 |
Spolupráca Správy TANAP-u a Slovenských elektrární, a.s. člen skupiny Enel začala v roku 2007, kedy pracovníci Správy TANAP-u s finančnou podporou Slovenských elektrární realizovali projekt zameraný na monitoring a záchranu dvoch najvzácnejších druhov žijúcich v národnom parku – kamzíka vrchovského tatranského a svišťa vrchovského tatranského. Spolupráca pokračovala aj v ďalších rokoch pri projekte ochrany dravých vtákov - sokol sťahovavý, orol skalný a orol krikľavý. |
Archív správ19-09-2011 Envirodeň 05-09-2011 Aby nás svište v Tatrách nevypískali 05-09-2011 Monitoring trávničky alpínskej 05-09-2011 Odstraňovanie inváznej rastliny - boľševníka obrovského 16-08-2011 Mladý bocian biely 16-08-2011 Sčítanie návštevnosti TANAP-u, 11. august 2011 09-08-2011 Premiéra filmu „Kamzík vrchovský“ 05-08-2011 Rozšírenie ponuky priameho prenosu svišťov a kamzíkov z pod Lomnického štítu 05-08-2011 XXXV. Východoslovenský tábor ochrancov prírody 29-07-2011 Pozvánka na XXXV. Východoslovenský tábor ochrancov prírody 29-07-2011 Sezónne práce 20-07-2011 Krúžkovanie orlov krikľavých 19-07-2011 Svište druhýkrát pred kamerou 14-07-2011 Jarné sčítanie kamzíkov v TANAP-e 11-07-2011 Kontrola piktogramov 11-07-2011 Lavína storočia 2009 v Žiarskej doline sa roztopila na konci júna 2011 07-07-2011 Chráňme si svište v Belianskych Tatrách 30-06-2011 Výstava 30-06-2011 Najmenší návštevníci 30-06-2011 Zvýšené prednáškové aktivity na Správe TANAP-u 27-06-2011 Ďatle finišujú 27-06-2011 Envirodeň na ZŠ s MŠ v Gerlachove 20-06-2011 Medzinárodný rok lesov 2011 13-06-2011 Svište pod drobnohľadom 01-06-2011 Prvé tohtoročné kamzíčatá už behajú v tatranských dolinách 01-06-2011 Európsky deň národných parkov 30-05-2011 Les a jeho obyvatelia – Environmentálny deň 30-05-2011 Európsky deň národných parkov a Deň karpatských parkov 26-05-2011 Nový náučný chodník v Žiarskej doline 18-05-2011 Medvedici Zite uhynulo medvieďa 16-05-2011 Chránený horec bodkovaný vs. liečivý horec žltý 11-05-2011 Harmonogram uzavretia turistických chodníkov z dôvodu prác výrubu suchých stromov... 09-05-2011 Záchrana obojživelníkov na cestných komunikáciách 09-05-2011 Tlačová konferencia na Ministerstve životného prostredia SR 08-05-2011 Štvrtý medveď s obojkom 21-04-2011 Medzinárodná konferencia 19-04-2011 Skialpstret 2011 19-04-2011 Pracovnici Správy TANAPu pomáhali mestu Vysoké Tatry 19-04-2011 Záchrana mladého bobra v Kežmarku 18-04-2011 Environmentálny deň na Liptovskej Mare 11-04-2011 Ocenený film „Kamzík vrchovský“ 08-04-2011 Environmentálny deň 08-04-2011 Nové telefónne čísla 05-04-2011 Zmena mobilného operátora 30-03-2011 Čistenie potoka v obci Gerlachov 28-03-2011 1. environmentálny deň na Liptove 28-03-2011 Ostrohárka severská (Calcarius lapponicus) pod Tatrami 23-03-2011 Svetový deň vody na školách 18-03-2011 SVETOVÝ DEŇ VODY 17-03-2011 Medzinárodné skialpinistické preteky zamestnancov národných parkov 17-03-2011 VYKONÁVANIE HOROLEZECKEJ ČINNOSTI 15-03-2011 Deň otvorených dverí 02-03-2011 Medzinárodná konferencia k manažmentu medveďa hnedého a veľkých šeliem 28-02-2011 Vzácny hosť pod Tatrami 24-02-2011 Úhyny kamzíkov 14-02-2011 Stretnutie s najmenšími... 09-02-2011 Z aktivity ekokokrúžku v Trstenej 09-02-2011 Medzinárodný rok lesov 2011 04-02-2011 Svetový deň mokradí 31-01-2011 Výsledky mapovania orla krikľavého v oblasti Liptova za rok 2010 25-01-2011 Menej dravcov v ochrannom pásme 22-01-2011 Monitoring kormorána veľkého na nocoviskách 22-01-2011 Zimné sčítanie vodného vtáctva 01-12-2010 Regionálne metodické a informačné dni 22-11-2010 Poslanecký prieskum na Správe TANAPu 08-11-2010 Sčítanie kamzíkov 05-11-2010 Kolízie živočíchov na cestných komunikáciách 05-11-2010 Menežmentové opatrenia maloplošných chránených území 28-10-2010 Stráženie zazimovaných svištích kolónií pred pytliakmi 21-10-2010 Odchytený medveď pre telemetrické sledovanie v oravskej časti TANAP-u 12-10-2010 Deň Svätého Huberta 30-09-2010 Akcia čisté hory 27-09-2010 Hniezdenie bocianov bielych v roku 2010 09-09-2010 Sčítanie turistov 09-09-2010 Štvrtá lokalita Medvedíka alpínskeho (Arctous alpina (L.) Niedenzu) v Belianskych Tatrách 08-09-2010 Epipogium aphyllum v Belianskych Tatrách 08-09-2010 Nové pliesko v Javorovej doline 18-08-2010 Zo života medvedice v mesiaci máj 2010 18-08-2010 Orol skalný - ukončenie stráženia hniezda a on-line prenosu kamerovou technológiou 18-08-2010 Záchrana a rehabilitácia bociana čierneho 04-08-2010 Z činnosti strážcov 29-07-2010 Dravce a ich početnosť v roku 2010 28-07-2010 Vysokohorskí operenci 20-07-2010 Výsledky jarného sčítania kamzíkov v Tatrách, 30.6.2010 20-07-2010 Otvorenie nového náučného chodníka v NPR Belianske lúky 12-07-2010 Reštitúcia svišťa tatranského ukončená 08-07-2010 Šelmy v TANAP-e 24-06-2010 Posledné štyri svište prenesené do Belianskych Tatier 16-06-2010 Lesné kury v TANAP-e 01-06-2010 Európsky deň národných parkov, Stará Lesná 28.5.2010 01-06-2010 Kamera na hniezde orla skalného (Aquila chrysaetos) 01-06-2010 Medzinárodné dni NP 24-05-2010 Deň karpatských parkov 24-05-2010 Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti 17-05-2010 Deň otvorených dverí 17-05-2010 Nové dopravné značky 12-05-2010 Propagácia ochrany svišťov v Texase 12-05-2010 Medzinárodná konferencia v KRNAP-e 12-05-2010 Riešenie problému s odpadkami 08-05-2010 Žabiek bude menej 03-05-2010 Uhynutý medvedík v Belianskych Tatrách 03-05-2010 Svište v Belianskych Tatrách sa vyhrabávajú 03-05-2010 Stretnutie skialpinistov a horolezcov, Popradské pleso 01-05-2010 Spoznávanie spevavcov 01-05-2010 Envirovýchova s najmenšími 27-04-2010 Správa TANAPu verí environvýchove 27-04-2010 Besedy a aktivity na Základných školách ku Dňu Zeme 22-04-2010 Prvé výhraby svišťov 19-04-2010 Environmentálna výchova návštevníkov Tatranského národného parku 15-04-2010 Návšteva Rocky Mountain National Park-u 14-04-2010 Nové informačné tabule v dolinách národného parku 12-04-2010 Jarné aktivity 06-04-2010 Odchytená medvedica pre telemetrické sledovanie 26-03-2010 Svetový deň vody na základných školách 24-03-2010 I. domáca lesnícka konferencia 22-03-2010 22. marec - Svetový deň vody 17-03-2010 Úspešné zavŕšenie pretekárskej trilógie o „Puchar Parków Narodowych“ v Krkonošiach 16-03-2010 Poľovníctvo a ochrana prírody v Liptove 11-03-2010 Strážcovia Správy TANAP-u úspešne zvládli ďalší medzinárodný skialpinistický pretek 11-03-2010 Zachránená sova 03-03-2010 Vzácny hosť 02-03-2010 Strážcovia TANAP-u pretekali 27-02-2010 Seminár: Ochrana miest a obcí pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou 21-02-2010 Pod Tatry zavítali hostia zo severu 17-02-2010 Umelý most pre zver ponad diaľnicu pri obci Lučivná 04-02-2010 Beseda o mokradiach 04-02-2010
Svetový deň mokradí 2. februára 30-01-2010 Jarabina pre kamzíky 21-01-2010 Zimné sčítanie populácie kormorána veľkého na Slovensku 20-01-2010 Rok 2010 – medzinárodný rok biodiverzity 20-01-2010 Zimné sčítanie vodného vtáctva 18-12-2009 Jedinečnosť svišťa tatranského potvrdená aj na základe genetických analýz 17-12-2009 Koledníci na pracovisku Správy TANAPu v Liptovskom Mikuláši 20-11-2009 Ochrana mokradí v Karpatoch 10-11-2009 TURISTICKÝ CHODNÍK – HREBEŇOM SPIŠSKEJ MAGURY 25-10-2009
Tretia lokalita Medvedíka
alpínskeho (Arctous alpina (L.) Niedenzu) v
Belianskych Tatrách 07-10-2009 Poďakovanie za úrodu 07-10-2009 Deň Svätého Huberta 07-10-2009 Návšteva pracovníkov Národného parku Rocky Mountain v TANAP-e 06-10-2009 Medveď navštívil kolóniu svišťov 29-09-2009 Invázne druhy v Tatrách a ich likvidácia 28-09-2009 Exkurzia v okolí Tatranskej Lomnice 16-09-2009 Pod Tatry zaletel sokol myšiar až z Fínska 05-08-2009 Požiar v Jamnickej doline 04-08-2009 Živá kamera z kolónie svišťov v Západných Tatrách 03-08-2009 Stará orlica znovu na slobode 30-07-2009 Bobor na Zelenom plese 22-07-2009 Letné sčítanie kamzíkov 21-07-2009 Vyhodnotenie projektu reštitúcie svišťa a realizácie kamerového prenosu z hniezda sokola 21-07-2009 Prvé mladé svište v 3. tisícročí v Belianskych Tatrách 02-07-2009 Rok 2009 nepriaznivý pre orly skalné 22-06-2009 Výlet do NPR Roháčske plesá 15-06-2009 Sokol sťahovavý 15-06-2009 Svetový Deň životného prostredia 15-06-2009 Stretnutie s nemeckými študentami 15-06-2009 Európsky deň parkov 05-06-2009 Prvé kamzíčatá sú už na svete 04-06-2009 Medzinárodný deň detí 03-06-2009 Vedomostno - pohybová súťaž Hypericum 03-06-2009 Stretnutie s deťmi v škole v prírode 02-06-2009 Strategické zámery manažmentu veternej kalamity v chránených územiach 11-05-2009 Lesný požiar v NPR Mokriny 06-05-2009 Konferencia o obnoviteľných zdrojoch energie v národných parkoch 05-05-2009 Expedícia Kungur 2009 30-04-2009 Dopoludnie s ochranármi 30-04-2009 Beseda o TANAP-e 22-04-2009 Deň Zeme 14-04-2009 Lavína storočia v Žiarskej doline 07-04-2009 Jar a bociany sú opäť v Tatrách 01-04-2009 Migrácia žiab sa začala 26-03-2009 Deň vody na základných školách 22-03-2009 Svetový deň vody 22.03.2009 01-03-2009 Tri uhynuté kamzíky vo Vysokých Tatrách 28-02-2009 Zranený kamzík v Mengusovskej doline 17-02-2009 SEDEM DIVOV PREŠOVSKÉHO KRAJA – TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK TRETÍ 17-01-2009 Medzinárodné sčítanie vodného vtáctva. 01-01-2009 Konferencia k 60. výročiu vyhlásenia Tatranského národného parku 26-11-2008 Prekladanie hniezda bociana bieleho (Ciconia ciconia) v obci Štrba 24-11-2008 Vyhodnotenie projektu ENEL 19-11-2008 Sčítanie kamzíkov v Tatrách (TANAP a TPN) 5. až 6.11.2008 17-11-2008 Vyhodnotenie projektu Opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu... 14-11-2008 MANAŽMENTOVÉ OPATRENIA MALOPLOŠNÝCH CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ 27-10-2008 Zimná sezónna uzávera turistických značkovaných chodníkov. 17-10-2008 ČISTÉ HORY 2008 16-10-2008 Študijná cesta Malham, Veľká Británia 15-10-2008 1. konferencia Karpatských chránených území... 14-10-2008 Predkovia kamzíkov žili v Ázii a až neskôr sa rozšírili po celej Európe. 08-10-2008 Odchyt a následné vypustenie medveďa... 12-09-2008 30. jubilejný ročník Čistých hôr 05-09-2008 Tatranské chodníky opäť sprístupnené. 04-09-2009 Dravce TANAP-u v roku 2008 25-08-2008 Nové informačné tabule v TANAP-e 21-08-2008 Letné spočítavanie turistov v Tatrách 08-08-2008 TANAP otvoril svoje druhé infocentrum 26-07-2008 Sovám v TANAPe sa v tomto roku darilo 24-07-2008 Uzavreté turistické chodníky... 11-07-2008 Sčítanie kamzíkov na území celých Tatier 18-06-2008 V Rumunskom Brašove konal seminár Trvalo udržateľný turizmus v chránených územiach 04-06-2008 Deti zo ZŠ v Lendaku sa učili na Belianských lúkach 01-06-2008 Deň polície a Medzinárodný deň detí 29-05-2008 Regionálne kolo súťaže HYPERICUM Poprad 2008
Žiaci Spojenej školy vo Veľkej Lomnici sa dňa 16.09.2011 zúčastnili besedy organizovanej pracovníčkou Správy TANAPu Martinou Proháczkovou, ktorá ich oboznámila so životom netopierov, s druhmi žijúcimi na Slovensku a rôznymi zaujímavosťami. Beseda sa konala pri príležitosti Roku netopierov. Po besede nasledovala vychádzka do blízkej prírody, kde sa žiaci oboznámili so skládkami odpadu, s triedením odpadu ako aj s druhotným spracovaním odpadu. Potom sa žiaci premiestnili do obce, aby si vyčistili okolie potoka a ulíc v rámci celoslovenskej akcie Vyčistime si Slovensko, ktorú spustilo v tomto roku MŽP SR.
foto: M. Proháczková Aby nás svište v Tatrách nevypískali
Organizátori festivalu HOROMIL FEST – festivalu hôr a cestovania oslovili Správu TANAPu so žiadosťou o prezentáciu určenú pre horolezcov, skialpinistov a vysokohorských turistov. Na festival konaný v dňoch 2.až 4.septembra v Považskej Bystrici bol vyslaný Pavel Ballo s prednáškou „Aby nás svište v Tatrách nevypískali“. Prednášajúci sa vo svojom bloku venoval glaciálnym reliktom Tatier (svišť, kamzík), vysvetlil ich bionómiu i to, čo ich vo svojom biotope - v alpínskom stupni najviac trápi, prečo sa musí dodržiavať Návštevný poriadok TANAPu, z akého dôvodu sú sezónne uzávery vzácnych lokalít, kde tieto živočíchy žijú a tiež upresnil podmienky vodenia psov v území národného parku. Účastníci festivalu sa mali možnosť oboznámiť i s dôvodom, prečo Správa TANAPu povolila na skúšku skialpinistickú prevádzku dvoch žľabov na jar po sezónnej uzávere v Západných Tatrách. Po 45 minútovej prezentácii bola otvorená neformálna diskusia, v ktorej bolo odpovedané na všetky doplňujúce otázky okolo športových vyžití v súvislosti s ochranou živočíchov v alpínskom stupni TANAPu.
foto: Arích Správy TANAP Monitoring trávničky alpínskej
Počas letných mesiacov bol v tomto roku vykonaný monitoring niektorých vzácnych rastlinných druhov, ktoré sa vyskytujú na území Tatranského národného praku. Jedným z nich je aj trávnička alpínska (Armeria alpina Willd.), ktorá tu má najsevernejšiu lokalitu svojho výskytu. Na území Tatranského národného parku rastie táto kriticky ohrozená, zriedkavá rastlina iba na jedinej lokalite vo Vysokých Tatrách. Je to súčasne jediná známa lokalita výskytu tohto druhu vo voľnej prírode na Slovensku, izolovaná od súvislého areálu svojho rozšírenia. Rastie tu vo výške približne 2100 m.n.m. iba na niekoľkých metroch štvorcových. Nekvitnúce jedince sú ľahko prehliadnuteľné, pretože listy sú veľmi podobné tráve (prezrádza to aj samotné pomenovanie). Jej výskyt prezradia až svetlo ružové kvety, ktoré sa objavujú od júna do augusta. Vďaka svojej jemnej kráse je vyhľadávanou rastlinou pestovanou ako skalnička.
foto: K. Žlkovanová Odstraňovanie inváznej rastliny - boľševníka obrovského
V dňoch 22.
a 23. augusta 2011 zrealizovala Správa TANAP-u odstraňovanie
invázneho druhu rastliny – boľševníka obrovského (Heracleum
mantegazzianum) v katastrálnom území Starý Smokovec na vodných
tokoch Malý Štiavnik, Slavkovský potok a Štiavnik.
foto: Arích Správy TANAP
Začiatkom augusta mladé bociany biele po prvýkrát opúšťajú svoje hniezda. Počas prvých, ešte neobratných preletov na ne čaká nebezpečenstvo v podobe antén, bleskozvodov, telefónnych a elektrických drôtov, do ktorých môžu naraziť a poraniť sa. Jeden takýto prípad sa stal 8.augusta vo Vitanovej na Orave. V podvečerných hodinách, počas búrky, mladý bocian narazil do elektrických drôtov tak silno, že na celej ulici vypadol elektrický prúd. Tento bocian sa pri náraze akoby zázrakom vôbec nezranil, len trochu otrasený postával v jednej z okolitých záhrad. Mláďa bolo zmoknuté a zo zeme s vysokou trávou nedokázalo vzlietnuť a vrátiť sa späť na hniezdo. Hrozilo aj to, že by ho v noci mohol poraniť alebo usmrtiť zatúlaný pes. Mladému bocianovi bolo treba pomôcť. Pracovník Správy TANAP-u bociana v záhrade chytil a vyniesol ho na strechu do blízkosti hniezda. Bocian nocoval na streche a ráno sa mu podarilo zaletieť späť na hniezdo, kde mláďatám rodičia ešte prinášajú potravu. Rodina bocianov spoločne odletí na zimoviská už koncom augusta. Dovtedy musia mláďatá ešte viac zosilnieť a zdokonaliť sa v umení lietať. Dúfajme, že teraz to už bude bez ďalšej nehody.
foto: J. Hoľma Sčítanie návštevnosti TANAP-u, 11. august 2011
Tohoročné sčítanie turistov pripadlo na 11. august (štvrtok) 2011. Sčítanie v tento deň prebiehalo od 5-tej hodiny ráno do 19-tej hodiny večer. V rámci neho bolo pripravených 97 terénnych stanovíšť a 17 stanovíšť na vysokohorských chatách. Organizuje sa každoročne pod záštitou ŠL TANAP-u za spolupráce Správy TANAP-u a dobrovoľníkov Horskej záchrannej služby. Akcia sa v TANAP-e organizuje pravidelne už od roku 1972. Každoročne pripadá jeho termín na prvý augustový týždeň, pričom o konkrétnom dátume rozhoduje hlavne vhodná predpoveď počasia. V histórií sčítania bolo dvakrát organizované veľkoplošné trojdňové sčítanie - v roku 1981 a v roku 2004. Celkový výsledok tohoročného sčítania predstavoval 16 939 návštevníkov. Ako každoročne, najväčšiu návštevnosť zaznamenala hlavne centrálna časť Tatier, predovšetkým lokalita Hrebienok, ktorú v tento deň navštívilo viac ako 3100 turistov. Naopak, najmenšiu návštevnosť zaznamenali niektoré dolinové celky v Západných Tatrách, napr. Kamenistá dolina (tam 8, späť 12 návštevníkov) a Bystrá dolina (tam 15, späť 13 návštevníkov). Národnostné zloženie počas sčítania tvorili hlavne Slováci, Česi a Poliaci, no nechýbali Maďari, Nemci, Angličania, Rusi, Taliani, Francúzi či Izraelčania. Každoročným sčítaním turistov vo vysokohorskom prostredí TANAP-u je možné zistiť nielen zmeny v návštevnosti, ale tiež zaťaženosť jednotlivých tatranských lokalít.
foto: archív Správy TANAP Premiéra filmu „Kamzík vrchovský“
V rámci večerných odborných prednášok organizovaných pri príležitosti 35. ročníka Východoslovenského tábora ochrancov prírody bol vo štvrtok 04.08.2011 v TATRANCI v Tatranskej Lomnici predstavený verejnosti film pracovníka Správy TANAPu Ing. Pavla Balla vytvorený v spolupráci s Českou republikou s názvom „Kamzík vrchovský“. Premiéry filmu sa zúčastnil aj generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky RNDr. Ján Zuskin.
foto: M. Proháczková Rozšírenie ponuky priameho prenosu svišťov a kamzíkov z pod Lomnického štítu
Správa TANAPu reagovala na dlhotrvajúce nepriaznivé klimatické podmienky , keď bolo vzácnosť uvidieť svišťa v priamom prenose. Okrem firmy Quadriq začala spolupracovať aj s firmou Profinet profesionálne zaoberajúcou sa tzv. „živými“ kamerami na Slovensku. Na základe novej spolupráce bola nainštalovaná druhá kamera, ktorá má detailne namierené na samostatne stojaci kameň, kde vedľa svištej kolónie majú kamzíky svoje stanovište. Návštevník našej stránky okrem známej adresy www.spravatanap.sk. („živá kamera“) pri troške šťastia môžeme vidieť aj kamzíky v prípade, že sa zastavia pri veľkom kameni vedľa svištej kolónie na linke www.zive-kamery.sk/sviste. Viac kamier z prírody nájdete na www.zivekamery.sk, www.webkamery.sk Prevádzka on line prenosu z pod Lomnického štítu (svište, kamzíky) závisí od intenzity svetla. Kamery sú napájané solárnou elektrickou energiou. Technológia je postavená tak, aby boli minimalizované požiadavky na spotrebu energie, keďže kamery a rádiová časť je napájaná len zo solárneho panela a prídavných batérií. V prípade, ak počasie v snímanom alpínskom stupni je nepriaznivé, batérie sa nestihnú dobiť. Pri stmievaní môže dôjsť k odstaveniu celej techniky. Z tohto dôvodu ráno na spustenie kamier je potrebná aspoň minimálna intenzita slnečnej energie. Návštevníkom týchto dvoch adries prajeme veľa slnečných dní, kedy sú snímané vzácne živočíchy najaktívnejšie, aby sme pri návšteve mali čo najviac zážitkov z našich tatranských reliktov. Veľkou vzácnosťou bude keď svišťa a kamzíka uvidíme spoločne.
foto: Archív Správy TANAP XXXV. Východoslovenský tábor ochrancov prírody
Dňa 30. júna 2011 sa o 18.00 hodine v Intercamp Tatranec v Tatranskej Lomnici slávnostne zahájil 35. ročník Východoslovenského tábora ochrancov prírody. Riaditeľ Správy TANAPu Ing. Pavol Majko pasoval za náčelníka tábora Ing. Slovomíra Celera. Účastníci tábora majú možnosť až do 5. augusta pracovať v odborných sekciách podľa vlastného výberu - krajinárska, lesnícka, botanická, mammalogická, ornitologická, herpetologická, entomologická, mykologická, geologická, praktická ochrana prírody, košikárska, chiropterologická, detská a rezbárska. Prácou v týchto sekciách si tak prehĺbia poznanie o prírodných hodnotách územia, zoznámia sa s problematikou jeho ochrany, so zámerom navrhnúť preventívne i nápravné riešenia na zveľadenie starostlivosti o chránené časti prírody a ochranu biodiverzity daného regiónu, monitoring výskytu vtáčích druhov.
foto: M. Proháczková Pozvánka na XXXV. Východoslovenský tábor ochrancov prírody
Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny ZO Vysoké Tatry v spolupráci s KÚŽP Prešov, ŠOP- Správa TANAPu a ŠL-TANAPu organizujú XXXV. Východoslovenský tábor ochrancov prírody, ktorý sa uskutoční v dňoch 30.7. - 6.8. 2011 v Intercamp Tatranec v Tatranskej Lomnici.
Pracovníci odboru Strážnej služby pokosili v dňoch 11-12.07.2011 pozemok v Tatranskej Polianke, ktorý patrí S-TANAPu a je určený na výstavbu nového sídla S-TANAPu.
Orol krikľavý (Aquila pomarina) zimuje vo východoafrických savanách. Na naše územie prilieta v priebehu mesiaca apríl. V TANAP-e hniezdi v predhorí vo výškach do 1000 m. n. m. Živí sa hlavne drobnými hlodavcami, obojživelníkmi a plazmi. Tento rok bol pre hniezdenie orlov krikľavých veľmi nepriaznivý. Slabšia ponuka potravy spôsobila nedostatok hrabošov, preto niektoré páry nezahniezdili vôbec, alebo ich hniezdenie bolo neúspešné. Pri úspešne hniezdiacich pároch bolo potrebné zabezpečiť kľud v okolí hniezda vzájomnou dohodou s vlastníkmi a užívateľmi lesov. Dôvod bol minimalizovať vyrušovanie hniezdiacich párov lesnými prácami a živelnou (neusmernenou) turistikou. Orly krikľavé, podobne ako orly skalné, v našich podmienkach vychovávajú väčšinou iba jedno mláďa. V prvej polovici júla sa vykonáva kontrola hniezd. Vtedy sa krúžkujú mláďatá na hniezdach, ktorým sa na nohy okrem klasických ornitologických krúžkov zakladajú aj plastové odčítavacie krúžky. Na odčítavacom krúžku sú zreteľne viditeľné väčšie číslice a písmená, ktoré sa pomocou ďalekohľadu za vhodných podmienok dajú pomerne ľahko prečítať aj na väčšiu vzdialenosť. Tento spôsob ornitológom umožňuje získavať nové informácie o pohybe (migrácií) a živote orlov krikľavých.
mladý orol krikľavý na hniezde odčitávací krúžok foto: J. Hoľma
Správa TANAPu aj tento rok pokračuje s online prenosmi vzácnych živočíchov tatranskej prírody. Najprv to bol sokol sťahovavý z Belianskych Tatier, potom svište zo západotatranského Salatína, minulý rok sme mali možnosť sledovať celý cyklus výchovy orlíčaťa na hniezde tiež zo Západných Tatier. Teraz po prvýkrát prenášame filmové obrázky cez internet priamo do príbytkov širokej verejnosti z Vysokých Tatier. Kamerový systém slúži ako ochrana svištej kolónie pred pytliactvom a vyrušovaním kolónie. Záznam zo svištej kolónie je priebežne ukladaný na pevný disk. Približne v polovici októbra po skončení prenosu, kedy sa svište pripravujú na zimný spánok, bude možné pracovníkmi Správy TANAPu vyhodnotiť etológiu – správanie nášho endemita. Zaujímavé bude sledovať sviští rodičovský pár a minuloročné mláďatá. Návštevník našej stránky www.spravatanap.sk („živá kamera“) bude môcť sledovať detailne materskú noru, ako aj druhou kamerou kompletný záber svištieho a kamzičieho biotopu z centrálnej časti Vysokých Tatier. Pri troške šťastia môžeme uvidieť pri pastve aj kamzíkov. Snímanie, resp. prepínanie jednotlivých kamier bude realizované podľa aktuálnosti. Umiestnené sú vo výške 1900 m n.m. v extrémnych klimatických podmienkach. Časté letné búrky a silný vietor nám budú robiť starosti kvôli prenosovej technike. Správa TANAPu chce tento ojedinelý výchovno-vzelávací projekt a motivačnú výučbu realizovať priamo z terénu - z biotopov chránených živočíchov každý rok. Priamy prenos budeme mať možnosť sledovať tiež zo stránky MŽP SR.
foto: Pavol Gavlák Jarné sčítanie kamzíkov v TANAP-e
Uskutočnilo
sa 7. júla 2011, v náhradnom termíne. Pôvodný termín 28. júna
bolo sčítanie pre zlé poveternostné podmienky odvolané. Termín
7. júla bol až do posledných hodín tiež s otáznikom, pretože
predchádzajúce dni bolo počasie veľmi nepriaznivé, pršalo,
značne sa aj ochladilo, na hrebeňoch Tatier napadol sneh.
foto V. Kacerova
Strážcovia Správy TANAP-u zabezpečili pred letnou turistickou sezónou kontrolu a opravu piktogramov upozorňujúcich na zákaz fajčenia a kladenia ohňa na území TANAP-u. Piktogramy sa nachádzajú na tabuliach označujúcich hranice územia, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti turistických chodníkov.
foto: Archív Správy TANAP Lavína storočia 2009 v Žiarskej doline sa roztopila na konci júna 2011
S lavínou storočia, ktorá spadla v Žiarskej doline 25.3.2009, sa stretávali naši strážcovia od prvého až do posledného dňa jej existencie. Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej na svojej webovej stránke potvrdilo dňa 18.5.2009, že išlo o najväčšiu lavínu v histórii našej krajiny. Lavínu podrobne zmapovali pracovníci Lesníckej a drevárskej fakulty z Brna v dňoch 14. – 15.4.2009 a aj keď sa mapovanie uskutočnilo až 3 týždne po páde lavíny, jej rozmery boli úctyhodné. Aj po 3 týždňoch lavínisko zaberalo plochu 28 ha, čo predstavovalo zhruba 47 futbalových ihrísk, a výška nánosu na niektorých miestach ešte stále dosahovala 20 m. Pôvodné odhady, koľko mesiacov vydrží sneh na lavínisku, sa pohybovali v horizonte do začiatku novej zimy 2009/2010. Vtedy prakticky nikto nepredpokladal, že lavína storočia prežije neuveriteľné 2 roky, 3 mesiace a zhruba 1 týždeň. Posledné zvyšky snehu, lepšie povedané zmrznutú vrstvu ľadu hrubú cca 10 – 15 cm, objavil pod drevom, čečinou a blatom náš strážca Pavol Gavlák ešte v stredu 15.6.2011. Lavína storočia sa tak musela definitívne roztopiť počas týždňa od pondelka 20.6. do nedele 26.6.2011. Do stredy 22.6. bolo veľmi horúco, v druhej polovici týždňa sa následne ochladilo a začalo liať. A to znamenalo definitívny koniec lavíny. Pri náhodnej kontrole lavíniska v utorok 28.6.2011 už po nej neostalo vôbec nič. Táto gigantická lavína sa roztápala taký neuveriteľne dlhý čas aj napriek tomu, že nasledujúce dve zimy boli na sneh veľmi skúpe a letá zasa mimoriadne horúce. Svoj primát najväčšia lavína v našej novodobej histórii si určite zaslúžila.
Miesto, kde sneh z lavíny vydžal najdlhšie, v auguste 2010 Úplne posledný sneh z lavíny storočia hrubý 10 - 15 cm
Sneh z lavíny storočia sa už definitívne roztopil foto: P. Gavlák Chráňme si svište v Belianskych Tatrách
Trojročné úsilie Správy TANAPu prinavrátiť svište do Belianskych Tatier, kde bol v roku 2007 pozorovaný posledný svišť, sa oplatilo. Svište tu vyhynuli pravdepodobne rukou človeka. Pískanie svišťov teraz víta turistov pri vstupe do alpínskeho stupňa otvoreným turistickým chodníkom od Ždiaru cez Široké sedlo naprieč Belianskymi Tatrami. Jarné zmapovanie a digitalizácia územia svištieho biotopu ukázala, že sa tu svišťom darí. Vypustené boli v dvoch lokalitách, v okolí Ždiarskej vidly a Nového vrchu. Pri vypustení prvého svišťa v roku 2008 zo Západných Tatier bolo v bývalej kolónii Širokého sedla už len 35 zostatkových nôr. (Živá kolónia má viac ako 200 vyhrabaných nôr.) Systémom GPS bolo teraz v Širokom sedle zameraných až 436 nôr. To znamená, že svišťom sa tu zatiaľ mimoriadne darí. Výhraby pokračujú smerom aj na Vysoké Tatry. Vo všetkých norách svište nebývajú, z 90-tich % ich využívajú ako bezpečnostné úkryty pred predátormi (orol, líška, rys). Menšia kolónia reštituovaných svišťov je pod Novým vrchom, kde bolo vyhľadaných a zameraných 85 nôr. Celkovo zo Západných Tatier bolo privezených a vypustených 18 svišťov. Ich početnosť teraz presahuje 30 jedincov. V tomto období sa práve v materských norách rodia mláďatá. V Belianskych Tatrách v súčasnej dobe platí najvyšší, t.j. piaty stupeň ochrany prírody, kde je pohyb mimo turisticky značkovaných chodníkov prísne zakázaný. Turisticky sú prístupné len sezónne otvorená Monkova dolina, Dolina Siedmych prameňov a Zadné Meďodoly. Problém pre svišťov v Belianskych Tatrách spočíva v častom vodení psov. Na území národného parku môžu návštevníci vodiť psy len s ochranným košom a vodiacim remeňom. V chránených územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany totiž platí zákaz voľného púšťania, vodenia a nosenia psov. Prosíme návštevníkov týchto lokalít, aby si na túry so sebou nebrali svojich psíkov z dôvodu, že pes evokuje u svišťa predátora. Takéto vyrušenie spôsobí, že svišťom sa naruší biorytmus. Vzhľadom na skutočnosť, že lokality sú najsevernejším výskytom svišťa v TANAPe, kde majú najkratšie leto zo všetkých svišťov, prerušenie pastvy (svište sú bylinožravce) aj na 1 hodinu môže spôsobiť, že nezhromaždia dostatočne veľké tukové zásoby a zimu, ktorú prespia v zimných norách pod snehom aj 7 mesiacov, neprežijú.
Svištie kolónie v Belianskyh Tatrách Torzá nôr z roku 2007, teraz je ich 436
Voľne pustený pes vo svišťom biotope foto: Pavel Ballo
Správa TANAP-u v Tatranskej Štrbe v spolupráci s Obecným úradom v T. Štrbe pripravila výstavu DRUHY EURÓPSKEHO VÝZNAMU NA SLOVENSKU. Výstava je sprístupnená v priestoroch zasadačky obecného úradu. Desať panelov na plátne si má možnosť pozrieť široká verejnosť a oboznámiť sa s vzácnymi lokalitami chránených území a druhmi NATURA 2000 na Slovensku, nakoľko sa pripravuje XI. Ročník Štrbských folklórnych slávností. V rámci environmentálnej výchovy a propagácie výstavu pripravila M. Proháczková a návštevníci si ju môžu pozrieť do 20. 7. 2011.
foto: M. Prohaczková
Výstavu pod názvom “ Druhy európskeho významu na Slovensku „ si medzi prvými návštevníkmi prišli pozrieť aj deti z MŠ v Tatranskej Štrbe. Správa TANAP-u má s MŠ dlhoročnú spoluprácu v rámci environmentálnych besied s deťmi a v rámci aktivít v prírode. Pri tejto príležitosti pracovníčka S-TANAPu M. Proháczková oboznámila deti priamo na výstave so vzácnosťami a krásami prírody, ktorá je na Slovensku všade okolo nás.
foto: M. Prohaczková Zvýšené prednáškové aktivity na Správe TANAP-u
Na začiatku turistickej sezóny Správa TANAP-u už tradične organizuje environmentálne aktivity. K zodpovednému správaniu sa k prírode i k sebe, oslovuje širokú verejnosť, študentov aj deti útleho veku k zachovaniu vzácnej fauny a flóry nášho najstaršieho parku. Zvýšené prednáškovo - vzdelávacie aktivity sú vykonávané tiež z dôvodu, že rok 2011 je vo svete Medzinárodným rokom lesov. O prednáškovú činnosť majú záujem aj v susednom Česku, kde do Beskýd a Jeseníkov chodí besedovať pracovník Správy TANAP-u Ing Pavel Ballo aj o tom, že Návštevný poriadok je nutné dodržiavať z dôvodu ochrany vzácnych glaciálnych reliktov kamzíka a svišťa a tiež vzácneho vegetačného krytu.
foto: : Archiv Správy TANAP
Ďateľ trojprstý-ďubník je typickým obyvateľom horských lesov. Ideálne podmienky pre život nachádza v smrečinách pralesovitého charakteru v nadmorských výškach 900-1400m.n.m. Živí sa hmyzom,hlavne larvami chrobákov, ktoré sa vyvíjajú v odumierajúcich a mŕtvych stromoch. Koncom júna vrcholí snaha ďubníkov o vyvedenie potomstva. V dutinách, ktoré si vyďobali v starých smrekoch, sa po dvoch týždňoch sedenia na znáške vyliahne 4-5 mláďat. Potravu im prinášajú obidvaja rodičia. Po troch týždňoch kŕmenia mláďatá opúšťajú hniezdne dutiny. Kým sa úplne osamostatnia, budú ešte pod dohľadom starostlivých rodičov.
foto: J. Hoľma Envirodeň na ZŠ s MŠ v Gerlachove
Správa TANAPu v T. Štrbe pripravila pre žiakov zo ZŠ s MŠ v Gerlachove aktivity pri príležitosti Medzinárodného roku lesov. Deti pomocou pracovného listu vytvárali vlastné stromy. Aktivitou na zmysly sa presvedčili, že v prírode sa nachádza množstvo farieb, čo dokazovali pestro oblepené „paletky“, ktoré si deti vyhotovili. Ukončením spoločného envirodňa bolo vyhotovovanie obrázkov z prírodných materiálov. Deti mali možnosť použiť vlastnú fantáziu a vytvoriť si vlastný prírodný obrázok. Počas celého dňa sa im venovala pracovníčka S – TANAPu M. Proháczková, ktorá pre deti pripravila aktivity a besedu o lese a lesnom ekosystéme.
foto: M. Prohaczková
Pri príležitosti Medzinárodného roku lesov Správa TANAP-u v T. Štrbe pripravuje po celý rok 2011 besedy, prednášky, premietanie filmov a tiež rôzne aktivity s deťmi priamo v prírode. Základnú školu v Palúdzke navštívil pracovník S - TANAP - u Ing. Pavel Ballo, ktorý pri tejto príležitosti oboznámil žiakov počas besedy o faune a flóre Tatranského národného parku. Stretnutie sa konalo 16. 6. 2011.
Na Základnej škole v Spišskej Sobote sa konala dňa 17.6.2011 beseda, ktorú pre žiakov pripravila pracovníčka Správy TANAP - u M. Proháczková. Deti sa počas besedy oboznámili s lesným ekosystémom, pozreli si film Znovuzrodenie lesa a filmy o medveďovi a svišťoch. Takejto besedy sa zúčastnili i žiaci zo ZŠ v Huncovciach, ktorých film o odchyte medveďa hnedého za účelom satelitného pozorovania veľmi zaujal.
foto: M. Prohaczková
Do databázy svištieho biotopu na Správe TANAPu pribudli unikátne údaje z jarného vyhrabávania svišťov po zimnej hibernácii. Tento rok bol zahájený jarný monitoring a mapovanie jarných výhrabov svišťov v ich biotope na celom území Tatranského národného parku. Do zozbierania údajov boli zapojení všetci strážcovia z Odboru strážnej služby. V jednotlivých kolóniách zaznamenali cenné údaje – antropické činitele, predátorstvo (líška, orol skalný, krkavec a iné). Vo vybraných kolóniách bol zisťovaný počet jedincov priamym pozorovaním, tiež sa využil unikátny záznam z fotopascí nainštalovaných pri jarných výhraboch. Cenené sú prvé ucelené údaje z Vysokých Tatier a výhraby reštituovaných svišťov v Belianskych Tatrách. Zistený počet prezimovaných rodín svišťov po prvý krát ukázal komplexonosť obsadenia biotopu. Výsledky mapovania budú porovnávané už digitalizovaným monitorovaným územím svištieho biotopu v TANAPe.
foto: J. Hoľma foto: M. Brezovský
Snimok z fotopasce foto: J. Hoľma Prvé tohtoročné kamzíčatá už behajú v tatranských dolinách
Kamzičie mláďatá sa rodia v závislosti od klimatických podmienok v období od konca apríla až do prvých júnových dní. Gravidné kamzice vtedy vyhľadávajú tradičné miesta pre rodenie, väčšinou odľahlé a neprístupné lokality v pásme kosodreviny. Takýto terén má ochrániť kamzičiu matku s mláďaťom pred príchodom dravých zvierat alebo ľudí. Prvé dni po narodení žije kamzica s kamzíčaťom úplne izolovane od čriedy v miestach rodenia. Pracovníci Správy TANAPu prvé malé kamzíčatá zaznamenali v polovici mája. Veríme, že jarné počasie už neprinesie do našich hôr extrémnu zimu, ktorá by mohla spôsobiť mláďatám problémy.
Kamzica s malými kamzíčatami v Jamníckej doline Kamzica s tohtoročným kamzíčaťom v doline Parichvost foto: P.Gavlák
Už po štvrtý krát sa stretli zástupcovia Správy TANAP-u a Slovenských elektrární a.s., aby si spoločne pripomenuli Európsky deň národných parkov. Tradíciu Európskeho dňa národných a prírodných parkov založila organizácia EUROPARC s cieľom zviditeľniť európske chránené územia a získať podporu verejnosti pre svoje ciele a prácu. Vyhlasuje ho každoročne od roku 1999. Dátum pripomína ustanovenie prvých deviatich národných parkov v Európe (Švédsko 24. mája 1909). Rok 2011 vyhlásila Európska komisia za Európsky rok dobrovoľníctva. Spoločného stretnutia sa zúčastnili aj zástupcovia ŠL TANAP-u, chatári z Téryho chaty a Chaty pri Zelenom plese, zástupcovia masmédií. Účastníci tejto vydarenej akcie mali možnosť oboznámiť sa s projektmi, ktoré Slovenské elektrárne a.s. riešia v spolupráci so svojimi partnermi. Úspešné projekty predstavili aj pracovníci Správy TANAP-u.
foto: P. Ballo Les a jeho obyvatelia – Environmentálny deň
Pri príležitosti Medzinárodného roku lesov, Európskeho Dňa národných parkov a Dňa karpatských parkov sa vo Veľkej Lomnici v Spojenej škole uskutočnil dňa 27.5.2011 environmentálny deň. Celodenné aktivity v teréne s besedou, premietanie filmov, maľovanie fauny a flóry TANAPu pripravila pre deti M. Proháczková, pracovníčka Správy TANAPu v T. Štrbe. Deti si so záujmom pozreli i filmy z práce pracovníkov Správy TANAPu priamo z terénu, ako bol napr. odchyt medveďa, za účelom nasadenia satelitného obojka.
foto: M. Proháczková Európsky deň národných parkov a Deň karpatských parkov
Európsky deň
národných parkov a Deň karpatských parkov si pripomenuli žiaci
zo ZŠ Dostojevského a ZŠ Tajovského v Poprade, ktorí boli v T.
Lomnici v Škole v prírode. Tak ako po iné roky ich program bol
obohatený o aktivity v prírode, kde mali možnosť zapojiť svoje
zmysly pri rôznych hrách. Pracovníčka Správy Tatranského
národného parku v T. Štrbe M. Proháczková s deťmi
navštívila Múzeum TANAPu a Expozíciu tatranskej prírody v T.
Lomnici, kde boli deti v rámci besedy informované o faune a
flóre TANAPu. Vo vysokohorskom prostredí sa dozvedeli o značení
turistických chodníkov, o Návštevnom poriadku TANAPu, o lesnom
ekosystéme . Výletom na Rainerovu chatu spoznávali okolitú
prírodu a jej krásy.
foto: M. Proháczková Nový náučný chodník v Žiarskej doline
Nový náučný chodník v Žiarskej doline bude slúžiť širokej verejnosti a je výsledkom spolupráce vlastníkov lesov pozemkového spoločenstva obce Žiar, Správy TANAP-u, ŠL TANAP-u, spoločnosti TOYOTA Slavónia Bratislava a spoločnosti Ekopolis Banská Bystrica. Tento chodník sa nachádza v doline, ktorá je známa predovšetkým Žiarskou chatou, vyhľadávanou návštevníkmi počas celého roka. Nový náučný chodník poskytuje informácie o Žiarskej doline, preto je spojením príjemného s užitočným. Má päť zastavení. Dĺžka chodníka je 5300 metrov. Chodník začína pri odstavných plochách v ústí doliny a končí priamo pri Žiarskej chate (1325 m n. m.). V spodnej časti doliny prechádza z asfaltovej cesty na pôvodnú "starú cestu" v Žiarskej doline. Autorom a realizátorom projektu nového náučného chodníka je Združenie vlastníkov lesov a urbáru pozemkového spoločenstva obce Žiar. Na chodníku boli vybudované odpočívadla, studničky, mostíky, oddychové lavičky, upravil sa pôvodný turistický chodník, zriadili sa ohniská, zrealizovali sa úpravy na symbolickom cintoríne a osadili informačné tabule. Na jednotlivých zastávkach nájdu návštevníci Žiarskej doliny informácie o vodnom toku Smrečianka, o smrekových lesoch a kosodrevine, o histórií ovčiarstva a Žiarskej chaty, o obci Žiar a obyvateľoch Žiaru počas I. a II. sv. vojny, o Žiarskej doline a o histórii lavín a zjazdového lyžovania v Žiarskej doline.
foto: M. Ballo Medvedici Zite uhynulo medvieďa
V dňoch od 9. do 12. mája pracovníci Správy TANAP-u uskutočnili terénny prieskum v oblasti zimného výskytu medvedice "Zity". Medvedicu sledujeme satelitnou telemetriou prostredníctvom špeciálneho obojka, ktorý sme jej založili dňa 2.4.2010 (www.spravatanap.org/documents/archiv.html - Odchytená medvedica pre telemetrické sledovanie). Na základe jej GPS/GSM pozícií sme zistili, že medvedica prišla na svoje zimovisko dňa 18.10.2010 a opustila ho 8.5.2011. Práve opustenie jej zimného stanoviska dňa 8.5.2011 nám umožnilo vykonať terénnu obhliadku týchto miest, počas ktorej sme uskutočnili fyzické zmapovanie a dokumentáciu brlohu a jeho okolia. Okrem toho sme vykonali aj zmapovanie lokality, ktorá sa nachádzala vo svahu oproti brlohu, kde sa medvedica "Zita" pohybovala bezprostredne po jeho opustení, už viac ako jeden týždeň. Z výsledkov jej aktivity a z pozícií obojka (GPS/GSM) v čase, kedy sa nachádzala na zimnom stanovisku, sme usúdili, že medvedica v zime priviedla na svet medvieďatá. Preto naša úloha, okrem zmapovania brlohu, spočívala aj v overení tohto predpokladu. Naše pochybnosti však najviac ovplyvňovala skutočnosť, kedy (začiatok mája) a hlavne s akou rýchlosťou medvedica opustila zimnú lokalitu, pretože počas jej rozsiahleho jednorázového presunu dňa 8.5.2011 prekonala za pomerne krátky čas niekoľko kilometrov smerom do predhoria Tatier. Neskôr sme zistili, že z miesta v predhorí Tatier sa ani v nasledujúcich piatich dňoch nevrátila naspäť na pôvodnú lokalitu v okolí brlohu. Jej jednorázový presun bol tak rozsiahly, že sme si nevedeli predstaviť, ako túto vzdialenosť spolu s ňou prekonávajú aj jej čerstvo narodené medvieďatá, alebo medvieďa. Na základe týchto skutočností sme sa rozhodli, že fyzicky zmapujeme väčšiu časť jej stanovísk (telemetrické fixy - body) v mesiaci máj 2011. Práve na jej pozíciách (bodoch) zo dňa 6.5.2011 sme našli uhynuté medvieďa. Lokalitu nálezu v nadmorskej výške 1553 m. n. m predstavoval prirodzený lesný porast (prales) so zdravými, ale aj s odumretými a vetrom prelámanými jedincami smreka obyčajného, v ktorom sa jednotlivo nachádzala jarabina vtáčia. Pre zaujímavosť uvádzame aj nadmorskú výšku brlohu, ktorý bol vo výške 1566 m. n. m. Uhynuté medvieďa bolo v prirodzenej polohe, bez zjavných známok vonkajšieho poranenia. Na mieste, kde sa nachádzalo sme najskôr vykonali základnú fotodokumentáciu a mapovanie okolia nálezu, no najviac nás prekvapil jeho telesný vzrast (morfológia), pretože medvieďa bolo na svoj vek pomerne malé a vychudnuté. Ako sme sa neskôr dozvedeli, jeho celková hmotnosť bola len 1750 gramov. Podrobnejšou obhliadkou sme mu na ňufáku a ušiach objavili drobné ranky, o ktorých predpokladáme, že vznikli pazúrikmi, poranením počas hry medzi súrodencami. Nález uhynutého medvieďaťa, drobné ranky na jeho ňufáku a niekoľkokilometrový presun jeho matky smerom do predhoria Tatier nám dáva možnosť predpokladať, že toto medvieďa bolo jej posledné, ktoré prežilo. Medvieďa sme ešte v ten deň transportovali na Ochranný obvod na Podbanskom, odkiaľ ho ešte v ten deň auto previezlo na Výskumnú stanicu ŠL TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Výsledok z pitvy uvádza, že medvieďa malo zápal pľúc, bolo podvyživené, pretože nemalo na tele ani gram tuku. Počas mapovania predmetnej lokality s poslednými pozíciami v mieste nálezu, ktorú sme vykonali v nasledujúcich dňoch, sme cca. 200 metrov pod miestom nálezu našli čerstvý medvedí trus, v ktorom sa nachádzali nestrávené zvyšky jabĺk a ovsa. Predpokladáme, že tento trus tam zanechal niektorí zo samcov žijúcich v tejto oblasti, pretože medvedica "Zita" lokalitu neopustila od polovice októbra 2010 do začiatku mája 2011. Okolnosti, ktoré vedú k určeniu príčin úhynu medvieďaťa (alebo medvieďat) môžu byť rôzne - choroba, neskoršie narodenie, nedostatok potravy, stres ich matky z prítomnosti samca, ktorý nie je ich otcom, predácia a pod. alebo aj kombinácia viacerých faktorov súčasne. Pre zaujímavosť uvádzame aj iné zaujímavé pozorovanie pri overovaní a dokumentovaní GPS/GSM pozícií počas terénneho monitoringu medvedice "Zity" v mesiaci marec 2011. Vtedy sme v dňoch 28.3. a 29.3. v blízkosti "našej" medvedice objavili brloh inej medvedice, ktorá mala dve odrastené minuloročné medvieďatá. Druhý brloh sa nachádzal len 300 metrov od brlohu medvedice "Zity". Aj tento poznatok svedčí o tom, že vodiace medvedice sa dokážu znášať a tolerovať aj na menšom území a niekoľko mesiacov, pretože im odľahlé tatranské doliny poskytujú dostatok potravy a kľudu. Kombináciou telemetrie a následného terénneho mapovania lokalít s výskytom medveďov, ktoré nosia satelitné telemetrické obojky môžeme aspoň z časti odhaliť tajomstvá a malé drámy medvedieho života, ktoré ostávajú v odľahlých horských zákutiach častokrát ukryté pred očami verejnosti.
foto: P. Lenko Chránený horec bodkovaný vs. liečivý horec žltý
Horec
bodkovaný (Gentiana punctata L.) ľudia často vykopávajú a
zbierajú pre jeho liečivé vlastnosti koreňa, ktorý pomáha liečiť
žalúdočné ťažkosti.
Jeho príbuzným a často zameniteľným druhom je horec žltý (Gentiana lutea L.), ľudovo nazývaný i „encián“ , ktorý chránený nie je, ale má podobné liečivé účinky. Droga sa k nám dováža alebo sa horec žltý pestuje na kyprých, vlhkých, hnojených vápenatých pôdach. Množí sa vegetatívne aj generatívne. Patrí medzi prastaré liečivé drogy, pričom v minulosti ľudia verili, že: Ř žuvaním koreňa každý deň ráno pred jedlom im zaručí dlhovekosť Ř horúci odvar v zime ich ochráni pred zmrznutím Ř horcové víno malo vplyv na čistenie pečene a ľadvín a odstraňovalo kŕče Ř odvar sa používal na omývanie hnisavých rán Ř ak patríte k nadmerným konzumentom piva, skúste prášok z koreňa dať do pohára s nápojom a pokiaľ to vypijete, zlozvyk vás určite prejde. Horec žltý je trváca rastlina s pomalým rastom, vysoká 60 – 100 cm a kvitne od júna do augusta. Listy sú jednoduché, celistvookrajové, široko elipsovité a protistojné, pričom spodné majú krátku stopku a vrchné sú sediace. Kvety sú žlté, pravidelné, na dlhých stopkách a v pazušných zväzočkoch. Plodom je jednopuzdrová tobolka. Koreň je pevný, menej rozvetvený, ktorého odnože sú až vyše metra dlhé, pri dospelých jedincoch je zhrubnutý v hornej časti. Je pozdĺžne zbrázdený, žltkastý. Zbiera sa z viacročných rastlín v apríli alebo októbri. Suší sa rýchlo.
Obr. č. 2: Horec žltý
Liečebné použitie koreňov podmieňuje najmä obsah viazaných horčín, ktoré u horcov patria k tzv. čistým horčinám. Liečebné účinky koreňa horca žltého: Ř podporuje tvorbu slín v ústnej dutine Ř reflexne pôsobí na tvorbu tráviacich enzýmov Ř zvyšuje sekréciu v žalúdku a črevách Ř podporuje činnosť pečene a žlčových ciest, preto býva často zložkou čajovín pitie čaju alebo studeného výťažku sa odporúča najmä ak Vás trápia tráviace problémy ako pálenie záhy či bolesti brucha, alebo ak pociťujete nechuť k jedlu.
Ak sa chcete vyhnúť problémom so zákonom pri zbere chráneného horca bodkovaného a zároveň nechcete prísť o jeho spomenuté liečivé účinky odporúčame Vám zadovážiť si ho cez legálnych predajcov alebo v lekárni, prípade siahnuť po nechránenom, no podobne liečivom horci žltom, ktorý je bežne dostupný u predajcov či obchodníkov s horcom.
Obr. č. 3: Možnosť kúpy a spôsob prípravy horca žltého
Upozorňujeme návštevníkov národného parku na uzavretie turistických chodníkov z dôvodu prác výrubu suchých stromov na turisticky značených chodníkoch (TZCH).
TZCH budú uzavreté v nasledovnom poradí:
1. etapa od 10.05.2011 do 17.05.2011 uzavretý chodník Hrebienok – Biliková chata – Reinerová chata zelený chodník od 17.5.2011 do 27.05.2011 Uzatvorené Hrebienok – Reinerová chata červený chodník
2.etapa od 25.05.2011 až 06.06.2011 Reinerová chata, Zámkovského chata, Skalnaté pleso – červený chodník magistrála
3.etapa. od 05.06.2011 až 12.06.2011 uzatvorený Hrebienok , Sliezky dom – červený chodník magistrála od10.06.2011 až 15.06.2011 Štrbské pleso Popradské pleso -červený ,zelený chodník
Uvedené termíny sa z dôvodu nepriazni počasia môžu posunúť, preto žiadame všetkých návštevníkov o trpezlivosť počas vykonávania daných prác.
Záchrana obojživelníkov na cestných komunikáciách
Studená zima bez snehu a aj netypická jar ovplyvnili tohtoročnú migráciu obojživelníkov. Po zime prišlo pár teplých dní, potom sa znovu ochladilo, striedali sa dni teplé ale so studenými nocami, s dňami chladnejšími. Takéto počasie spôsobilo to, že migrácia žiab prebiehala v niekoľkých etapách, a preto sme aj na cestných komunikáciách zaznamenali presuny žiab v menších počtoch. V lokalite Tatranec Tatranská Lomnica sme v období od 6. apríla do 20. apríla zabezpečili prenos len 55 jedincov skokana hnedého. V polovici apríla silný vietor zábrany potrhal, migrácia v tom čase však už bola ukončená. V lokalite Mlynčeky sme v termíne od 7. apríla do 30. apríla zabezpečili prenos 1564 jedincov ropuchy bradavičnatej. Pri prenášaní nám pomáhali aj žiaci ZŠ Nižná brána Kežmarok a ZŠ Tajovského Poprad. Suchá, mrazivá zima bez snehu aj tento rok spôsobila to, že obojživelníky v niektorých oblastiach mrazy neprežili a žiab bude opäť menej.
foto: J. Ksiažek
foto: J. Hoľma Tlačová konferencia na Ministerstve životného prostredia SR
Na pôde Ministerstva životného prostredia SR bola na deň 5.5.2011 zvolaná tlačová konferencia na tému : Environmentálna výchova - ako to vyzerá v praxi. V úvode minister József Nagy novinárom podal aktuálnu informáciu o environvýchove v rezorte a jej perspektívy. Za Slovenskú agentúru životného prostredia (SAŽP) Daniel Schmidtmaier a Jana Šimonovičová informovali o zvyšovaní environmentálneho povedomia a o nových projektoch. Konferencie sa zúčastnili tiež generálny riaditeľ sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny Rastislav Rybanič a dvaja pracovníci zo Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) z praxe. Pani Alena Badúrová, pracovníčka environmentálnej výchovy z NP Malá Fatra, podala ucelenú informáciu o informačných kampaniach a projektoch výchovy za ŠOP SR za rok 2011 a súhrnnú informáciu o počte podujatí, prednášok a besied. Pavel Ballo vystúpil s prezentáciou, v ktorej za Správu TANAPu informoval o prednáškach doma a v zahraničí, kde vysvetľuje, prečo je nutné dodržiavať Návštevný poriadok a z akých dôvodov sú sezónne uzávery. Predstavil tiež monitoring svišťov, z ktorého výstupy sa priamo prenášajú do ich ochrany. Vysvetlil novú formu envirovýchovy cez on line prenosy web kamerou, ktoré už boli vykonané z hniezda sokola sťahovavého, orla skalného a priamy prenos zo svištej kolónie. Zúčastnených, ktorí s veľkým záujmom sledovali prednášané témy, tiež informoval o Európskom unikáte prenosu svišťov zo Západných do Belianskych Tatier, z dôvodu ich vyhynutia v roku 2007.
foto: Archív Správy TANAP
V noci z 2. na 3. mája sme zrealizovali v poradí už štvrtý úspešný odchyt medveďa hnedého (Ursus arctos) v TANAP-e. V tomto prípade sme odchyt realizovali v blízkosti Dolného Smokovca. Lokalitu, kde sa nachádzala pasca navštevovali túto jar 4 medvede - medvedica s dvomi odrastenými medvieďatami a dospelý samec. Dlhodobejším sledovaním sme zistili, že medvedica vykazuje všetky známky rujnosti, pretože v prvých dňoch chodila ku pasci výlučne s mláďatami, no ako sme neskôr zistili, lokalitu začala postupne navštevovať bez medvieďat, iba v sprievode samca. Jej rujnosť potvrdil aj veterinárny lekár, ktorý zodpovedal za manipuláciu s ňou a jej uspanie v čase, kedy sme vykonávali základné biometrické merania a kedy sme jej zakladali GPS/GSM obojok pre sledovanie časopriestorovej aktivity. Jednalo sa o 7 až 8 ročnú dospelú medvedicu. Okrem veku uvádzame aj niektoré základné biometrické údaje: hmotnosť 100 až 120 kilogramov, dĺžka zadnej laby 22 cm, výška tela 84 cm, dĺžka tela 143 cm, dĺžka hlavy 36 cm a obvod krku 63 cm. Nakoľko 2. mája oslavuje meniny Žigmund a 3. mája Galina, našu medvedicu sme nazvali pracovným názvom "Galina". Na základe jej veľkosti, sfarbenia srsti a celkovej morfológie tela predpokladáme, že sa jedná o medvedicu, ktorá v minulosti so svojimi medvieďatami navštevovala nezabezpečený komunálny odpad v oblasti mesta Vysoké Tatry. V budúcnosti práve satelitný obojok na jej krku (okrem iných veľmi cenných údajov) nám tento náš predpoklad buď potvrdí alebo vyvráti. Ak by sa v tomto prípade jednalo o synantropnú medvedicu, potom obojok na krku "medvedice Galiny" upozorní nie iba na samotné jej návštevy do intravilánov podtatranských obcí, ale hlavne na dôvody, ktoré u nej vyvolávajú takéto správanie.
Medvedica s obojkom pod veterinánym dohľadom Medvedica po prebratí z narkózy foto: Pavol Lenko
V dňoch 18. – 19. apríla 2011 sa v Tatranskej Lomnici konala konferencia „Hodnotenie vplyvu imisií na prírodné prostredie Tatier: Vedecký prístup a politické reakcie.“ Okrem zástupcov z významných vedeckých inštitúcií Slovenska sa konferencii zúčastnili veľvyslanci Poľskej republiky v SR a Spojených štátov amerických v SR. Na konferencii mali zastúpenie aj pracovníci Ministerstva životného prostredia SR a poslanci, ktorí by mali vedecké poznatky prezentované na konferencii zapracovať do legislatívy SR a riešiť ich na politickej úrovni. O svoje skúsenosti a poznatky sa prišli podeliť aj pracovníci Národného parku Rocky Mountain (USA), ktorý je partnerským parkom Tatranského národného parku.
foto: archív Správy TANAP
V dňoch 14. až 17. apríla 2011 komisia skialpinizmu Slovenského horolezeckého spolku JAMES a Horolezeckého oddielu IAMES Bratislava zorganizovala zimné stretnutie horolezcov a skialpinistov vo Vysokých Tatrách v Horskom hoteli Popradské Pleso. Prvý večer usporiadatelia programovo zamerali na problematiku skialpinizmu a ochrany prírody v Tatranskom národnom parku. Prednáškový blok vyhradený pre Správu TANAP začal Milan Ballo, ktorý sa vo svojej prednáške zameral na problematiku kamzíkov, na antropické vplyvy hlavne skialpinizmu regulovaného Návštevným poriadkom TANAPu. Tiež predstavil veľké šelmy a s nimi súvisiace ochranárske aktivity . Pavel Ballo prezentoval ochranu svištieho biotopu v najcitlivejšom období vyhrabávania svišťov po zimnej hibernácii. Poukázal na všetky zistené negatíva zdokumentované Správou TANAP vo svišťom biotope za posledných 10 rokov. Predstavil udelenie výnimky na vykonávanie skialpinizmu v období od 16.4. do 15.5. 2011 v lokalite Baranec – Jarný žľab a Žiarske sedlo - Žiarska chata po trase letného TZCH. Na konci bloku bol premietnutý film o svišťoch. Cieľom prednášok bolo nájsť spoločnú reč a spoločný postup pre odstránenie a zmiernenie negatívnych javov hlavne v alpínskom stupni TANAPu medzi Štátnou ochranou prírody a hore uvedenými organizáciami. Na druhý deň Správa TANAPu zabezpečila profesionálneho strážcu Petra Vravníka na spoločnú túru, ktorý účastníkov oboznámil s praktickou ochranou prírody v teréne.
Povolené trasy skialpinizmu na rok 2011v Žiarskej doline Pracovnici Správy TANAPu pomáhali mestu Vysoké Tatry
V týchto dňoch sa strážcovia Správy TANAPu zapojili do upratovania a čistenia priestranstiev sídliska v Tatranskej Lomnici, kde po niekoľkodňovej víchrici zostali vyvrátené a polámané stromy. Motorovými pílami boli prerezané a spolu s haluzinou poukladané na hromady. Vyčistené bolo aj riečisko potoka a polámané konáre po celom sídlisku. Následne v spolupráci s pracovníkmi mesta a VPS bola odvezená haluzina a drevo na miesto ďalšieho spracovania. Dúfam, že aj touto troškou sme prispeli ku spríjemneniu života obyvateľov Tatranskej Lomnice.
foto M. Brezovský Záchrana mladého bobra v Kežmarku
V pondelok 11. apríla sa k strážcom Správy TANAPu J. Ksiažekovi a M. Brezovskému dostala informácia o tom, že vo vrbine neďaleko sídliska Juh v Kežmarku sa nachádza akési neznáme zviera, ktoré možno potrebuje pomoc. Blízko je firma na výrobu betónu a tiež frekventovaná cesta. Po príchode na miesto strážcovia zistili, že medzi kmeňmi niekoľkých vŕb sedí schovaný bobor. Hoci mu nič nebráni odtiaľ odísť, sedí tam už dva dni. Možno kolízia s autom, so psom alebo len hluk z fabriky spôsobili, že sa tu zasekol a ďalej si nevie rady. Strážcovia sa za pomoci náradia – klietky, odchytovej slučky a hrubých rukavíc púšťajú do odchytu. Bobor nemal žiadne vonkajšie poranenie a ani sily mu nechýbali. Netrvá dlho a už sa viezol k najbližšej vodnej ploche na pokojnom mieste. Na veľké prekvapenie sa do vody, kde sa cíti najbezpečnejšie, vôbec neponáhľal. Dokonca sa po chvíli plávania vrátil na breh, kde dosť dlho predvádzal svoju úzkostlivú starostlivosť o srsť. Zo žľazy pod chvostom si „rukami“ rozotieral jej výlučky po celom tele. Neodmietol ani mladé vetvičky vŕby, ktoré mu boli ponúknuté a s chuťou sa pustil do kŕmenia. Potom si pod vrstvou suchej trávy a tŕstia našiel provizórny úkryt a pravdepodobne odpočíval. V okolí Kežmarku bobry obsadili už takmer všetky vhodné lokality a úspešne sa tu rozmnožujú. V tomto období sa gravidné samice pripravujú na pôrod a z rodiny vyháňajú svoje staršie, dvojročné mláďatá. Mladé bobry sú vtedy nútené hľadať si nový domov a vydávajú sa na neľahkú dobrodružnú cestu do neznáma. Práve v tomto jarnom období sa tak v nedávnej minulosti ocitol bobor v centre mesta Poprad alebo dokonca bobor na Zelenom plese vo Vysokých Tatrách. Pre niekoľkých skončila táto púť na ceste pod kolesami auta. Ten „náš“ mal viac šťastia.
foto: J. Ksiažek Environmentálny deň na Liptovskej Mare
Pri príležitosti blížiaceho sa svetového Dňa Zeme Správa TANAPu v T. Štrbe ako garant projektu spolu s Cechom združení cestovného ruchu Liptova a Klaster Liptov, s Obvodným úradom životného prostredia v L. Mikuláši, Slovenským rybárskym zväzom, SVP, Dobrovoľnými hasičskými zbormi v obciach, Štátnymi lesmi, mestom L. Mikuláš, obcami L. Sielnica, L. Trnovec, Prosiek, Bobrovník, L. Vlachy, Gôtovany, Gálovany a Bešeňovou pripravili čistenie brehov Liptovskej Mary za pomoci dobrovoľných pracovných síl, v počte 340 občanov, ktorí i napriek nepriaznivému počasiu neváhali prísť a zapojili sa do tejto akcie. Stretnutie účastníkov bolo 9.4. 2011 o 8.00 hod. v Hoteli Koliba Gréta v L. Sielnici. S programom podujatia oboznámil predseda Cechu združení cestovného ruchu Liptova Anton Považský. Bolo pripravených 13 zberných miest, kde pracovníci strážnej služby Správy TANAPu a dobrovoľní SP, ktorých bolo spolu 23 pracovníkov, personálne zabezpečili odborný dozor. Z brehov Liptovskej Mary a jej okolia bol vyzbieraný odpad, pričom sa použilo 1200 vriec. Sme presvedčení, že týmto činom sme vyslali signál do budúcnosti a urobili niečo šľachetné pre životné prostredie, v ktorom žijeme.
foto: M. Proháczková Ocenený film „Kamzík vrchovský“
V Piatok na Národnom festivale filmov v Leviciach s tematikou "Poľovníctvo a ochrana prírody" Správa TANAPu prevzala ceny za koprodukčný film vytvorený v spolupráci s Českou republikou "Kamzík vrchovský". Film dostal 3. cenu v kategórii Dokumentárny a metodicko-náučný film a Osobitnú cenu festivalu od Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoj SR.
foto: archív Správy TANAP
Pri príležitosti Medzinárodného roku lesov a blížiaceho sa Dňa Zeme pripravila Správa TANAPu v T. Štrbe pre žiakov zo Základnej školy s materskou školou, Stráne pod Tatrami, detašované pracovisko na ul. Slavkovskej v Kežmarku a tiež pre žiakov Základnej školy s materskou školou v Stráňach pod Tatrami premietanie filmu a prezentáciu o odpadoch, film o odchyte medveďa hnedého za účelom monitoringu, filmy o prírode a iné. Počas besedy o lesnom ekosystéme žiaci v lese sledovali mŕtve drevo, ktoré je v lesnom ekosystéme nevyhnutnou súčasťou, vyzbierali v lese odpad a určovali dreviny v okolí.
foto: M. Proháczková
Nové telefónne čísla na jednotlivých pracovníkov sú uvedené v záložke Správa TANAP - Zoznam pracovníkov.
Z dôvodu zmeny mobilného operátora od 1.4.2011 nefungujú mobilné telefóny. V najbližších dňoch budú zverejnené nové telefónne čísla na jednotlivých pracovníkov. Za pochopenie a trpezlivosť ďakujeme. Čistenie potoka v obci Gerlachov
Pri príležitosti Svetového dňa vody sa
na Základnej škole s materskou školou v obci Gerlachov konala so
žiakmi beseda s premietaním filmu, aktivity súvisiace s vodou a
čistenie potoka v obci, čím sa zároveň deti zapojili do
celoslovenskej akcie Vyčistime si Slovensko, ktorú pri
príležitosti blížiaceho sa Dňa Zeme spustilo Ministerstvo
životného prostredia SR.
ZŠ Dostojevského ZŠ Letná
ZŠ Komenského
1. environmentálny deň na Liptove
„Čistá voda, čistý breh, nikde ani smeť, zapojme sa všetci hneď“. Na pozvánke plagátu toto pozvanie vystihuje 1. environmentálny deň na Liptove, ktorý sa bude konať dňa 9. 4. 2011. Vodná plocha a brehy priehrady Liptovská Mara sú územím, ktoré je v kompetenčnom území Správy Tatranského národného parku. Jej vodná plocha a brehy predstavujú na Liptove jedinečné útočiská a migračné stanovištia pre vzácne druhy vodného a močiarneho vtáctva a tiež rýb. Významnú zložku tvorí taktiež jej lesné, krovinaté a bylinné spoločenstvo. Cech združení cestovného ruchu Liptova, Okresný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši, Správa TANAP, mestá Liptovský Mikuláš a Ružomberok, priľahlé obce, školy, tiež mnoho ďalších organizácií, združení, sponzorov a jednotlivcov dňa 9. 4. 2011 (sobota) priložia ruku k akútnemu problému čistoty Liptovskej Mary. Pred začiatkom turistickej sezóny je táto akcia to najlepšie, čo môžeme pre našu perlu Liptova spoločne urobiť. Každý, kto podá pomocnú ruku, účinne pomôže nášmu životnému prostrediu, zvýši sa environmentálne povedomie nás - Liptákov. Prví návštevníci, prichádzajúci sa rekreovať na brehy našej vodnej nádrže budú možno prekvapení jej čistotou. Pevne veríme, že nielen tento rok. Na výkon čistenia v jednotlivých úsekoch budú dohliadať pracovníci Správy TANAP-u, ktorá vyčlenila na akciu svojich zamestnancov, dobrovoľných strážcov ako aj materiálno-technickú pomoc.
Tešíme sa na Vás a nezabudnite si so sebou priniesť aj otázky o živote v blízkosti „Liptovského mora“.
Ostrohárka severská (Calcarius lapponicus) pod Tatrami
Arktický druh,
vyskytujúci sa v Aljaške, Škandinávii. Žije v odľahlej divočine,
v tundrách, v bažinách so zakrpatenými drevinami. Zimuje v
Európe a Pobaltí, na juh po Kaukaz, na poliach a úhorovitých
plochách. Vo vnútrozemí je veľmi zriedkavá.
foto: B. Sedláková
Pri príležitosti Svetového dňa vody organizuje Správa TANAPu rôzne environmentálne aktivity na školách venované práve téme voda. Nevšedné privítanie zo strany žiakov Základnej školy v Spišskej Teplici - s pohárom pitnej vody , čakalo na pracovníčku environmentálnej výchovy M. Proháczkovú. Po prezentáciách o vode a po filme o záchrane mladej vydry deti v miestom potoku sledovali živočíchov, pre ktorých je voda životným priestorom. Vyzbieraním odpadkov na brehu prispeli k vyčisteniu lokality.
foto: M. Proháczková
Svetový deň vody bol vyhlásený v r. 1992 na Valnom zhromaždení v Riu de Janeiro v Brazílii. Členské štáty OSN boli vyzvané, aby tento deň venovali aktivitám, ktoré majú smerovať k podpore informovanosti o význame vody nielen pre ľudí a ekosystémy, ale aj pre sociálnu a ekonomickú vyspelosť krajín. Pripomíname si dôležitosť vody na našej planéte a preto i Správa TANAPu pri tejto príležitosti sa rozhodla pripraviť pre žiakov ZŠ besedy a aktivity k tomuto významnému medzinárodnému dňu.
Medzinárodné skialpinistické preteky zamestnancov národných parkov
Podobne ako v roku
2010 aj v tomto roku plánovali naši strážcovia zúčastniť sa
medzinárodných skialpinistických pretekov zamestnancov národných
parkov o „Puchar Parków Narodowych v Narciarstwe Wysokogórskom“.
Ide o každoročnú sériu troch alebo štyroch pretekov
uskutočnených v niektorom z hostiteľských národných parkov na
území Poľskej republiky. Cieľom pretekov nie je len športové
zápolenie ich účastníkov, ale aj spoznávanie prírodného
prostredia konkrétneho hostiteľského národného parku formou
terénnych exkurzií a prednášok spojených s premietaním filmov. V
rámci následných diskusií si potom pracovníci navzájom
povymieňajú svoje skúsenosti. Nerozlučnou súčasťou pretekov je
samozrejme aj jej spoločenská stránka, ktorej výsledkom je
cezhraničná spolupráca, získanie nových kontaktov a nadviazanie
nových priateľstiev.
foto: P. Gavlák
Dňa 11. 3. 2011 sa konal Deň otvorených dverí v SOŠL v Liptovskom Hrádku. Podujatia sa každoročne zúčastňuje na pozvanie vedenia školy i Správa TANAPu. Tento rok pracovníci Správy TANAPu - Roman Trizna, Ing. Pavel Ballo a Martina Proháczková pripravili pre vyše 550 žiakov z Liptova panelovú výstavu, premietanie prezentácií, besedy so žiakmi o glaciálnych reliktoch Tatier, besedu o práci pracovníkov strážnej služby a odborných pracovníkov priamo v teréne. Deti mali možnosť v rámci environmentálnej výchovy zoznámiť sa s rôznymi hrami a potešil ich aj propagačný materiál Správy TANAPu. Pri príležitosti dňa otvorených dverí sme si pripomenuli i Medzinárodný rok lesov.
foto: M. Proháczková Medzinárodná konferencia k manažmentu medveďa hnedého a veľkých šeliem
V dňoch
21.-22. februára sa traja pracovníci Správy TANAP-u zúčastnili
medzinárodnej konferencie zameranej na manažment veľkých šeliem
v Karpatoch, ktorú usporiadala Varšavská univerzita prírodných
vied na pôde Inštitútu ochrany prírody v Krakove. Cieľom
konferencie bolo vymeniť si poznatky a skúsenosti z manažovania
medveďa hnedého a iných veľkých šeliem v Poľsku, Chorvátsku,
Ukrajine, Nórsku, Českej republike a na Slovensku. Riaditeľ Ing.
Majko na konferencii predniesol príspevok o telemetrii medveďa
hnedého na území Tatranského národného parku.
foto: V. Kacerová
Dňa 22. februára 2011 v rámci monitoringu podhoria kompetenčného územia Správy TANAPu boli na rybníkoch v Podtatranskej kotline neďaleko Kežmarku pozorované kormorány veľké (Phalacrocorax carbo) , ktoré sa tu v posledných dňoch vyskytli v početnejších kŕdľoch., ďalej volavky popolavé (Ardea cinerea), labute hrbozobé (Cygnus olor), kačice divé (Anas platyrhynchos)a niekoľko párov kačice chrapkavej (Ans crecca). Prekvapivé však bolo pozorovanie mladého jedinca orliaka morského (Haliaeetus albicilla), ktorý tu bol zistený po prvý krát. Objavili sa tu aj dva orly skalné (Aquila chrysaetos). Jeden z nich sa neúspešne pokúšal uloviť niektorú z volaviek. Na blízkom poli dokonca zaútočil na líšku. Až na monitore počítača bolo zistené, že jeden z orlov skalných mal krúžok a čísla sa dali čiastočne prečítať. Predbežné zisťovanie naznačuje, že tento orol nepochádza zo Slovenska a podobne ako orliak morský zavítal pod Tatry ako zimný hosť pravdepodobne z niektorej krajiny na sever od nás. Aj jedna z dvoch dospelých labutí, ktoré tu už dlhšie zimujú je označená krúžkami ktoré sa dajú odčítať. O jej pôvod sa budeme v nasledujúcich dňoch tiež zaujímať.
foto: J. Ksiažek
Zima v
Tatrách býva pre kamzíky vždy najnepriaznivejším ročným obdobím.
Kritický býva hlavne začiatok zimy, kedy prichádzajú prvé mrazy,
dažďové pľušte, sneh. Kamzíky bývajú vyčerpané po ruji, pohyb vo
vysokom snehu a nedostatok potravy spôsobuje ďalšie ich
vysilenie. Ani terén bez výraznej snehovej pokrývky im život
neuľahčuje. Po teplejšom dni prichádza nočné ochladenie, ktoré
spôsobí, že sa na hrebeňoch hôr, skalných stenách a kameňoch
vytvorí ľadová glazúra, ktorá je pre kamzíky životu nebezpečná.
Kamzíky sa na takomto podklade šmýkajú, často padajú, čo v
niektorých prípadoch končí vážnymi poraneniami i smrťou.
foto: P. Gavlák
Rok 2011 bol vyhlásený Organizáciou spojených národov za Medzinárodný rok lesov, so sloganom „Les pre ľudí – Ľudia pre les“. Správa Tatranského národného parku v T. Štrbe plánuje pri tejto príležitosti stretnutia so žiakmi škôl v podtatranskom a liptovskom regióne s cieľom priblížiť im lesný ekosystém takou formou, aby bola pre nich poučná, zábavná, inšpirujúca. Pracovníčka environmentálnej výchovy M. Proháczková pripravila pre deti z Materskej školy v Tatranskej Štrbe na túto tému besedu, počas ktorej sa zoznamovali s ihličnatými a listnatými drevinami, v blízkom lese určovali dreviny, sledovali mladé semenáčiky, ale aj lišajníky a huby na mŕtvom dreve .
foto: M. Proháczková Z aktivity ekokokrúžku v Trstenej
Strážca Tatranského národného parku Ján Hoľma pripravil pre deti navštevujúce ekokokrúžok na Základnej škole v Trstenej dňa 2.2.2011 prednášku o význame dutín v prírode. Následne spoločne v okolí základnej školy vyvesovali hniezdne búdky pre sýkorky.
foto: archív Správy TANAP
Základná škola na ul. Dostojevského v Poprade a Správa TANAPu v T. Štrbe pripravila k Medzinárodnému roku lesov besedy so žiakmi s premietaním filmu. M. Proháczková oboznámila žiakov s vývojovým cyklom lesa, ktorý mali možnosť vidieť na veľkoplošnom paneli. Film Znovuzrodenie lesa deti sledovali so záujmom. V závere dňa deti absolvovali vedomostný kvíz a boli odmenené diplomom a propagačným materiálom Správy TANAPu.
Život na mŕtvom dreve Vývojový cyklus lesa
Po úspešnom kvíze foto: archív Správy TANAP
Pri príležitosti Svetového dňa mokradí Správa TANAPu v Tatranskej Štrbe pripravila pre žiakov základných a materských škôl niekoľko zaujímavých stretnutí. Navštívili sme žiakov na ZŠ v Poprade na ul. Komenského a Dostojevského, ZŠ v Spišskej Teplici a ZŠ s MŠ v Gerlachove. Uskutočnili sme niekoľko besied s premietaním filmu o mokradiach a množstvo aktivít na tému mokrade, ktoré pre deti pripravila pracovníčka Správy TANAPu Martina Proháczková. Tieto stretnutia s deťmi boli pre ne veľmi poučné.
ZŠ Dostojevského
Pútavý materiál Plagátová výzdoba
ZŠ Spišská Teplica
Beseda ZŠ Komenského
Film o mokradiach Zaujímavé publikácie
ZŠ Gerlachov
Aktivita - živočíchy mokradí Plagátová výzdoba Používanie identifikačných kľúčov foto. M. Prohaczková Výsledky mapovania orla krikľavého v oblasti Liptova za rok 2010
Monitorovaniu a mapovaniu orla krikľavého sa už viac rokov venuje Ing. Ján Kicko. Z jeho záverečnej správy, ktorú predložil Správe TANAP-u vyplýva, že za ostatných 10 rokov bol rok 2010 pre orly krikľavé z hľadiska úspešnosti ich hniezdenia najhorší. Spôsobené to bolo predovšetkým extrémne daždivým počasím v dobe inkubácie, ako aj v priebehu celého roka. Z celkovo 13 pozorovaných hniezd orly zahniezdili v siedmych a až 6 hniezd ostalo neobsadených. Zo siedmych obsadených hniezd v dvoch prípadoch k vyhniezdeniu nedošlo. Úspešne bolo vyvedených len 6 jedincov mladých orlov krikľavých.
foto: J. Kicko Menej dravcov v ochrannom pásme
Už na jar a v lete minulého roku sme podľa výsledkov monitoringu konštatovali zníženie počtu inak bežných druhov dravých vtákov, najmä myšiakov lesných. V porovnaní s minulými rokmi sme pozorovali v roku 2010 výrazne menej týchto dravcov aj na čerstvo pokosených kultúrach krmovín v Podtatranskej kotline. Práve tu sa začiatkom leta koncentrovalo najviac nielen myšiakov lesných, ale aj orlov krikľavých a skalných. Monitoring vykonávaný počas tejto zimy len potvrdzuje, že sa v populácii týchto dravcov niečo deje. Vidieť len málo myšiakov a to aj na strniskách po obilninách, kde sa v nedávnej minulosti tiež zhromaždilo aj 10 – 15 týchto dravcov naraz. Podobne je to aj s príbuzným druhom myšiakom severským, ktorý na naše územie prilieta zo severnej Európy na zimu. Pozorovania tohto druhu sú len tiež sporadické. Otázkou zostáva príčina tohto stavu. Možno ide o cyklické zmeny v početnosti hrabošov, ktoré tvoria základ ich potravy. Ak ich je nedostatok, prejaví sa to aj na počte ich konzumentov. Napríklad aj líšok, ktorých je pravdepodobne tiež o čosi menej. Zdá sa, že aj bežným a doteraz hojným druhom v ochrannom pásme TANAP-u bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť.
foto: J. Ksiažek Monitoring kormorána veľkého na nocoviskách
Monitoring kormorána veľkého (Phalacrocorax carbo) sa realizuje pravidelne v termíne zimného sčítania vodného vtáctva. V tomto roku termín pripadol na 15. január. Medzinárodné sčítanie kormoránov veľkých v celej Európe organizuje organizácia Wetlands International - skupina pre výskum kormoránov. U kormorána veľkého nie je možné sčítanie jedincov klasickým sčítaním počas dňa, keďže ich lovné teritórium je veľké a vtáky sa v rámci neho v priebehu dňa presúvajú. Preto sa ako najpresnejšie a najefektívnejšie javí ich sčítanie na nocoviskách. Pre úplnosť výsledkov je nevyhnutné, aby sa každé nocovisko sčítavalo v tú istú hodinu, v čase, keď sa začína populácia kormoránov na nocovisko zhromažďovať z lovných teritórií. Dôležité je, aby sčítavateľ kontroloval celé nocovisko už pred príletom prvých väčších kŕdľov kormoránov. V rámci územného pôsobenia správy TANAP-u bolo túto zimu zaznamenané zimovisko v NPR Ivachnovský luh, počet nocujúcich jedincov bol 103.
Kormorány na nocovisku foto: M. Zontág Zimné sčítanie vodného vtáctva
Zimné sčítanie vodného vtáctva je medzinárodný monitorovací
program, ktorý sa zameriava na zistenie početnosti nehniezdnych
populácii vodných a na vodu viazaných vtákov. Cieľom je priniesť
základné údaje o početnostiach zimujúceho a migrujúceho vodného
vtáctva, určiť významnosť jednotlivých lokalít zimovania pre
populácie sledovaných druhov. Sčítanie sa realizuje v strede
zimy, kedy sa vodné vtáctvo sťahuje zo svojich hniezdísk do
južnejších oblastí a vo vysokých koncentráciách sa zhlukuje na
nezamrznutých vodách. Väčšina vtákov, ktoré sú predmetom
sčítania počas jari a leta hniezdi rozptýlene na ďalekom severe.
Vzhľadom na rozsiahlosť a nedostupnosť ich hniezdísk v severnej
Európe, je ich sčítanie mimo zimy prakticky nemožné. Sčítanie v
terajšej podobe je na Slovensku organizované od roku 1991,
zastrešuje ho Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife
Slovensko a realizované je v medzinárodnom termíne vždy v
polovici januára.
foto: AP foto: J. Hoľma Regionálne metodické a informačné dni
Slovenská agentúra životného prostredia - Centrum environmentálnej výchovy a propagácie (SAŽP – CEVAP) v Banskej Bystrici usporiadala v dňoch 25. a 26. novembra 2010 stretnutie učiteľov a pracovníkov Environmentálnej výchovy na Teplom Vrchu pod názvom REGIONÁLNE METODICKÉ A INFORMAČNÉ DNI PRE UČITEĽOV. Zo Správy TANAPu v T. Štrbe sa tohto podujatia zúčastnila Martina Proháczková, ktorá prítomným premietla prezentácie z činnosti a práce s deťmi na školách a informovala o environmentálnej výchove na školách v tatranskom a podtatranskom regióne. Pracovníci SAŽP pripravili pre účastníkov bohatý program, v ktorom predstavili školské programy: Na túru s NATUROU, Ekologická stopa, Projekt BEAGLE a praktické aktivity.
foto: archív Správa TANAP Poslanecký prieskum na Správe TANAPu
Dňa 15. 11. 2010 sa na Správe TANAPu v Tatranskej Štrbe v rámci poslaneckého prieskumu uskutočnilo výjazdové rokovanie poslancov z výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Na výjazdovom rokovaní v Tatranskej Štrbe sa zúčastnil aj minister MŽP SR József Nagy. Cieľom poslaneckého prieskumu bolo sa oboznámiť s prípravou zonácie TANAPu. Riaditeľ Správy TANAPu Ing. Pavol Majko počas rokovania zúčastnených informoval o telemetrickom monitoringu sokola sťahovavého, orla skalného, svišťa vrchovského tatranského a medveďa hnedého. Ďalej Ing. Pavol Majko informoval o vykonaných manažmentoch a o odstraňovaní inváznych druhov. V druhej časti Ing. Slavomír Celer prezentoval vývoj územnej ochrany v TANAPe a princípy prípravy zonácie TANAPu.
foto: M. Prohaczková
Dňa 28.10.2010 realizovala Správa TANAP-u v spolupráci s pracovníkmi ŠL TANAP-u a poľského TPN, tak ako každoročne, jesenné sčítanie kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica). Veľmi dobré poveternostné podmienky prispeli k zdarnému priebehu tejto akcie. Na kopcoch už bol sneh, i keď severné svahy boli zamrznuté a veľmi šmykľavé, no viditeľnosť bola výborná. Po spoločnom spresnení výsledkov sčítania od jednotlivých „sčítačov“ bol výsledok veľmi potešujúci. V celých Tatrách sme napočítali spolu 841 jedincov kamzíkov, z toho na slovenskej strane 699 a na poľskej 142. Tohoročných mláďat sme napočítali 74.
Veľmi nás teší, že počty kamzíkov každoročne stúpajú a kamzíkovi sa v Tatrách opäť darí.
foto: P. Lenko foto :P. Gavlák Kolízie živočíchov na cestných komunikáciách
Cesty, ale aj železnice sú líniové stavby, ktoré prechádzajú a pretínajú biotopy živočíchov a rozdeľujú ich. Živočíchom, ktoré sú naučené migrovať za potravou, na miesta ich reprodukcie a pod. spôsobujú nemalé problémy. Obeťou dopravy sa najmä v jarnom období stávajú obojživelníky, ktoré sa vo veľkých množstvách premiestňujú zo zimovísk na svoje reprodukčné lokality, pričom sa musia presunúť aj cez cesty. Vzhľadom na obmedzené schopnosti pohybu, ich veľa hynie pod kolesami áut, a preto na kritických úsekoch ciest pracovníci ochrany prírody inštalujú zábrany a zabezpečujú prenos obojživelníkov cez cestu. Potrebu premiestňovať sa majú aj ostatné živočíšne druhy. Cicavce sa neraz presúvajú na veľké vzdialenosti, pričom križujú aj viacero cestných komunikácií, prípadne železničných koridorov. Obeťou dopravy sa stávajú aj vtáky, ktorých migračné trasy prechádzajú údoliami s hustou sieťou ciest. Nie vždy sa živočíchom podarí uniknúť pred blížiacim sa autom a následky takýchto zrážok bývajú skoro vždy smrteľné. V územnej pôsobnosti Správy TANAP-u je najfrekventovanejšou cestou diaľnica D1, ktorá výrazne obmedzuje prirodzenú migráciu živočíchov. Tieto majú veľmi málo možností prekonať diaľnicu, ktorá je z veľkej časti oplotená, preto na migráciu využívajú najmä úseky pod premosteniami a nadchod pre zver vybudovaný pri obci Lučivná. Prechod využíva najmä jelenia a srnčia zver, diviaky, líšky, zajace, ale aj veľké šelmy ako medveď, vlk a rys. Stále nedoriešeným problémom je liptovský úsek diaľnice, ktorý je doteraz bez oplotenia a každoročne tu zaznamenávame niekoľko prípadov úhynov chránených živočíchov i ostatnej zveri. Túto nepriaznivú situáciu sa pracovníci ochrany prírody snažili riešiť v rokoch 1997 - 2000 oplotením kritických úsekov diaľnice a vzhľadom na každoročne veľké počty usmrcovaných vydier aj osadením dopravných značiek POZOR VYDRA a úpravou priepustov a mostov tak, aby ich vydry využívali na prechod popod komunikáciu. Úhyny, najmä chránených druhov, pracoviská ochrany prírody evidujú a zaznamenávajú. V pôsobnosti Správy TANAP-u za posledných 5 rokov evidujeme úhyny 16 vydier riečnych, 6 medveďov hnedých, 2 rysov ostrovidov, 1 vlka dravého, 1 mačky divej, 3 sokolov myšiarov, 2 myšiakov lesných, 1 sovy lesnej a 1 myšiarky ušatej. Samozrejme nie sú to všetky jedince, ktoré boli na cestách zrazené. Veľa sa ich nenašlo, pretože niektoré rozniesla iná zver, alebo si kadávery privlastnili nálezcovia bez toho, aby informovali príslušné inštitúcie. Cestná sieť v krajine hustne, áut pribúda, preto je pri ich výstavbe potrebné zabezpečiť migráciu živočíchov výstavbou nadchodov a premostení. Tieto opatrenia zabránia kolíziám i nemalým škodám na štátnom i súkromnom majetku.
sova lesná sokol myšiar
rys D1 vydra foto: archív Správa TANAP Menežmentové opatrenia maloplošných chránených území
V mesiacoch september až október Správa TANAP-u realizovala dodávateľským spôsobom i vlastnými pracovníkmi menežmentové opatrenia vo vytypovaných maloplošných chránených územiach z dôvodu ochrany a zachovania významných chránených druhov rastlín a ich biotopov. Cieľom uvedených opatrení je: • zlepšenie, prípadne zachovanie existujúceho vodného režimu • zabrzdenie prirodzene prebiehajúcej sukcesie • obmedzenie konkurenčných vzťahov a tým zlepšenie mikroklimatických podmienok v v sukcesne pozmenených častiach rašelinných biotopov.
V NPR Mraznica (k.ú. Batizovce) sa vykosila plocha mokrade o výmere cca 0,20 ha z dôvodu ochrany blatnice močiarnej (Scheuchzeria palustris), ktorá na Slovensku patrí medzi veľmi zriedkavé druhy. Pre zachovanie vzácnych druhov ako sú ostrica blšná (Carex pulicaris), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata) bolo vykonané potláčanie trsti obyčajnej (Phragmites communis) na lokalite Jalovec – Bariny v k.ú. Jalovec. V októbri boli dokončené menežmentové opatrenia za účelom zachovania priaznivého stavu mokraďových biotopov na dvoch lokalitách v katastrálnom území Hôrka a na jednej lokalite v k.ú. Švábovce, ktorá je zaradená do súvislej siete chránených území NATURA 2000 ako SKUEV0139 Dolina Gánovského potoka. Na týchto lokalitách sa vyskytuje šašina hrdzavá (Schoenus ferrugineus), ktorá tu má jednu z posledných lokalít na Slovensku a zároveň jedno z dvoch známych miest výskytu v územnej pôsobnosti Správy Tatranského národného parku. Ďalším chráneným druhom národného významu, ktorý si vyžaduje zasolené a značne zásadité pôdy, je na týchto lokalitách výskyt obligátneho halofytu sivuľky prímorskej (Glaux maritima). V území európskeho významu SKUEV0196 Brezové (k. ú. Štrba) bol vykonaný výrub náletových drevín na ploche približne 2 ha a kosenie na ploche 0,25 ha. Cieľom uvedených opatrení je zachovanie priaznivých podmienok biotopu Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), no tiež zachovanie viacerých vzácnych druhov ako sú vstavač močiarny (Orchis palustris), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), či kľukva močiarna (Oxycoccus palustris).
Menežmentové opatrenia boli dodávateľským spôsobom zabezpečené v lokalite Oravice – Peciská (k. ú. Tichá dolina), kde bola pokosená plocha mokrade približne 0,8 ha a z plochy boli taktiež odstraňované i náletové dreviny. Dôvodom tohto opatrenia je predmet ochrany ostrica výbežkatá (Carex chordorrhiza). Koncom októbra sa zrealizovalo odstraňovanie náletových drevín hlavne rodu Betula v PR Belianske lúky na ploche 2,5 ha. Vo vlastnej réžii bolo vykonané odstraňovanie náletových, resp. nežiaducich drevín z rašeliniska v PR Medzi bormi (k. ú. Zuberec a Habovka) na ploche 0,6 ha. Z drevín boli odstraňované predovšetkým breza bradavičnatá, vŕba rakyta, vŕba ušatá, čremcha obyčajná, topoľ osika, čiastočne i smrek obyčajný do priemeru približne 10 cm meraného vo výške 1,3 m nad zemou. Dôvodom na vykonanie týchto opatrení je ochrana a zachovanie chránených vrchoviskových rašelinných druhov rastlín, konkrétne páperníka pošvatého (Eriophorum vaginatum) a niektorých chránených nízkych krov, ako je rojovník močiarny (Ledum palustre), androméda sivolistá (Andromeda polifolia), či kľukva močiarna (Oxycoccus palustris), ktoré sa nachádzajú na tomto významnom biotope. Mokrade a rašeliniská patria dnes k vzácnym, kriticky najviac ohrozeným ekosystémom na území Slovenska. Ich ochrana sa preto v súčasnosti stáva jednou z prvoradých úloh ochrany prírody a životného prostredia.
Hôrka Hôrka
Jalovec Švábovce
Oravice – Peciská Belianske lúky
Mezdi Bormi foto: archív Správa TANAP Stráženie zazimovaných svištích kolónií pred pytliakmi
Odbor strážnej služby Správy TANAPu v spolupráci s kolegami z poľského TPN zabezpečil aj v tomto roku stráženie zazimovaných svištích kolónií pred prípadnými pytliakmi. Bohužiaľ aj v 21. storočí sa nájdu ľudia, ktorí veria v zázračnú liečivú silu svištej masti a sú kvôli nej ochotní riskovať aj niekoľkoročné väzenie za trestný čin pytliactva. Neodradí ich dokonca ani zvýšená trestná sadzba za usmrtenie tohto veľmi vzácného a prísne chráneného živočícha, ktorý je pozostatkom dávných ľadových dôb na našom území. A neodradia ich ani sťažené podmienky, ktoré vyplývajú z obmedzenia voľného pohybu v teréne na území národného parku. Pod výrazom tatranský pytliak si každý z nás predstaví krojovaného gorala zo slovensko – poľského pohraničia z konca 19. storočia, ktorý sa ako duch zakráda nocou do odľahlých dolín, do ktorých sa bežný smrteľník nikdy v živote nedostane. Takéto predstavy v súčasnosti patria už iba do ríše legiend a realita je celkom iná – pytliactvo je dnes erudovanejšie, využíva rôzne výdobytky modernej doby a častokrát je spojené s organizovaným zločinom, o čom sa pred niekoľkými rokmi presvedčili najmä naši poľskí kolegovia. Že pytliaci nevymreli ani na našej strane pohoria sa viackrát presvedčil náš kolega Ing. Pavel Ballo, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu svišťov v Západných Tatrách. Vďaka dôkladnému prečesávaniu terénu pri zameriavaní svištích nôr prístrojom GPS pri mapovaní ich výskytu naďabil na nastavené drôtené oká na svištích chodníčkoch, našiel nastavenú pascu s odtrhnutou nohou svišťa a objavil aj miesta, kde sa pytliaci pokúsili vykopať zazimované svište tesne po ich zaľahnutí k zimnému spánku. A to všetko na odľahlých miestach mimo hlavných turistických trás, ktoré by inak ostali bez povšimnutia. Ani najzdatnejší strážca totiž nedokáže systematicky skontrolovať každý štvorcový meter svojho strážneho úseku, takže odhalenie takýchto nelegálnych aktivít častokrát býva skôr dielom náhody. Po prijatí sprísnených opatrení našou Správou a hlavne vďaka našim poľským kolegom sa situácia zlepšila a v súčasnosti majú naše aktivity skôr preventívny charakter, ktoré majú eliminovať pytliacke aktivity už v samom zárodku. Naši strážcovia sa snažia častejšie prečesávať neprístupné lokality, kam sa bežne nechodí, a začali aj s víkendovým strážením svištích kolónií v období od ich zaľahnutia k zimnému spánku na prelome septembra a októbra do napadnutia snehu a začiatku zimy, ktorá väčšinou prichádza na konci októbra. Toto obdobie je pre pytliakov najatraktívnejšie - pred zimným spánkom sú svište najviac vypasené a majú najväčšiu zásobu tuku. Zhruba do polovice apríla budúceho roku to bude ich jediný zdroj prežitia a množstvo tuku bude limitujúcim faktorom, či ich o 6 – 7 mesiacov zasa uvidíme počas vysokohorskej túry. Takže ak budete počas niektorého víkendu v tomto období neskorej jesene sedieť doma v teple a hromžiť na sychravý, dušičkový charakter počasia a ani za svet vás vaša polovička nenahovorí na prechádzku, veď by tam ani psa nevyhnal, vedzte, že niekde ďaleko v tatranských horách na slovensko – poľskom pomedzí slúžia naši strážcovia pravidelné víkendové služby, aby ochránili svište. A keď si predstavíte noc v stane alebo bivak pod holým nebom niekde na hrebeni, pri tej predstave vás možno strasie od zimy a ešte viac sa zabalíte do deky vo vašej vykúrenej obývačke.
Pasca foto: archív Správa TANAP Odchytený medveď pre telemetrické sledovanie v oravskej časti TANAP-u
Dňa 16.10.2010 sme zrealizovali odchyt v poradí už tretieho medveďa pre telemetrické sledovanie prostredníctvom GPS obojku v Tatranskom národnom parku (TANAP). Medveď, dospelý asi 20 ročný samec, bol rovnako ako predchádzajúce dva medvede (mladý samec a dospelá nevodiaca medvedica) odchytený do pasce, ktorá pracuje na princípe samonášľapného zariadenia. Lokalitu, kde sme v jeseni 2010 realizovali odchyt navštevovali dva medvede - mladší asi 4 ročný medveď a medveď, ktorého sme odchytili. Tento dospelý samec chodil na návnadu viac-menej pravidelne posledné dva týždne pred dňom, kedy sa nám podarilo založiť mu satelitný obojok. Po uspaní veterinárnym lekárom sme vykonali základné biometrické merania a založili mu GPS obojok. Zo všetkých meraných údajov uvádzame len tie najzaujímavejšie: dĺžka tela od konca nosa po koreň chvosta 212 cm, dĺžka hlavy 46 cm, obvod krku 92 cm, dĺžka zadnej laby 27 cm, výška v kohútiku 102 cm a odhadovaná hmotnosť 280 kg. Najviac starostí sme mali práve s obvodom krku (92 cm), pretože pripravený obojok bol o niečo kratší. Museli sme preto improvizovať a použiť časť iného obojka (rameno), čo nám umožnilo predĺžiť rozmer toho pôvodného, "ktorý už medveďovi sedel". Podobne ako pri predchádzajúcich medveďoch, aj pri tomto, teritoriálnom samcovi, bude veľmi zaujímavé sledovať jeho aktivitu a porovnávať ju vo vzťahu k iným medveďom a k územiu, v ktorom sa pohybuje.
Biometria odchyteného medveďa Preberanie medveďa z narkózy (detail) foto: P. Lenko Dňa 26. septembra Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline už po 19. krát otvorilo brány milovníkom prírody a poľovníctva pri príležitosti Dňa Svätého Huberta. Správa TANAP-u podobne ako ostatní organizátori vítala návštevníkov vo svojej expozícii. Tento rok z dôvodu nepriaznivého počasia prišlo na tieto slávnosti menej ľudí než v predchádzajúcich rokoch, no o to viac sa zaujímali o prírodné krásy TANAP-u, čomu nasvedčovala hojná účasť v našej expozícii. Počas slávnostného dňa boli odprezentované činnosti Správy za posledné roky. Návštevníci mali z filmových prezentácií najväčší záujem o krátky film z tohtoročného odchytu medvedice, či film dravce TANAP-u. Najmenších hostí zas zaujímala bionómia svišta vrchovského tatranského a tých starších zaujímavosti z turistických trás Tatranského národného parku, či vystavené siluety dravcov. Návštevníci pri odchode obdržali propagačný materiál i s množstvom odpovedí na ich všeobecné otázky, či dotazy.
foto: Š. BačkorAkcia čisté hory
V sobotu 25. septembra 2010 sa uskutočnil ďalší rok akcie „Čisté hory“. Táto akcia je organizovaná pravidelne už viac ako 32 rokov. Posledné roky ju zabezpečuje Správa TANAP- u v spolupráci so ŠL TANAP-u. Počas tohtoročnej akcie dobrovoľníci vyzbierali 700 kilogramov odpadkov od Oravíc až po Tatranskú Javorinu. Medzi dobrovoľníkmi ani tento rok nechýbali celé firemné tímy a žiaci podtatranských základných škôl. Pomáhalo tiež asi 30 pracovníkov z radov ŠL TANAP-u a Správy TANAP-u. Akcia „Čisté hory“ v skutočnosti začala už v piatok, kedy na Štrbské Pleso prišlo 70 deti zo Základnej školy v Štrbe. Deti boli rozdelené na dve skupiny. Mladšie pod vedením pracovníčky ŠL TANAP-u čistili okolie Nového Štrbského Plesa a staršie pod vedením pracovníkov TANAP-u vyčistili okolie samotného Štrbského Plesa. Celkom vyzbierali 65 kg odpadu. Po práci si deti pozreli film o svišťoch od Pavla Ballu. V sobotu sa okrem turistov, ktorí zbierali odpadky na svojich plánovaných turistických chodníčkoch, zúčastnilo akcie aj 76 pracovníkov rôznych závodov Slovenských elektrární, a.s., člen skupiny ENEL, pod vedením pani Veroniky Čičovej. Správa TANAP-u a ŠL TANAP-u spolupracujú so Slovenskými elektrárňami už viac rokov. Ešte v piatok večer na penzióne, kde boli „eneláci“ ubytovaní, im pracovníčka Správy TANAP-u RNDr. Viera Kacerová predstavila projekty, ktoré Správa TANAP-u realizovala s ich finančnou podporou. Ráno boli títo pracovníci rozčlenení do troch skupín. Prvá, pod vedením pracovníka ŠL TANAP-u, čistila magistrálu smerom na Jamské pleso, odtiaľ šla smerom na Biely Váh a ukončila činnosť na Jambrichove. Ďalšie dve skupiny boli zverené strážcom TANAP-u. Jedna čistila okolie chodníka na Solisko a druhá zbierala odpadky vo Furkotskej doline až po Solisko, kde sa obe skupiny spojili. Potom pokračovali v čistení smerom na predné Solisko a popod lanovku a zjazdovku. Na Solisku zhromaždili 8 vriec odpadu, ktoré boli zvezené lanovkou. Na zjazdovke vyzbierali ešte 1 vrece. Spolupráca s „enelákmi“ bola vynikajúca, boli pracovití a usilovní. Strážcovia Správy TANAP-u im na oplátku porozprávali o tatranskej flóre a faune. V liptovskej časti Západných Tatier akciu zabezpečili strážcovia Správy TANAP-u. Výnimkou bola Jalovecká dolina, kde bola akcia už tradične zabezpečovaná pracovníkom Správy TANAP-u v spolupráci s pracovníkom ŠL TANAP-u. V tejto časti Tatier návštevníci nazbierali 15 vriec odpadkov. Vo východnej časti Tatier zbierali odpadky 29 turisti z Kežmarku. Za doprovodu strážcu Správy TANAP-u vyzbierali odpadky pri Bielom plese, v Kopskom sedle a v Západných Meďodoloch.
foto: A. Vlček Hniezdenie bocianov bielych v roku 2010
Bocian biely obýva celú Európu. Hniezdi najmä v intravilánoch obcí, ktoré sú umiestnené viac v otvorenej krajine, s biotopmi zaručujúcimi dostatok potravy. V rámci Slovenska je najväčší počet hniezd na východe krajiny. Kým v minulosti hniezdili bociany najmä na strechách, dnes sú jeho hniezda prevažne na umelých podložkách na samostatných stĺpoch. Ohrozovaný je najmä hniezdením na stĺpoch elektrického vedenia, úmrtnosťou na elektrických vedeniach, najmä v období vylietavania mláďat a počas ťahu, používaním chemikálií v poľnohospodárstve, dopravou, nepriaznivým počasím v čase hniezdenia. A práve nepriaznivé počasie na jar tohto roku malo za príčinu, že počet úspešne vyletených mláďat v rámci Slovenska bol najnižší za posledných 10 rokov. Podobná situácia bola aj v podhorí Tatier. Z obsadených evidovaných 18 hniezd úspešne vyletelo 27 mláďat. Nepriaznivé chladné a daždivé počasie sa podpísalo na úmrtí mláďat v hniezde vo Východnej, v troch sledovaných hniezdach k hniezdeniu vôbec nedošlo. Silný vietor v máji zhodil hniezdo v Liptovskej Kokave, takže ani tam už hniezdenie nepokračovalo. Štatisticky môžeme rok 2010 vyhodnotiť ako menej úspešný, v priemere 1,5 mláďat na hniezdo. Z hľadiska celoslovenského hniezdny rok 2010 dopadol ešte horšie, len 1,1 mláďa na hniezdo.
foto: M.Ballo foto: V. Kacerová
Správa Tatranského národného parku realizuje sčítanie návštevnosti na území TANAP-u už od roku 1972. Najvyššia evidovaná návštevnosť za posledných desať rokov bola v minulom roku, kedy v jeden deň navštívilo národný park viac ako 21 000 návštevníkov. Účelom evidencie návštevnosti je zisťovanie počtu návštevníkov v parku a zaťaženosti jeho územia. Údaje slúžia ako podklad pri plánovaní a údržbe turistických zariadení a taktiež umožňujú určiť lokality, ktorým treba venovať viac pozornosti v rámci dodržiavania Návštevného poriadku TANAP-u. Dňa 11.8.2010 sa za pekného počasia uskutočnilo jednodňové sčítanie návštevníkov Tatranského národného parku, ktoré organizovali ŠL TANAP-u v spolupráci so Správou TANAP-u. Evidenciu lokalít na južnej časti Západných Tatier zabezpečovali pracovníci Správy TANAP-u, v ostatných lokalitách pracovníci ŠL TANAP-u. Sčítanie prebiehalo od 5. hodiny ráno do 19. hodiny večer. Na sčítacích bodoch na turistických chodníkoch bolo evidovaných 29 061 návštevníkov smerujúcich do územia a späť sa vracalo 28 294 návštevníkov. Okrem domácich a návštevníkov z okolitých krajín navštívili naše Tatry aj turisti z ďalekej Indie. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené niektoré najnavštevovanejšie lokality TANAP-u, respektíve lokality s malou návštevnosťou.
foto M.Ballo Štvrtá lokalita Medvedíka alpínskeho (Arctous alpina (L.) Niedenzu) v Belianskych Tatrách
V
Belianskych Tatrách bola zaznamenaná štvrtá lokalita výskytu
druhu medvedíka alpínskeho (Arctous alpina (L.) Niedenzu).
Doposiaľ známe výskyty iba v Belianskych Tatrách boli v
Tristárskej doline a na východnom hrebeni medzi Prednými a
Zadnými Jatkami. Minulý rok bola zistená bohatá lokalita tohto
druhu pod severným svahom Zadných Jatiek v nadmorskej výške 1
804 m n. m.
Charakteristické jesenné sfarbenie medvedíka alpínskeho Kvety medvedíka alpínskeho foto B.Sedláková Epipogium aphyllum v Belianskych Tatrách
V auguste
tohto roku bol zistený výskyt druhu sklenobyľ bezlistá (Epipogium
aphyllum (F. W. SCHMIDT) SWARTZ ) v Belianskych Tatrách.
Skelnobyľ bezlistá (Epipofium aphyllum) s dvoma výraznými kvetmi Kvitnúce jedince sklenobyle bezlistej foto B. Sedláková Nové pliesko v Javorovej doline
V roku 2008 bolo z
hrebeňa Ľadových veží zistené nové pliesko v Javorovej doline.
Pliesko je orientované medzi Zelenou a Žabou Javorovou dolinou,
severovýchodná expozícia.
Javorové pliesko z hrebeňa Ľadových veží Výška brehovej čiary sa viditeľne mení podľa množstva zrážok
Pliesko je plytké a dno pokrývajú nánosy foto B. Sedláková
Medvedica, ktorú sme odchytili dňa 2.4.2010 v oblasti Podbanského nám umožňuje nahliadnuť do jej utajeného spôsobu života. (www.spravatanap.org / Aktuálne / 06-04-2010 Odchytená medvedica pre telemetrické sledovanie). Celé sa to deje vďaka satelitnému obojku na jej krku, ktorý nám poskytuje prostredníctvom SMS správ pomerne vyčerpávajúce údaje nielen o jej polohe, ale aj o okolitej teplote, čase, nadmorskej výške a stave batérií, ktoré sa v ňom nachádzajú. Vyhodnotenie robíme v počítači na podkladových ortofotomapách a trojrozmerných modeloch prostredníctvom programov vyvinutých práve pre tento účel. Celkové vyhodnotenie robíme v rámci jednotlivých mesiacov, pričom sledujeme jej 24 hodinový cyklus. Jednoducho povedané, odo dňa kedy sme ju odchytili a následne jej založili satelitný obojok, máme presné údaje o každom dni jej života v danom mesiaci, čo nám umožňuje vypracovávať pomerne vyčerpávajúce analýzy o správaní sa (etológií) tejto medvedice.
Pre názornosť uvádzam výsledky telemetrie medvedice v mesiaci máj 2010 V tomto mesiaci sa pohybovala vo výškach od 900 do 1800 m. n. m, pričom sa je pohyb sústreďoval do okolia nadmorskej výšky 1400 metrov. Oproti mesiacu apríl sa priemerná výška jej pohybu zvýšila, no len veľmi nevýrazne (rádovo o pár desiatok metrov). Súvisí to pravdepodobne so stále sa zvyšujúcou priemernou dennou teplotou v tomto mesiaci, čo jej umožňuje ľahšie sa vyrovnávať so stúpajúcimi (v tomto mesiaci už skoro letnými) teplotami. Ďalšou príčinou tohto posunu, smerom vyššie do hôr, je tiež množstvo pribúdajúcej potravy a dostatok kľudu vo vyšších nadmorských výškach. Aktívna bola hlavne v skorých ranných hodinách od 05:00 do 07:00 hodiny a v neskorých večerných a nočných hodinách od 20:00 do 23:00 hodiny. Odpočinok kulminoval v dvoch intervaloch o 11:00 a o 16:00 hodine. Jej aktivitu motivovalo najmä množstvo dostupnej potravy, pričom medzi 10-tym a 16-tym májom objavila lokalitu so značným množstvom potravy. V tom čase sa jej aktivita viac-menej sústreďovala len na toto miesto, pričom v čase po objavení tejto lokality, urobila v priemere menej ako 2 km / 24 hodín. Najväčšiu aktivitu sme zaznamenali pred 10-tym májom, dňa 9-teho mája, kedy vykonala presun o celkovej dĺžke viac ako 14 km / 24 hodín. Práve počas tohto presunu objavila už skôr spomínané miesto s dostatkom potravy. Tento presun (9.5.) bol aj najdlhším presunom v mesiaci. Mimochodom, za celé sledované obdobie (od apríla do augusta) sme zatiaľ zaznamenali najväčší presun viac ako 20 km / 24 hodín. Keď by sme chceli v priebehu celého mesiaca máj porovnať je celkovú aktivitu v zmysle "pohyb" (aktivita) / "bez pohybu" (bez aktivity), potom vychádza približne 40 % pre "pohyb" a 60 % pre "bez pohybu". V obvode svojej pôsobnosti v priebehu celého mája pravidelne navštevovala (hlavne v noci) tri lokality, kde dochádzalo ku prikrmovaniu zveri (jelene a diviaky). To znamená, že jej potravná ponuka pozostávala nielen z voľne dostupnej potravy, ale aj z potravy, ktorú jej "ponúka" človek. Okrem toho veľa času strávila v miestach, kde sa nachádza odumreté drevo z nespracovanej vetrovej kalamity z novembra 2004. V týchto miestach nachádzala dostatok kľudu a hmyz, ktorí sa živí odumierajúcim alebo už odumretým drevom. Práve hmyz je pre ňu významným zdrojom bielkovín (energia). Okrem miest, ako sú krmoviská pre jelene a diviaky a kalamitné plochy s množstvom hmyzu, v mesiaci máj navštevovala aj lokality s bujnou vegetáciou v predhorí Tatier. Pri porovnaní jej aktivity v závislosti od počasia v mesiaci máj sme zistili, že počasie ovplyvňovalo jej celkovú aktivitu len nevýrazne (tú ovplyvňovalo hlavne už vyššie uvádzané množstvo a dostupnosť potravy). Pre názornosť uvediem priemerné teploty zo snímača, ktorý sa nachádza na obojku. Tie sa pohybovali v priemere od 5 do 13 °C. Z pohľadu orientácie svahu sa pohybovala prevažne na západných a juhozápadných expozíciách. Odo dňa, kedy sme jej založili obojok (začiatok apríla) až do začiatku augusta 2010 sa pohybuje v oblasti, ktorá má približne 4500 hektárov, čo predstavuje približne jednu stredne veľkú tatranskú dolinu. Jej životný priestor je zatiaľ obmedzený na prechodovú časť medzi Západnými a Vysokými Tatrami, ktorú tvorí predhorie, lesnatá časť, porasty kosodreviny a časť hôľneho pásma nad porastami kosodreviny. Na rozdiel od mesiaca máj v súčasnosti (júl až začiatok augusta) vidíme jej častejšie presuny za potravou do vyšších nadmorských výšok a do odľahlých lokalít. Súvisí to hlavne s dozrievaním vysokohorských plodov, najmä čučoriedok a s dostatkom kľudu, ktorý jej tieto miesta poskytujú. Veľmi zaujímavé bude tiež sledovať obdobie, kedy prečkáva zimu (nepravý zimný spánok). Najmä dĺžku brloženia, priemernú teplotu v brlohu a pod. Nakoľko sa jedná o staršiu a skúsenú medvedicu (zatiaľ) bez medvieďat, predpokladáme, že buď ešte v tomto roku, alebo v budúcom roku dôjde k jej spáreniu s niektorým z dominantných samcov, ktoré sa nachádzajú v miestach, kde sa zatiaľ pohybuje. Obdobie medvedej ruje pripadá na letné mesiace a preto do budúcnosti bude veľmi zaujímavé sledovať ďalšie osudy a život "tatranskej medvedice s obojkom".
prekonaná vzdialenosť v km po jednotlivých dňoch v mesiaci máj závislosť nadmorskej výšky a času v mesiaci máj
Celkový náhľad na časopriestorovú aktivitu od 2.4. do 9.8.2010
foto: P. Lenko Orol skalný - ukončenie stráženia hniezda a on-line prenosu kamerovou technológiou
Kamerový on-line prenos z hniezda orla skalného trval od 27.5. do 29.7.2010. Hmotnosť orlíčaťa počas inštalácie kamery bola 1,8 kg. Návštevníci internetu mali možnosť pozorovať celý vývin a rast orlíčaťa, preperovanie, ale aj potravnú ponuku, ktorú mu nosil rodičovský pár. V priebehu dňa sme tak mohli sledovať aj to, kedy a v akých intervaloch dostávalo potravu. Tá pozostávala hlavne z hlodavcov, niektorých druhov vtákov, menších cicavcov (srnčatá, líščatá) a pod. Orlíča úspešne opustilo hniezdo dňa 28.7., kedy uskutočnilo svoj prvý samostatný let po blízkom okolí. Po opustení hniezda sme odhadli jeho hmotnosť na približne 3,5 kilogramu, to znamená, že sa na svoj prvý let vydalo v dobrej kondícií a dostatočne pripravené pre nový život. Jednalo sa o samičku, ktorej však bude rodičovský pár ešte určitú dobu pomáhať, a to tak, že jej bude nosiť potravu, no už nie na hniezdo, ale na miesta v jeho okolí, kde sa bude zdržiavať. Na rodičov však nebude odkázaná dlho, pretože musí v sebe postupne objavovať inštinkty, ktoré ju vedú k samostatnému spôsobu života nevyhnutnému pre zachovanie orlieho rodu. Kamerový systém slúžil nielen ako možnosť sledovať rodinu orlov v čase hniezdenia, ale predovšetkým ako ochrana hniezda pred jeho prípadným vykradnutím (vtáčia kriminalita). Správa TANAP-u zaznamenala veľké množstvo pozitívnych e-mailov zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Všetkým, ktorých náš projekt zaujal ďakujeme za prejavenú priazeň a už teraz sa tešíme na podobné projekty, ktoré vám budeme pripravovať aj v budúcnosti a ktoré aj takouto formou napomáhajú k ochrane vzácnej a ohrozenej fauny TANAP-u.
Kompletná rodina orlov na hniezde - s popisom Kŕmenie orlíčaťa samicou
Orlíča si trénuje krídla a svalstvo Orlíča vo veku dvoch týždňov
Orlíča vo veku siedmich týždňov Samica doniesla potravu pre orlíča foto: on-line kamera Záchrana a rehabilitácia bociana čierneho
Bocian čierny (Ciconia nigra) patrí medzi vzácne a ohrozené druhy vtákov. Je sťahovavý, rovnako ako známejší bocian biely. Jeho zimoviská sa nachádzajú v strednej a južnej Afrike a v južnej Ázií. Na Slovensku žije len vo vegetačnom období, kedy tu zakladá znášku a vychováva svoje mláďatá. Správa TANAP-u v spolupráci s Ochranným obvodom v Dolnom Smokovci (ŠL TANAP) úspešne zrealizovala rehabilitáciu a vypustenie mladého bociana čierneho, ktorého našli obyvatelia v blízkosti Popradu vysileného po intenzívnom daždi a búrke, ktorý sa prehnal predhorím Vysokých Tatier v druhej polovici júla tohto roka. Tento mladý bocian by s najväčšou pravdepodobnosťou bez pomoci človeka uhynul. Preto veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa podieľali na záchrane tohto jedinca.
foto: P. Lenko
Strážcovia aj v letnej sezóne 2010 zabezpečujú na území národného parku kontrolu dodržiavania predpisov o ochrane prírody a krajiny a Návštevného poriadku TANAPu. Starajú sa tiež o značenie hraníc TANAPu, maloplošných chránených území a spolupracujú so ŠL TANAPu pri údržbe turistických informačných pútačov. Náročnou úlohou strážcov je aj celoročný monitoring kamzíka, svišťa, veľkých šeliem, dravcov, sov, kurovitých vtákov a iných chránených druhov živočíchov. Pohyb vo vysokohorskom teréne si od profesionálnych strážcov vyžaduje nielen dôkladnú znalosť územia a dobrú fyzickú kondíciu, ale aj potrebnú dávku opatrnosti. V týchto dňoch sa po búrkach a výdatných dažďoch dokážu horské potoky za pomerne krátky čas rozvodniť a nabrať na sile. Dočasne môžu byť zaplavené aj časti turistických chodníkov, čo často krát návštevníkov národného parku prekvapí. V záujme vlastnej bezpečnosti je dôležité takéto riziká nepodceňovať a cieľ túry prispôsobiť konkrétnym okolnostiam.
foto: M. Ballo, J. Hoľma Dravce a ich početnosť v roku 2010
Dravé vtáky sú na vrchole vtáčieho spoločenstva. V priebehu vývoja dosiahli úžasné pohybové a lovecké vlastnosti, ako je rýchly let, bystrý zrak, umenie využívať vzdušné prúdy. Všetky hniezdia len raz do roka, na vajciach sedí samica, zatiaľ čo samec loví potravu. Na území TANAP-u je ich najtypickejším predstaviteľom orol skalný (Aquila chrysaetos). V územnej pôsobnosti Správy evidujeme 10 párov týchto kráľov oblohy. Rok 2010 nebol pre nich v rámci hniezdenia úspešný, v hniezdach evidujeme len 4 mladé vtáky, ktoré čoskoro svoje rodné hniezda opustia. Orol krikľavý (Aquila pomarina) má svoje teritórium v podhorí, na lov využíva rozľahlé extenzívne obhospodarované lúky a pasienky, ale aj plochy s ornou pôdou. Je to sťahovavý vták, ktorý k nám prilieta koncom marca, začiatkom apríla. V územnej pôsobnosti Správy evidujeme 19 hniezd. Podobne ako pri orlovi skalnom je preň tento rok z hľadiska vyvedenia mláďat taktiež nie veľmi úspešný. Na hniezdach sme zaznamenali len 7 mláďat. Sokol sťahovavý (Falco peregrinus) je jedným z najdynamickejších lovcov, ktorý loví takmer výlučne vo vzduchu. Kolmé útoky sa vyznačujú mimoriadnymi rýchlosťami, niekedy až 250 - 300 km/hod. V územnej pôsobnosti Správy evidujeme 11 párov a v ostatných rokoch zaznamenávame postupný nárast jeho populácie. Ani pre tento druh nebol rok 2010 z hľadiska hniezdenia veľmi pozitívny. Z evidovaných hniezd vyletelo 9 mladých vtákov. Ostatné druhy dravcov vyskytujúce sa v pôsobnosti Správy: sokol lastovičiar (Falco subbuteo), sokol myšiar (Falco tinnunculus), myšiak lesný (Buteo buteo), jastrab lesný (Accipiter gentilis), jastrab krahulec (Accipiter nisus) a včelár lesný (Pernis apivorus). Aj u týchto druhov sa na menšom počte vyvedených mláďat ako po minulé roky podpísalo nepriaznivé jarné počasie, ktoré malo vplyv i na početnosť ich koristi, hlavne drobných hlodavcov. Medzi zriedkavejšie druhy dravcov patria ešte kaňa močiarna (Circus aeruginosus) a kaňa sivá (Circus cyaneus). Ich hniezdenie v TANAP-e nie je zaznamenané.
Sokol sťahovavý Sokol myšiar
Jastrab lesný Orol skalny
Orol krikľavý Sokol lastovičiar foto: S. Harvančík
Stehlík hnedkavý (Acantis cabaret). V tatranskej oblasti sa tento stehlík vyskytuje nad hornou hranicou lesa v porastoch kosodreviny. V týchto polohách vytvára samostatné menšie rodinné kŕdliky. Obdobie hniezdenia trvá od apríla do júla. V Európe žije hlavne na severe, v tundre a na močaristých čistinkách severských lesov. V minulosti bol uvádzaný ako poddruh stehlíka čečetavého (Acantis flammea), no na základe nových poznatkov a DNA analýz sa v poslednom období udáva ako samostatný druh. Vrchárka červenkastá (Prunella collaris). Vrchárky obývajú najvyššie horské polohy v pásme skalných stien. V tatranskej oblasti je pomerne bežná. V zimnom období niekedy zalieta aj do nižších polôh, kde osídľuje nezalesnené kopce, prípadne sa vyskytuje v okolí starých budov a skalných stien. Hniezdo si stavia v skalnej pukline, pričom obdobie hniezdenia pripadá na mesiace máj až august. Okrem Tatier sa bežne vyskytuje v celých Karpatoch, Pyrenejach, na Balkáne a v Alpách. Vrchárka modrá (Prunella modularis). Na rozdiel od vrchárky červenkastej sa tento druh u nás vyskytuje v rozmanitejších biotopoch, avšak neobsadzuje najvyššie polohy nad pásmom kosodreviny. V Tatrách ju môžeme vidieť napríklad v oblasti hornej hranice lesa. Obdobie hniezdenia je v mesiacoch apríl až júl. Tento druh sa vyznačuje nezvyčajným správaním v čase hniezdenia, pretože do vzťahu vstupujú dve samice a jeden samec, prípadne dva samce a jedna samica. Okrem vyššie uvádzaných druhov sú typickými vtáčími predstaviteľmi žijúcimi nad hornou hranicou lesa aj ľabtuška vrchovská (Anthus spinoletta), skaliarik sivý (Oenathe oenathe), žltochvost domový (Phoenicurus ochrurros), stehlík čečetavý (Acantis flammea), drozd kolohrivý (Turdus torquatus) a iné (bežnejšie) druhy, ktoré do týchto oblastí prevažne len zalietajú a výnimočne tu zahniezdia. Typickým predstaviteľom skalných stien je aj mimoriadne vzácny a ohrozený murárik červenokrídly (Tichodroma muraria).
Stehlík hnedkavý (Acantis cabaret) Vrchárka modrá (Prunella modularis) foto: Harvančík foto: Harvančík
Vrchárka červenkastá (Prunella collaris) foto: P.Lenko Výsledky jarného sčítania kamzíkov v Tatrách, 30.6.2010
Dňa 30.6.2010 sa uskutočnilo jarné sčítanie kamzíkov. Sčítanie sa realizovalo za spolupráce Správy TANAP-u, ŠL TANAP-u na slovenskej strane a TPN na poľskej strane Tatier. Vo Vysokých a Belianských Tatrách sme zaznamenali 392 jedincov, z toho bolo 41 tohoročných mláďat. Najmenej kamzíkov sa napočítalo v oblasti Západných Tatier, kde bolo celkovo videných 89 kamzíkov, z toho 23 tohoročných kamzíčat. U našich poľských susedov v TPN zaznamenali 197 kamzíkov, z toho 34 tohoročných kamzíčat. Celkovo sa tak narátalo 678 jedincov kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica), pričom 98 jedincov z celkového počtu predstavovali tohoročné kamzíčatá. Pre porovnanie s minuloročným jarným sčítaním z roku 2009 (celkove 720 jedincov, z toho 131 tohoročných mláďat) bolo tohoročné sčítanie úspešné, pretože klimatické podmienky neboli optimálne - počas celého dňa panovala horúčava pred ktorou sa kamzíky ukrývali v tieni, pod skalnými výklenkami a na severných svahoch. Môžeme preto povedať, že skutočný stav bude ešte o niečo vyšší. Kuriózny bol nález uhynutého kamzíka z doliny Nefcerka v NPR Kôprova dolina, ktorého pravdepodobne deň alebo dva pred samotným sčítaním strhol rys.
text: Správa TANAP-u
foto: Milan Ballo Otvorenie nového náučného chodníka v NPR Belianske lúky
Dňa 28. júna 2010 mesto Spišská Belá v spolupráci s Inštitútom aplikovanej ekológie Daphne a so Správou TANAPu otvorilo nový náučný chodník v NPR Belianske lúky. Náučný chodník je tematický zameraný na problematiku ochrany a manažmentu rašelinísk. Celková dĺžka náučného chodníka je 800m. V rámci náučného chodníka je vystavených 7 panelov.
Reštitúcia svišťa tatranského ukončená
V rokoch 2008 – 2010 realizovali pracovníci Správy TANAP-u reštitúciu svišťa vrchovského tatranského (Marmota marmota latirostris) do Belianskych Tatier. V Belianskych Tatrách zaznamenala Ing. Chovancová v 80. rokoch 20. storočia ešte 15 kolónií svišťa tatranského. Prudký pokles jeho početnosti bol zaznamenaný koncom 20. storočia a posledný jedinec bol evidovaný v Širokom sedle v roku 2006. Svište boli prenesené z početne bohatých kolónií zo Západných Tatier, a to zo Žiarskej doliny, z Roháčov (Smutná dolina) a z Bystrej doliny na 2 lokality v Belianskych Tatrách - pod Široké sedlo a do Doliny pod Novým vrchom. Celkom bolo prenesených 18 jedincov. Už na jar 2009 sme zaznamenali prírastok – 4 mladé svište. Práve v tomto období mladé svište vychádzajú z nôr a zatiaľ máme evidovaný prírastok 9 mladých svišťov. Môžeme konštatovať, že akcia reštitúcie sa podarila a v Belianskych Tatrách opäť počuť hvízdať svište. Projekt vyhodnotili pracovníci Správy TANAP-u na pracovnom stretnutí 30.júna na Žiarskej chate. Všetci sa na chate stretli po návrate z terénu, kde práve v ten deň realizovali celoplošné sčítanie kamzíkov. Okrem vyhodnotenia projektu reštitúcie sa pracovníci oboznamovali navzájom s výsledkami svojej práce a na záver stretnutia Ing. Celer informoval o pracovnej ceste v USA.
foto: B. Sedláková foto: fotopasca
Tatranský národný park je svojou polohou a prírodnými danosťami predurčený pre existenciu troch najvýznamnejších zástupcov veľkých šeliem – medveďa hnedého, vlka dravého a rysa ostrovida. V jeho vodných tokoch a v ich bezprostrednom okolí sa vyskytuje vydra riečna, v podhorí aj vzácna a ohrozená mačka divá. Správa TANAP-u začala v roku 2008 so systematickým monitorigom veľkých šeliem prostredníctvom fotopascí, ktoré umožňujú nahliadnuť do ich skrytého a utajeného spôsobu života. Sledovanie robíme na tradičných migračných trasách a v miestach, kde sa našla uhynutá zver, ku ktorej sa šelmy časom vracajú. Okrem toho používame aj vyspelú satelitnú telemetriu, ktorou nepretržite sledujeme časopriestorovú aktivitu medvedice odchytenej na jar tohto roku ( www.spravatanap.org / Aktuálne / 06-04-2010 Odchytená medvedica pre telemetrické sledovanie ). Medveď hnedý (Ursus arctos). Pozorovanie medveďov vo voľnej prírode je zážitok pre turistu, ale aj pre skúseného znalca prírody. Tieto zvieratá môžeme spozorovať hlavne vo vegetačnom období v odľahlých dolinách a lokalitách, kde majú dostatok pokoja. Pre bežných návštevníkov je dôležité dodržiavanie návštevného poriadku, to znamená, aby sa pohybovali len po vyhradených turistických chodníkoch a nerušili pokoj a ticho. Vtedy, najmä v skorých ranných a neskorých večerných hodinách, je veľká šanca uvidieť medveďa v jeho prirodzenom prostredí. V TANAP-e odhadujeme početnosť medveďa hnedého na 80 až 100 jedincov. Unikátne zábery medveďa pri koristi sa nám podarilo nafotiť prostredníctvom fotopasce, ktorú nainštaloval náš profesionálny strážca v lese. Vlk dravý (Canis lupus). Pozorovanie vlkov vo voľnej prírode je vždy silný zážitok a vyžaduje si veľa trpezlivosti, značnú mieru poznania a dostatočné skúsenosti. Turisti môžu spozorovať vlka so značnou mierou šťastia alebo len náhodne. Prípady, kedy turista pozoruje vlka, sú ojedinelé a pomerne vzácne. Častejšie však môžu vidieť pobytové znaky, ktoré vlci zanechávajú na miestach, kde sa vyskytli. Ide väčšinou o stopy a trus, ktorý tam zanechali. Inštaláciou fotopascí na „vlčích chodníkoch“ a priechodoch sa nám podarilo urobiť sériu veľmi zaujímavých záberov poodhaľujúcich tajomstvo zo života vlčej rodiny, o ktorej sme vedeli, že sa nachádza na danom mieste, no nemali sme to šťastie pozorovať ju dlhší čas. Na jednom zo záberov vidieť, ako vlk močom značkuje svoje teritórium. Pachová stopa, ktorá ostáva na tomto mieste oznamuje ostatným členom spoločenstva, že sa jedná o veľmi dôležitý komunikačný uzol. V tatranskej oblasti odhadujeme 3 stabilné vlčie svorky. Rys ostrovid (Lynx lynx). Tajomný a samotársky rys opúšťa denné stanovisko veľmi opatrne a obozretne. Už pri najmenšom podozrení rys zmizne bez stopy v najbližšom úkryte. Pozorovania rysov z oblasti Tatier sú aj pre skúsených odborníkov a zoológov mimoriadne cenné. V jarnom období, počas ruje, môžeme občas na snehu vidieť stopy, ktoré zanechala dvojica rysov, samec a samica, prípadne samotársky jedinec, ktorý si v tom čase na veľkom teritóriu hľadá partnera vhodného pre založenie nového potomstva. Fotografické zábery rysov z voľnej prírody sú mimoriadne vzácne. Nám sa však pomocou správneho rozmiestnenia fotopascí podarilo odfotiť rysa na priechode, ktorý pravidelne dlhšiu dobu využíval. V TANAP-e odhadujeme početnosť rysov na 8 až 10 jedincov. Mačka divá (Felis silvestris). Jej výskyt je mimoriadne vzácny nie len v tatranskej oblasti, ale aj na celom území Slovenska. Z minulosti sú známe pozorovania mačky divej z Lipovskej a Spišskej kotliny. V prírode sa často vyskytujú krížence mačky divej a mačky domácej. Jej skutočná početnosť v súčasnosti v tatranskej oblasti nie je známa, no odhadujeme ju len na niekoľko pár jedincov. Vydra riečna (Lutra lutra). Je viazaná na vodné prostredie. Aktívna je prevažne v noci alebo skoro ráno. Je hravá a niekedy pre svoju inteligenciu aj dôverčivá. Vtedy je možné ju s dávkou šťastia a skúseností odfotografovať, tak ako sa to podarilo nášmu profesionálnemu strážcovi v povodí rieky Orava. Vydry často migrujú z povodia jedného vodného toku do povodia druhého cez pozemné komunikácie (cesty, diaľnice a pod.). Na takýchto kritických úsekoch sa niekedy stávajú obeťami automobilovej dopravy. Jeden vydrí pár obýva 20 až 50 kilometrov vodného toku, v závislosti od množstva rýb a iných vodných živočíchov, ktoré v ňom žijú.
foto: Fotopasca
foto: J. Hoľma Posledné štyri svište prenesené do Belianskych Tatier
V dňoch 17. a 18. júna odchytili pracovníci Správy TANAP-u v Bystrej doline v Západných Tatrách v rámci prenosu (reštitúcie) svišťov do Belianskych Tatier 4 jedince svišťa vrchovského tatranského (Marmota marmota latirostris). Tieto jedince boli hneď v nasledujúcich dňoch vypustené v Širokom sedle. V rámci projektu reštitúcie svišťov bolo v rokoch 2008 – 2010 prenesených do Belianskych Tatier na dve lokality – Široké sedlo a Dolina pod Novým vrchom 18 jedincov svišťov, a to z troch lokalít v Západných Tatrách – Žiarska dolina, oravská časť Roháčov a Bystrá dolina. Vďaka profesionalite a šikovnosti pracovníkov Správy boli všetky svište po veterinárnom vyšetrení, biometrickom meraní a odobratí vzoriek na DNA analýzy, v dobrom stave prenesené na nové lokality. V novom domove sa svišťom darí, pri každej našej návšteve zaznamenávame zvyšujúci sa počet nových nôr, ktoré si vybudovali. V jesennom období minulého roka pracovníci Správy evidovali okolo 200 nových nôr. Svište si postupne vytvárajú páry, v minulom roku sme evidovali prírastok od jedného páru a to 4 mladé svište, v tomto roku budeme mať prírastok minimálne od piatich samičiek. V Belianskych Tatrách opäť počuť typický hvizd svišťov pre radosť návštevníkov.
Odchyt svišťov foto: P. Gavlák
Na novej lokalite foto: P.Lenko, P. Gavlák
Medzi zástupcov lesných kúr patria u nás tetrov hlucháň, tetrov hoľniak a jariabok hôrny. Jedná sa o veľmi zaujímavú skupinu vtákov, z ktorých prví dvaja - hlucháň a hoľniak sú zároveň aj glaciálnymi reliktami, čo znamená, že podobne ako kamzík a svišť, sú pozostatkom fauny z doby ľadovej. Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) je najväčší a azda aj najtajomnejší zástupca lesných kúr. Žije veľmi skrytým a utajeným spôsobom života. Všade, kde sa prirodzene vyskytuje predstavuje vrcholového indikátora klimaxových prirodzených severských lesov a pralesov. Znamená to, že jeho výskyt je obmedzený iba na oblasti, v ktorých je aspoň minimálna časť takýchto lesov. Tento druh však zaznamenáva u nás veľmi výrazný, možno až kritický pokles. Za posledných tridsať rokov jeho početnosť klesla niekoľkonásobne, pričom na území Slovenska žije dnes už len okolo 500 jedincov. V poslednom období je možné stále častejšie sledovať veľmi zaujímavý a zvláštny fenomén, ktorým je strata plachosti voči človeku. Len v tatranskej oblasti sme v tomto roku napočítali 4 kohúty s takýmto zvláštnym správaním. (Populáciu tu odhadujeme na 100 až 120 jedincov.) Prejavy straty plachosti voči človeku sú známe aj z minulosti a to nie len pri kohútoch, ale aj pri sliepkach. Sliepky najčastejšie vídať v blízkostí lyžiarskych vlekov a lanoviek (Kasprov vrch, Spálená a pod.). Kohúty zo stratou plachosti sa častejšie vyskytujú v miestach, kde prebieha intenzívny turistický ruch a lesnícka činnosť. Takéto jedince je možné pozorovať hlavne v zimnom období alebo na začiatku vegetačného obdobia, kedy prebieha tok. Čo spôsobuje toto správanie pri živočíchovi, akým je tajomný a plachý hlucháň, je viac-menej veľká záhada. Pravdepodobne má tento jav za následok rýchly úbytok vhodných biotopov a preto aj náhly pokles početnosti druhu. Hlucháň v rýchlo sa meniacich podmienkach len prežíva a postupne sa vytráca z lokalít, ktoré boli tisícročia jeho prirodzeným domovom. Táto zásadná zmena je viditeľná nielen v prostredí kde žije, ale aj v konkrétnych lokálnych populáciách, ako dôsledok veľmi nízkej početnosti, izolovanosti a možného príbuzenského kríženia. Tetrov hoľniak (Tetrao tetrix) sa na rozdiel od hlucháňa zmenou straty plachosti voči človeku nevyznačuje. Avšak aj populácia hoľniaka zaznamenáva v poslednom čase výrazný pokles. Niektoré lokality v predhorí Tatier, kde sa v minulosti bežne vyskytoval zanikli prakticky za pár desaťročí (Hybské Sihly). Dnes prežíva už len hôľna populácia, ktorá sa vyskytuje v alpínskom a subalpínskom pásme. Zaujímavosťou je, že keď populácia hoľniaka žije v tesnej blízkosti populácie hlucháňa môže vzniknúť kríženec obidvoch druhov, ktorého odborná literatúra nazýva TETROVEC. Jariabok hôrny (Bonasa bonasia) je jediným z trojice lesných kurovitých vtákov, ktorý má stabilnú a vo viacerých oblastiach aj dostatočnú početnosť. Z tejto trojice je najmenší a aj najnenápadnejší. Vyskytuje sa výlučne v lesnom pásme, pričom obľubuje zmiešané lesy s dostatočným podrastom. Prelietanie jariabkov je možné pozorovať hlavne skoro ráno, kedy hľadajú svoje denné stanovište s vhodným úkrytom a dostatkom potravy. Počas dňa sa jariabky po dennom stanovisku presúvajú pomalou chôdzou a odletia jedine vtedy, keď ich niekto alebo niečo vyruší.
Tetrov hlucháň so stratou plachosti Tetrov hoľniak v letku
Tokajúce tetrovy hoľniaky na snehu Tokajúci tetrov hluchaň na strome foto: P. Lenko Európsky deň národných parkov, Stará Lesná 28.5.2010
Dňa 28.5.2010 sa v Starej Lesnej uskutočnila konferencia, ktorú organizovali Slovenské elektrárne a. s. Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia Správy TANAP-u, ŠL TANAP-u, chatár z Téryho chaty pán Miroslav Jílek, ako aj pracovníci Slovenských elektrární a.s. Akcia bola zameraná na prezentácie úspešných, už zrealizovaných projektov, ale tiež na projekty, ktoré ešte len čakajú na finančnú injekciu od Slovenských elektrární. Všetky tieto aktivity sa niesli pod hlavičkou „Energia pre prírodu – Energia pre Tatry“, ktoré do tatranskej oblasti prinášajú environmentálne aktivity zamerané na envirovýchovu a ochranu prírody.
V prezentáciách odzneli projekty: 1. Stratégie environmentálnej zodpovednosti SE, a.s. 2. Inštalácia fotovoltaického systému na Téryho chate – zhodnotenie projektu 3. Fotovoltaický systém na Zbojníckej chate a Chate pod Rysmi – príprava projektu 4. Zachovanie genofondu pstruha potočného – zhodnotenie projektu 5. Záchrana sokola sťahovavého – zhodnotenie projektu 6. Predstavenie tohtoročného projektu: Orol skalný a Orol krikľavý
Kamera na hniezde orla skalného (Aquila chrysaetos)
Dňa 27.5.2010 sme
nainštalovali kamerový systém na hniezdo orla skalného v
Západných Tatrách. Hmotnosť orlíčaťa počas inštalácie kamery
bola 1,8 kg. Akcia nadväzuje na úspešné kamerové prenosy z
minulého roku, kedy sme touto technológiou sledovali hniezdo
sokola sťahovavého (Falco peregrinus) a kolóniu svišťa
vrchovského tatranského (Marmota marmota latirostris).
Inštalácia systému pod hniezdom
Prvé zábery z kamery
Pri príležitosti Dňa karpatských parkov a Európskeho dňa národných parkov Správa TANAPu usporiadala niekoľko stretnutí so žiakmi ZŠ , SŠ a s verejnosťou. V rámci prednášok, besied, enviro-hier a exkurzie pripomenuli tieto medzinárodné významné dni v oblasti životného prostredia na stretnutiach pracovníci S- TANAP-u P. Gavlák, P. Ballo a M. Proháczková.
V dome soc. služieb Na náučnom chodníku k Belianskej jaskyni
Škola v prírode v T. Lomnici Beseda so stredoškolákmi foto: M. Proháczková
Deň karpatských parkov si pripomíname 23. mája. K tomuto dňu sa každoročne pripravujú rôzne podujatia, akcie v rámci ochrany prírody, environmentálne stretnutia so žiakmi ZŠ, SŠ, ŠŠ, ale i s verejnosťou. Uskutočňujú sa besedy na školách, ale i stretnutia v prírode. Správa TANAP-u pripravila celodenné podujatie na pracovisku v L. Mikuláši, kde pozvané školy i verejnosť mali možnosť zoznámiť sa s prácou odborných pracovníkov i pracovníkov strážnej služby a envirovýchovy. Deti zaujali výstavy živočíchov a drevín TANAP-u, ale aj filmy z prác vo vysokohorskom prostredí. Potešili sa tiež rôznym environmentálnym aktivitám.
foto: M. Prohaczková
Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti
Mesiac máj je bohatý na Medzinárodné dni, týkajúce sa ochrany prírody a životného prostredia. Správa Tatranského národného parku pri príležitosti Medzinárodného dňa biologickej rozmanitosti pripravila na pracovisku v L. Mikuláši Deň otvorených dverí. Návštevou nás poctili základné, stredné i špeciálne školy z L. Mikuláša a okolia, ale aj široká verejnosť. Pre návštevníkov bola pripravená panelová výstava o Biosférickej rezervácii Tatry, bohatý environmentálny program, premietali sa filmy a prezentácie s tatranskou tematikou. K dispozícii bol i zaujímavý propagačný materiál.
foto: M. Prohaczková
Na štátnej ceste č. 534 z Popradu do Dolného Smokovca pribudli 4 nové dopravné značky „POZOR ZVER“. Tieto dopravné značky boli pri ceste osadené na základe spoločného projektu vypracovaného Správou TANAP-u a ŠL TANAP-u z dôvodu ochrany živočíchov pred smrťou pod kolesami áut. Sú osadené v úseku, kde dochádza k častým kolíziám áut a zveri. Každoročne ich v tomto úseku zahynie niekoľko desiatok kusov, medzi nimi aj chránených druhov živočíchov a vtákov. Vodičov značky upozornia na riziko, že v predmetnom úseku je zvýšená možnosť stretu so zverou a na potrebu maximálnej pozornosti a opatrnosti. Dúfame, že vodiči budú rizikový úsek prechádzať opatrnejšie a spoločne docielime, že zrážok so živočíchmi a vtákmi bude menej.
foto: L. Burdová Propagácia ochrany svišťov v Texase.
Anna Bobčáková, študentka Gymnázia Michala Miloslava Hodžu v
Liptovskom Mikuláši, sa pred niekoľkými dňami vrátila z USA, kde
reprezentovala mladých vedcov zo Slovenska.
Medzinárodná konferencia v KRNAP-e
V dňoch 20.4. - 23. 4. 2010 sa zástupcovia zo ŠOP SR Správy TANAPu Ing. Slavomír Celer a Ing. Pavol Majko zúčastnili na III. medzinárodnej konferencii ku dňu Zeme "Úloha národných parkov na formovanie verejných názorov (The role National Parks in shaping the public attitude)". Konferenciu okrem Krkonošského národného parku na poľskej strane organizovali: Consulate General of the United States Kraków - Poland, Rocky Mountain National Park, National Park Service - U. S: Department of the Interior a Krkonoše National Park (CZ). Cieľom konferencie bolo predstaviť poznatky a vymieňať praktické skúseností o stave prírodného a kultúrneho prostredia, o turistike, o envirovýchove, o zabezpečení pohybu pre invalidov, o využití GIS, o ochrane zamokrených území a o ochrane veľkých predátorov v národných parkoch v Poľsku, v Čechách, na Slovensku a v USA. Na konferencii Ing. Pavol Majko predniesol príspevok o monitoringu medveďa hnedého na území TANAPu. Príspevok bol zameraný na využitie telemetrických metód pri monitoringu medveďa hnedého, využitie a skúsenosti monitoringu medveďa na území TANAPu.
Skoro vo všetkých lokalitách prirodzeného výskytu medveďa, kde
nie sú zabezpečené odpadky tak, aby sa k ním nedostal medveď,
existuje problém ohrozenia ľudí.
V tomto roku pracovníci Správy TANAP v spolupráci s dobrovoľnou
strážou prírody a pracovníkmi ŠL TANAP-u preniesli cez cestné
komunikácie 2213 jedincov obojživelníkov. Zábrany boli
inštalované v lokalite Intercamp Tatranec na štátnej ceste
Tatranská Lomnica – Veľká Lomnica, kde bolo prenesených spolu
159 skokanov hnedých (Rana temporaria), v obci Mlynčeky, kde
bolo prenesených 2038 ropúch bradavičnatých (Bufo bufo) a na
Orave v lokalite Zverovka. Tam bolo prenesených len 15 jedincov
skokana hnedého (Rana temporaria).
foto: J. Ksiažek Uhynutý medvedík v Belianskych Tatrách
Pod Širokým sedlom v Belianskych Tatrách v nadmorskej výške cca
1640 m n. m. bolo dňa 29. 4. 2010 nájdené uhynuté tohtoročné
mláďa medveďa hnedého.
foto: B. Sedláková Svište v Belianskych Tatrách sa vyhrabávajú
Svište, ktoré boli v
rámci reštitúcie prenesené zo Západných Tatier do Belianskych
Tatier v rokoch 2008 a 2009, sa začali vyhrabávať už v apríli.
foto: B. Sedláková Stretnutie skialpinistov a horolezcov, Popradské pleso
V dňoch 8.4. – 11.4.2010 sa uskutočnilo stretnutie skialpinistov
a horolezcov v Horskom hoteli Popradské pleso na Popradskom
plese. Podujatie bolo organizované v spolupráci s ŠOP SR Správou
TANAP-u.
28.4.2010 Správa TANAPu pripravila pre žiakov ekokrúžku zo ZŠ v Trstenej ekoaktivitu zameranú na spoznávanie spevavcov. Mladí ekológovia podľa predlohy vymaľovávali vtáčikov z vypálenej hliny. Zábavnou a tvorivou formou sa tak naučili podľa zafarbenia rozoznávať niektoré druhy spevavcov, ktoré budú môcť pri ďalších vychádzkach pozorovať priamo v prírode.
Dňa 27.4. 2010 Správa TANAP-u v Tatranskej Štrbe pripravila
environmentálne dopoludnie pre deti z Materskej školy v T.
Štrbe, pri príležitosti Dňa Zeme, Apríla - Mesiaca lesov a
Medzinárodného roku biodiverzity.
Správa TANAPu verí environvýchove
Pracovníci Správy TANAPu pred zahájením turistickej sezóny majú veľa práce. Okrem osadenia nových informačných tabúľ pred frekventovanými dolinami, organizujú rôzne environmentálne aktivity a tiež prednáškovú činnosť, prostredníctvom ktorej vedú širokú verejnosť, študentov aj deti útleho veku k zodpovednému správaniu k prírode i k sebe a tiež k zachovaniu vzácnej fauny a flóry nášho najstaršieho parku. O prednáškovú činnosť je veľký záujem aj v blízkom zahraničí, v Poľsku a Česku. Jeden z pracovníkov Pavel Ballo, ktorý pracuje pre Správu TANAP ako špecialista na svišťa vrchovského tatranského a tiež ako dokumentarista, mal v období, keď svište ešte hibernujú ( polročný zimný spánok) zvýšené prednáškovo - vzdelávacie aktivity. Vysvetľuje na nich ako uchrániť naše najvzácnejšie glaciálne relikty Tatier - kamzíka a svišťa.
Hlavné jeho aktivity v poslednom období boli: • Mesto Liptovský Mikuláš si v jeseni vyžiadalo Pavla Balla na prezentáciu TANAPu a vzácnej fauny Tatier do partnerskej Opavy. Konal sa tam festival „Medzi nami zvířaty“. • Dňa 12.9.2009 bol prevziať cenu u riaditeľa poľského TPN Pawla Skawinského v blízkom Zakopanom za film o svišťoch (réžia O. Janíková). • Správu TANAPu zastupoval dňa 21.12. 2009 na konferencii svetového významu TEDx v Prievidzi, kde odprezentoval 6 ročný výskum a monitoring svišťa v TANAPe.
Veľa návštevníkov našich hôr, hlavne vyznávačov skialpinizmu, prichádza zo susedného Česka z oblasti Jeseníkov a Beskýd. Z tohto dôvodu Pavel Ballo v týždni od 12.4. do 16.4. 2010 prijal pozvanie a navštívil Šumperk, Bruntálsko a Jablunkov. S vlastnými videodokumentmi a prednáškami vysvetľoval, aké je dôležité dodržiavať Návštevný poriadok TANAPu, prečo sa musia dodržiavať sezónne uzávery. Kedy sa svište vyhrabávajú a pária. Podobne denný biorytmus kamzíka, obdobie párenia a vyvádzania potomstva. Poukázal na veľkú módu vodenia psov bez vôdzky v alpínskom stupni. Úspech u poslucháčov má aj prezentácia „Bionika orla skalného“ vo vysokohorskom prostredí a premietanie vlastných videofilmov o svišťoch a kamzíkoch. Záujem o predstavenie nášho najstaršieho Národného parku v Česku je veľký. Pozvanie na ďalší cyklus prednášok sme dostali aj po ukončení turistickej sezóny. Správa TANAP organizuje dňa 21. 5. 2010 Deň otvorených dverí na pracovisku v Liptovskom Mikuláši na Hodžovej 11. Riaditeľ národného parku Ing. Pavol Majko pri tejto príležitosti pripraví špeciálnu miestnosť pre študentov a príležitostné akcie, oslovujúce širokú verejnosť i odborníkov.
Besedy a aktivity na Základných školách ku Dňu Zeme.
Správa TANAPu, tak ako po iné roky, pripravila k Svetovému dňu
Zeme na siedmich základných školách v čase od 20. 4. 2010 do 23.
4. 2010 rôzne besedy, premietanie filmov, prezentácie o odpadoch
a taktiež aktivity v prírode. Žiaci na školách sa zamýšľali nad
tým, v akom množstve sa naša planéta Zem znečisťuje a pri tejto
príležitosti sa snažili vyčistiť okolie školy i obce. Tiež
kládli dôraz na separáciu odpadu. Niektoré deti skrášlili
svojimi kresbami školský dvor.
ZŠ Kežmarok ZŠ Batizovce
ZŠ Stráne pod Tatrami ZŠ Žakovce
ZŠ na ul. Dostojovského v PP
Dňa 18.4.2010 o 10:20 hod. bol v Žiarskej doline v Západných
Tatrách, v blízkosti Žiarskeho sedla, zaznamenaný prvý tohoročný
výhrab svišťa zo zimnej nory po polročnom zimnom spánku. Vidieť
tento okamžik ako sa zo snehu vyhrabáva svišť je veľmi vzácny a
ťažko postrehnuteľný. Zimný spánok umožňuje prežívanie tohto
druhu v ťažkých klimatických a trofických podmienkach. Po zimnom
spánku, kedy dochádza u svišťov k strate hmotnosti až o 1/3, sa
svište pomaly aktivujú. Spočiatku sú apatické, neohrabané. Aj
tieto fakty sú dôvodom k tomu, že skialpinistická sezóna v
Tatrách končí dňom 15. apríla.
Čerstvý výhrab - detail Vyhrabaný svišť foto: P. Ballo Environmentálna výchova návštevníkov Tatranského národného parku
Správa TANAP-u má záujem, aby návštevníci, ktorí prichádzajú do národného parku mali možnosť vidieť chránené druhy živočíchov a rastlín, ako aj lokality, ktoré nie sú pre nich bežné a prístupné. Preto na niektorých najviac navštevovaných miestach národného parku umiestnili veľké plazmové obrazovky, a to v Infocentre Správy TANAP-u na Žiarskej chate, v reštaurácii Skalnaté Pleso pri vrcholovej stanici lanovky, v Múzeu Štátnych lesov TANAP-u v Tatranskej Lomnici a v Infocentre Správy TANAP-u v Pribyline. Finančné prostriedky na nákup plazmových obrazoviek boli získané z projektu v rámci revitalizačných opatrení. Návštevníkom je formu krátkych filmov a fotografií prezentovaná činnosť pracovníkov Správy Tatranského národného parku v oblasti praktickej ochrany prírody a zaujímavosti z jeho územia.
Návšteva Rocky Mountain National Park-u
Pracovník Správy TANAPu Ing. Slavomír
Celer a pracovník VSaM TANAPu, ŠL TANAP Ing. Peter Fleischer,
PhD. sa zúčastnili pracovnej cesty do Rocky Mountain National
Park (RMNP). Pracovná cesta sa uskutočnila na pozvanie
partnerského národného parku Rocky Mountain National Park,
Colorado, USA. Hlavným cieľom návštevy bola účasť na vedeckej
konferencii, ktorú organizuje RMNP. Samotná konferencia trvala
dva dni. Rokovanie sa uskutočnilo na radnici v sídle správy NP,
v mestečku Estes Park. Na konferencii Ing. P. Fleischer, PhD.
predniesol príspevok o disturbačnej ekológii tatranských lesov a
jej aplikácii v lesníckej starostlivosti v kontexte klimatických
zmien. Na druhý deň Ing. S. Celer a Ing. P. Fleischer, PhD. v
sekcii posterov predstavili náš prístup ku kategorizácii
prírodoochranných hodnôt ako východisko pre diferencovanú
ochranu územia TANAPu formou zón. Počas návštevy RMNP pracovníci
z TANAPu uskutočnili návštevu Štátnej Univerzity Colorado, Fort
Collins, kde sa dohodla ďalšia spolupráca v oblasti výskumu
lúčnych biotopov na území TANAPu a RMNP. Okrem toho sa
pracovníci TANAPu sa oboznámili s prírodnými podmienkami RMNP a
uskutočnilo sa stretnutie s pracovníkmi RMNP.
foto S. Celer Nové informačné tabule v dolinách národného parku
Návštevníci
národného parku v týchto dňoch istotne zaznamenali nové veľké
informačné tabule inštalované na existujúcich paneloch pri
vstupe do niektorých dolín v Západných Tatrách. Tieto tabule
poskytujú návštevníkom informácie o projektoch Správy TANAP-u
realizovaných s finančnou podporou Slovenských elektrární,
členom skupiny ENEL. Pekné fotografie pracovníkov štátnej
ochrany prírody s krátkym výstižným textom (v skrátenej forme i
v anglickom jazyku), umožňujú záujemcom získať základné
informácie o prebiehajúcich projektoch, zameraných na ochranu
fauny Tatranského národného parku.
Príchod
jari nám každoročne oznamujú svojimi aktivitami druhy
živočíchov, s ktorými sa počas zimy u nás nestretneme.
Odchytená medvedica pre telemetrické sledovanie
Dňa 2.4.2010 (na Veľký piatok) sme zrealizovali odchyt v poradí už druhého medveďa pre telemetrické sledovanie prostredníctvom GPS obojku v Tatranskom národnom parku. Prvý medveď (mladý samec) bol odchytený v tej istej lokalite dňa 6. októbra 2008. Medveď však obojok stratil na jar 2009 po zimnom spánku, kedy prišiel o podstatnú časť svojej hmotnosti. Avšak, aj počas polročného sledovania tohto mladého medveďa sme sa dozvedeli veľa zaujímavostí o jeho pohybe, aktivite a zimnom spánku. Pre zaujímavosť, medveď mal svoj brloh v nadmorskej výške cca. 1700 metrov v juhozápadnej expozícií v poraste kosodreviny. Tiež je zaujímavý údaj o teplote z brloha, ktorá bola viac-menej konštantná počas celého obdobia jeho zimného spánku a výrazne sa nemenila ani pri vysokých výkyvoch teplôt v tatranskej oblasti počas zimy 2008/2009. Teplota sa pohybovala v intervale od mínus 2 do plus 4 stupňov Celzia. „Veľkonočná medvedica“ bola odchytená do samonášľapného odchytového zariadenia, pričom ako návnadu sme použili rastlinnú potravu. Lokalitu, kde sme realizovali odchyt nám od konca februára do začiatku apríla postupne navštevovali 4 medvede. Vybrať toho správneho bola otázka najmä pre zoológov. Úspech v podobe nevodiacej dospelej medvedice sme ani neočakávali, no šťastie nám prialo. Máme tak možnosť a veľkú príležitosť sledovať cez satelit medvedicu, ktorá v tatranskej oblasti už preskákala nejaký ten rok a v minulých rokoch určite odchovala množstvo zdravých a silných medvieďat. Dúfame, že ak aj nie tento rok, potom určite ten budúci, privedie na svet medvieďatá a nám sa tak naskytne možnosť nahliadnuť do života medvedej rodiny. Jej vek sme odhadli na 10 rokov na základe obrúsenia zubov, osrstenia a morfológie jej tela. Zaujímavosťou je aj jej staré zranenie, ktoré sme objavili na pravom stehne. Išlo o jazvu veľkosti ľudskej dlane, ktorú pravdepodobne utŕžila počas súboja s iným medveďom, pri obrane mláďat alebo svojho teritória. Počas celej akcie bola nevyhnutá prítomnosť veterinára, ktorý aplikoval farmaceutické prípravky. Satelitný obojok je skonštruovaný tak, aby sa po určitom období (3 až 4 roky) sám diaľkovo odpojil a medveď tak má možnosť žiť ďalej bez nedobrovoľne nasadenej ozdoby skrášľujúcej jeho krk.
Svetový deň vody na základných školách
Pri príležitosti Svetového dňa vody
pripravila Správa TANAPu pre žiakov základných škôl v Žakovciach
a Batizovciach besedy a celodenný program .
I. domáca lesnícka konferencia
Pracovnici Správy TANAPu sa zúčastnili na I. domácej lesníckej konferencií, ktorá sa uskutočnila 19.3. 2010 v Tatranskej Kotline. Konferenciu organizoval Mestský podnik Spišská Belá, s.r.o.. Cieľom konferencie bolo zhodnotenie výsledkov pri plnení úloh LHP za roky 2005 - 2009, problematika vetrových a podkôrníkových kalamít, pestovanie a ochrana lesa a vízia hospodárenia v lesoch vo vlastníctve mesta Spišská Belá do roku 2010. Na konferencii pracovník Správy TANAPu Ing. Slavomír Celer prezentoval prednášku "Zonácia TANAPu a problémy ochrany prírody z pohľadu ŠOP SR Správa TANAP a strážca p. Ksiažek prezentoval prednášku "Manažment ochrany fauny a flóry v NPR Belianske Tatry.
22. marec - Svetový deň vody bol vyhlásený ako Deň vody v r.1992
Valným zhromaždením OSN na konferencii v Rio de Janeiro. Členské
štáty boli vyzvané, aby tento deň venovali aktivitám súvisiacich
s vodou a informovali verejnosť na ochranu tejto vzácnej
tekutiny. Pripomínajú si ho ľudia na celom svete. Zázračná
tekutina, bez ktorej neprežije žiadny živý organizmus na Zemi. Úspešné zavŕšenie pretekárskej trilógie o „Puchar Parków Narodowych“ v Krkonošiach
Traja strážcovia Správy TANAP-u Štefan Bačkor, Zdeno Jurík a
Pavol Gavlák úspešne reprezentovali náš národný park aj v
poslednom - treťom skialpinistickom preteku v rámci
medzinárodnej súťaže zamestnancov národných parkov o „Puchar
Parków Narodowych v Narciarstwie Wysokogórskim“, ktorý sa
tentoraz uskutočnil v Krkonošskom národnom parku v sobotu
13.3.2010.
foto: ZS Poľovníctvo a ochrana prírody v Liptove
bol názov tematickej výstavy, ktorú dňa 12. marca zorganizovala Stredná odborná škola lesnícka JDM v L. Hrádku. Pracovníci S-TANAPu pripravili pre žiakov okolitých škôl zaujímavé dopoludnie, kde deťom premietali prezentácie a filmy z terénu (záchrana vydry riečnej, reštitúcia svišťa vrchovského tatranského, telemetria medveďa, rozprávku ako rastie strom a iné). Činnosť pracovníkov v teréne znázorňoval STROM umiestnený vo vestibule. Účastníkom výstavy boli ponúknuté propagačné materiály, ktoré najviac ocenili pedagógovia.
foto: M. Prohaczkova Strážcovia Správy TANAP-u úspešne zvládli ďalší medzinárodný skialpinistický pretek
V sobotu 6.3.2010 sa pätica strážcov z našej Správy TANP-u
zúčastnila druhého preteku z trojdielnej série medzinárodných
skialpinistických pretekov zamestnancov národných parkov o
„Puchar Parków Narodowych v Narciarstwe Wysokogorskom“, ktorý
tentoraz zorganizovali naši tatranskí kolegovia z poľského
Tatrzańskiego Parku Narodowego (TPN) v známom lyžiarskom centre
na svahoch Kasprovho vrchu. Do Zakopaného sme pricestovali na
osobné pozvanie pána riaditeľa Ing. Pawla Skawińského a vďaka
ešte čerstvým zážitkom z NP Gorce sme sem prišli ako medzi
svojich. Ukázalo sa, že máme veľa spoločného – máme radi hory a
prírodu, vieme sa zabaviť a rýchlo sa skamarátiť, ale vieme aj
zabojovať a siahnuť si až na dno svojich síl, ak treba. Hovorí
sa tomu rovnaká krvná skupina a tá nepozná štátnu hranicu.
autor: AP
Chatár z Horského hotela Osobitá na Zverovke, Ľudovít Bôtoš,
1.marca zistil, že v jednom z komínov hotela je uväznená sova. O
pomoc požiadal Michala Gazdu, lesníka zo ŚL TANAPu, ktorý je
zároveň dobrovoľným členom Stráže prírody. Ten sa telefonicky
spojil s profesionálnym strážcom zo Správy TANAPu a dohodli sa,
ako pri záchrane sovy postupovať.
foto: J. Bôtošová
Na území Slovenska je orliak morský (Heliaeetus albicilla) vzácny. Približne od polovice 90. rokov minulého storočia sa stále častejšie objavuje nad naším územím. Jedince, ktoré u nás zimujú je možné vidieť najčastejšie v blízkosti vodných nádrží a väčších vodných tokov v januári alebo februári. Aj začiatkom roku 2010 na Vodnej nádrži Liptovská Mara našiel útočisko jeden dospelý jedinec. Pozorovania zimujúcich orliakov z tejto oblasti sú v zimných mesiacoch viac-menej pravidelné už od roku 1996 (Majko in verb.). Pred rokom 1964 na Slovensku aj hniezdil, no potom nastala približne tridsaťročná prestávka, ktorá trvala až do roku 1997, kedy u nás zahniezdil prvý pár. V súčasnej dobe hniezdi v lužných lesoch Dunaja, na východnom Slovensku vo Vihorlate pri Zemplínskej Šírave a v povodí Latorice. Pokusy o zahniezdenie sú však známe aj z lužných lesov Moravy a dolného Váhu. Počet párov na našom území sa v súčasnosti odhaduje na 6 až 8 (Harvančík S. 2007: Dravé vtáky Slovenska vo fotografií). Živí sa prevažne rybami, no nepohrdne ani zdochlinou. Dospelé orliaky sa od mladých vtákov líšia jasnožltým zobákom, svetlejším sfarbením a podstatne svetlejším (niekedy až bielym) chvostom.
foto: Bédi
foto: Harvančík
Šiesti strážcovia Správy TANAP-u sa v
posledných februárových dňoch zúčastnili medzinárodných pretekov
o „Puchar Parkov Narodowych w Narciarstve Wysokogorskim“( v
skialpinizme) v Gorczaňskom Parku Narodowym (GPN) v Poľsku. O
existencii tohoto národného parku sme až doteraz vedeli len to,
že sa nachádza niekde v hradbe zalesnených hôr, vypínajúcich sa
nad Nowym Targom, ktoré vidíme z našich Tatier pri pohľade
smerom na severovýchod a to, že mu dominuje hora Turbacz ( 1310
m. n. m.).
Seminár: Ochrana miest a obcí pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou
Dňa 25. februára 2010 sa vo
vzdelávacom a kongresovom centre UVL v Košiciach konal seminár,
ktorého hlavným cieľom bolo poukázať na komplexné riešenia,
ktoré môžu prispieť k ochrane miest a obcí pred povodňami,
suchom a klimatickou zmenou na úrovní vodného plánovania a
územného rozvoja miest a obcí.
Pod Tatry zavítali hostia zo severu
Nezamŕzajúce rieky a rybníky v Podtatranskej kotline poskytujú vhodné prostredie pre vodných vtákov, ktorí k nám prilietajú zimovať zo severnej Európy. Aj túto zimu sme tu pozorovali labute (Cygnus olor), kormorány (Phalacrocorax carbo) aj volavku bielu (Egretta alba). Plody jarabiny vtáčej sú vyhľadávanou potravou celých kŕdľov drozdov čvíkotavých (Turdus pilaris). Tie takmer nič nenechali pre chochláče severské (Bombicylla garrulus), ktoré k nám, na rozdiel od minulých zím, zatiaľ neprileteli. Neveľká vrstva snehu na podtatranských poliach a lúkach umožnila loviť hraboše myšiakom severským (Buteo lagopus) aj myšiarke močiarnej (Asio flammeus). Na nezamrznutých mokradiach sme pozorovali aj slučku malú (Lymnocryptes minimus). Ojedinele boli v otvorenej krajine pozorované aj kŕdle strnádky snežnej, starší názov snehule severskej, (Plextrophenax nivalis).
foto: J. Ksiažek Umelý most pre zver ponad diaľnicu pri obci Lučivná
Severná diaľnica D 1, ktorá prechádza na rozhraní TANAP-u a NAPANT-u vytvorila neprirodzenú bariéru oddeľujúcu obidve horstvá. Úsek od Liptovského Mikuláša až po Poprad výrazne zamedzuje prirodzenej migrácii zveri medzi národnými parkami lemujúcimi Liptovskú a Spišskú kotlinu. Zver má veľmi málo možností ako prekonať diaľnicu, ktorá je z veľkej časti oplotená. Prechody využíva pod premosteniami nad obcou Podtúreň, Dovalovo a Hybe. V týchto miestach je však migrovanie značne obmedzené pre urbanizáciu a cestnú sieť, ktorá sa tam nachádza. Ako veľmi dobré riešenie sa ukázalo vybudovanie nadchodu pre zver pri obci Lučivná v Prešovskom kraji (tunel Lučivná). Celková dĺžka premostenia je cca. 200 metrov. Na základe doterajších pozorovaní v zimnom období pracovníkmi Správy TANAP-u nadchod využíva prevažne jelenia zver, srnčia zver, diviaky, líšky a zajace. Taktiež tam boli pozorované stopy a trus veľkých šeliem – medveď, vlk a rys. Nadchod má po oboch stranách od vjazdu a výjazdu diaľnice vytvorený bambusový plot, ktorý vytvára čiastočnú optickú a protihlukovú bariéru. Jeho povrch je prevažne zalesnený borovicou lesnou, ktorá dobre znáša ohryz zverou, ale aj splodiny výfukových plynov z automobilovej dopravy.
Pri príležitosti Svetového dňa mokradí Správa Tatranského
národného parku v Tatranskej Štrbe v spolupráci s OÚ v
Tatranskej Štrbe 2. 2. 2010 pripravila besedu o mokradiach, kde
Ing. S. Celer oboznámil účastníkov stretnutia o dôležitosti
týchto biotopov a starostlivosť o ne. Po besede M. Proháczková
premietala filmy o mokradiach a prírodných lúkach. K Svetovému
dňu mokradí bola vyhotovená i panelová výstava.
foto: M. Proháczková
Svetový deň
mokradí
Zimné obdobie je náročné pre mnohé živočíchy žijúce na území Tatranského národného parku. Mnohé druhy vtákov sa pred zimou sťahujú do teplejších oblastí, no niektoré neopúšťajú naše územie celý rok. Tým, ktoré tu zostávajú Správa TANAP-u každoročne zlepšuje ich úkrytové a hniezdne možnosti rozvešiavaním vtáčích búdok. Aj v roku 2010 sme vo februári zrealizovali inštaláciu búdok pre sovy. Väčšie druhy sov, ako sova dlhochvostá a sova lesná, prirodzene hniezdia v priestrannejších dutinách, polodutinách, alebo vo vyhnitých zlomoch. Pre nedostatok vhodných miest sovy niekedy obsadia aj spráchnivené nestabilné zlomy, dutiny, ktoré po daždi vyplní voda, alebo zahniezdia nízko nad zemou, kde sa ich znášky a mláďatá môžu stať ľahkou korisťou predátorov. Vyvesené búdky by mali sovám aspoň čiastočne nahradiť vhodné prirodzené dutiny a pomôcť im úspešne vyviesť mláďatá.
foto: J. Bistár
Kamzíky prežívajú zimu v drsných vysokohorských podmienkach, kde by človek bez potrebnej výstroje a oblečenia nevydržal hádam ani jeden deň. V týchto dňoch strážcovia zo Správy TANAPu spoločne s lesníkmi zo ŠL TANAPu začali pre kamzíky vynášať sušené plody jarabiny vtáčej. Jarabina sa kamzíkom predkladá na ich prirodzené zimné stanovištia, pod skalné previsy a na vyfúkané hrebienky. Plody jarabiny kamzíkom spestrujú skromnú potravnú ponuku a pomáhajú im prežiť najťažšie obdobie v roku. Aj vynášanie jarabiny a kamennej soli, ako aj celoročný monitoring a strážne služby prispievajú k tomu, že početnosť kamzíkov v Tatrách sa postupne zvyšuje.
Zimné sčítanie populácie kormorána veľkého na Slovensku
Každoročne začiatkom januára organizuje organizácia Wetlands
International - skupina pre výskum kormoránov, medzinárodné
sčítanie kormoránov veľkých (Phalacrocorax carbo) v Európe. Na
Slovensku sčítanie organizuje Slovenská ornitologická spoločnosť
/ BirdLife Slovensko v spolupráci so ŠOP SR a Slovenským
rybárskym zväzom.
foto: M.Zontag Rok 2010 – medzinárodný rok biodiverzity
Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru
(UNESCO) a s ňou mnohé krajiny sveta budú rok 2010 sláviť ako
Medzinárodný rok biodiverzity pod mottom: Biodiverzita je život
- Biodiverzita je náš život.
Zimné sčítanie vodného vtáctva
V dňoch 16. – 17. januára 2010 prebehlo zimné sčítanie vodného vtáctva v rámci celoeurópskeho medzinárodného sčítania. Toto sčítanie sa zameriava na zistenie početností nehniezdnych populácií vodných a na vodu viazaných vtákov. Prioritou sčítania (rovnako, ako počas predchádzajúcich zím) bolo zmapovanie najvýznamnejších lokalít s výskytom vodného vtáctva. Na Spiši sú to rieky Dunajec, Hornád a Poprad, na Liptove hlavne rieka Váh a jej prítoky a vodná nádrž Liptovská Mara a Bešeňová. Nemenej významným bolo aj sčítanie menších riečok a potokov s výskytom rozptýlene zimujúcich vtáčích druhov, napr. vodnára, či rybárika. V oravskej časti podhoria Tatier boli zmapované Juráňov potok a Tichý potok, na Liptove rieka Smrečianka. Údaje z poslednej sezóny potvrdzujú veľmi chladnú predchádzajúcu zimu, čo malo súvis so zamrznutím mnohých lokalít vhodných práve pre zimovanie drobných druhov. Táto zima sa naopak podľa zamrznutosti skôr tvári ako jeseň. V rámci mapovania boli zaznamenané tieto druhy: kačica obyčajná, kačica chrapka, labuť hrbozobá, lyska čierna, volavka popolava, vodnár potočný, čajka sivá, kormorán veľký. Zo živočíšnych druhov sa v spišskej časti podhoria potvrdila aktívna prítomnosť bobra vodného, na Liptove a Orave vydry riečnej.
Jedinečnosť svišťa tatranského potvrdená aj na základe genetických analýz
Na základe objednávky a dodaných vzoriek zo Správy Tatranského
národného parku pracovníci TU Zvolen genetickými analýzami
potvrdili diferenciáciu tatranského svišťa od svišťa alpského.
Analýzy potvrdili výraznú genetickú odlišnosť medzi alpskými a
tatranskými populáciami svišťa.
foto: P. Gavlák fotopasca Koledníci na pracovisku Správy TANAPu v Liptovskom Mikuláši
Dňa 16. decembra navštívili pracovisko Správy Tatranského národného parku v Liptovskom Mikuláši žiaci – koledníci zo Základnej školy Aurela Stodolu z Liptovského Mikuláša. Prišli sa poďakovať za spoluprácu pri organizovaní terénnych exkurzií a prednášok, ktoré pre nich strážcovia a odborní pracovníci pripravili v roku 2009. Žiaci svojimi koledami a vianočnými pesničkami potešili zamestnancov v predvianočnom období a navodili tú správnu vianočnú atmosféru.
V dňoch 16. až 19. novembra 2009 sa v Tatranskej Štrbe konala
konferencia s názvom „Ochranamokradí v Karpatoch“.
TURISTICKÝ CHODNÍK – HREBEŇOM SPIŠSKEJ MAGURY
Hrebeňom Spišskej Magury bol otvorený obnovený turistický chodník časť Sedlo pod Príslopom – Bachledova dolina. Združenie turizmu obce Ždiar získalo grand z nadácie Ekopolis a spoločnosti Toyota v rámci programu Živé chodníky. Finančné prostriedky boli použité na sprístupnenie chodníka turistom, odstránené boli popadané stromy. Nové drevené prístrešky a stoly s lavicami budú slúžiť na odpočinok prechádzajúcim turistom. Pri prístreškoch sú umiestnené informačné tabule s vyznačením trás do zamagurských obcí. Turistický chodník je sprístupnený celoročne, v zime je vhodný aj pre lyžiarov – bežkárov. Dĺžka obnovenej trasy turistického chodníka je 5,5 km.
foto: B.Sedláková
Tretia lokalita Medvedíka alpínskeho (Arctous alpina (L.)
Niedenzu) v Belianskych Tatrách V severnej časti územia Belianskych Tatier v oblasti Zadných Jatiek vo výške 1804 m n. m. bola 20. 9. 2009 zistená tretia lokalita medvedíka alpínskeho (Arctous alpina (L.) Niedenzu). Medvedík alpínsky (Arctous alpina (L.) Niedenzu) patrí do čeľade Ericaceae - vresovcovité . Na Slovensku je kriticky ohrozený (critically endangred) CR druh. Je zaradený do Červenej knihy ohrozených a vzácnych druhov rastlín v SR a ČR. Je typickým druhom s arkticko-alpínskym rozšírením, glaciálny relikt s výskytom vo vysokých pohoriach. Eurázie i Severnej Ameriky. Je to nízky krík (chamefyt), listy sú striedavé, vajcovité, počas vegetačného obdobia zelenej farby s červeným pílkovitým okrajom. Listy na jeseň nadobudnú výrazne červené až bordové sfarbenie, neskoro v jeseni zoschnú. Suché listy neopadávajú, zostávajú na kríčkoch celú zimu do ďalšej jari. Kvety tvoria biele kalichy s piatimi lupienkami, na konci zúžené s ohnutým ružovým okrajovým prstencom. Kvitne skoro na jar v druhej polovici mája. V tom čase je počasie premenlivé, stáva sa, že vymrznú. Plody sú tmavo sfarbené bobule, na kríčku ich možno nájsť ešte v októbri. Na Slovensku a v Západných Karpatoch sú známe dve lokality. Prvá a pomerne známa lokalita je v Tristárskej doline v jej hornej ľavej časti je bohaté a rozsiahle územie. V pravej časti doliny na protiľahlej strane Tristárskeho potoka možno nájsť zopár jedincov. Druhá lokalita sa nachádza vo východnej hrebeňovej časti medzi Prednými a Zadnými Jatkami. Je to malá lokalita s výskytom zopár jedincov, hneď vedľa bývalého turistického chodníka, ktorý viedol v minulosti po hrebeni Belianskych Tatier. Nová lokalita v severnom svahu Zadných Jatiek má pomerne veľkú plochu. Dominuje tu vŕba sieťkovaná (Salix reticulata) a dryádka osemlupienková (Dryas octopetala). Plocha je skalnatá s nízkou vrstvou humusovej pôdy.
Arctous alpina -biotop
Arctous alpina - kvet Arctous alpina - plod foto: B. Sedláková Ďalší úhyn chráneného živočícha na diaľnici D1
Dňa 8. októbra sme opäť zaznamenali na diaľnicu D1 v lokalite
Liptovský Mikuláš – potok Iľanovka úhyn
chráneného druhu vydry riečnej (Lutra lutra). Naša Správa
každoročne eviduje na tejto diaľnici niekoľko úhynov chránených
druhov živočíchov, najmä v úseku Bešeňová – Liptovská Mara,
Liptovský Mikuláš – Iľanovka, Závažná Poruba – Podtureň (aj
lokalita Velínok, Jamníček) a Hybe – Východná. Najčastejšie
evidujeme zrazené vydry, každoročne v priebehu roka 3 – 4
jedince, ale aj iné chránené druhy ako je vlk dravý (Canis
lupus), medveď hnedý (Ursus arctos), ale aj rys ostrovid (Lynx
lynx). O všetkých úhynoch však určite nemáme vedomosti, pretože
niektoré zrazené jedince zožerie iná zver, alebo si kadávery
privlastnia nálezcovia bez toho, aby informovali príslušné
inštitúcie. Okrem chránených druhov dochádza na týchto
úsekoch k stretom aj s inými druhmi živočíchov, hlavne s jeleňou
a srnčou zverou. foto: Pavel Ballo
foto: V. Kacerová
Dňa 4. 10.2009 sa v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline konali oslavy poďakovania za úrodu. Po programe, ktorý vystihoval ľudové tradície a práce v poľnohospodárstve, si návštevníci prezreli Informačné stredisko S-TANAP-u a mali možnosť odniesť si hodnotné propagačné materiály, o ktoré mali veľký záujem.
foto: M.Proháczková
Deň Svätého Huberta si pripomenuli lesníci, poľovníci ,
ochranári i široká verejnosť dňa 27.9. 2009 v Múzeu liptovskej
dediny v Pribyline. Po slávnostnom otvorení sa návštevníci
rozišli do areálu skanzenu, kde navštívili aj Informačné
stredisko S-TANAP-u. Pracovníci im premietali filmy natočené
počas prác v teréne. Taktiež si mali možnosť prezrieť stálu
expozíciu.
foto: M.Proháczková Návšteva pracovníkov Národného parku Rocky Mountain v TANAP-e
V dňoch 1. až 3. októbra tohto roku navštívili náš národný park
traja pracovníci amerického Rocky Mountain National Park. Po
Tatranskom národnom parku ich sprevádzali pracovníci Správy
TANAP-u a Štátnych lesov TANAP-u. Exkurziu začali v Múzeu ŠL
TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Američania mali v priebehu troch
dní možnosť vidieť všetky významné oblasti nášho národného
parku, či už to boli rezervácie, ako PR Mokriny alebo NPR Tichá
dolina, ale aj turisticky vyhľadávané Studenovodské doliny či
Lomnické sedlo. Medveď navštívil kolóniu svišťov
Od júla tohto roku v Západných Tatrách web kamera snímala naživo
v priamom prenose svištiu kolóniu. Podľa vyhodnotenia záznamov v
noci z 20 - 21. 9. 2009 kolóniu navštívil medveď. Následne
osobnou návštevou kolónie boli zistené jeho pobytové stopy. Pri
monitoringu svišťov takýto atak medveďa na svištiu kolóniu bol
zistený už tretí krát. Medveďa zlákal pach svišťov z
pripravovanej zimnej nory. Z tohto dôvodu svište na obrazovke
nebolo nevidieť. Svište môžu byť naďalej v zimnej nore, prípadne
migrovali do vedľajšej kolónie. Medveď vyhrabal ventilačnými
norami dva veľké výhraby smerujúce k monitorovanej zimnej nore,
čím oslabil jej bočné steny. Ak tu svište zostanú hibernovať a
nenapadne dostatočná vrstva snehu, pri vysokých mínusových
teplotách môže zimné hniezdo svišťov vymrznúť. Stratu izolácie,
kde sú bočné výhraby medveďa hlboké 1 m môže teda nahradiť
dostatočne hrubá snehová pokrývka. Medveďovi sa ku svišťom
nepodarili prehrabať z dôvodu, že zimná nora je chránená z bokov
veľkými skalnými blokmi. Vchod do zimnej nory svište pri
návšteve medveďa narýchlo zamurovali kamením a to nezvykle z
vnútra. Svište sa už 3 týždne pripravovali na zimný spánok-
hibernáciu. Predpokladá sa, že do zimnej nory- hniezda nanosili
cca 4 kg suchej vegetácie.
foto: Pavel Ballo Invázne druhy v Tatrách a ich likvidácia
Boľševník obrovský, krídlatka japonská - česká - sachalínska, lupina dlholistá, netýkavka malokvetá, druhy ktoré osídlili Tatry a rozpínajú sa. Po zavlečení mimo zastavané časti sídla Vysoké Tatry, rýchlo osídľujú nové plochy vďaka veľkému množstvu semien a vzniknutým podmienkam za neúmyselnej asistencie človeka. Majú invazívny charakter a bez intervencie voči ním môže dôjsť k vážnym dlhodobým zmenám v lesných biotopoch Tatier.
„Invázne druhy sú nepôvodné druhy, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzených biotopov a znižujú biologickú rozmanitosť. Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov zahŕňa okrem iného aj odstraňovanie inváznych druhov. Pre ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystémov je zakázané invázne druhy dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu (§ 7 ods. 1 a 2 zákona).“
Po zásahu proti boľševníkovi obrovskému v mesiacoch jún - júl, vykonáva v súčasnosti Správa TANAPu zásah proti krídlatke. Expanzia týchto druhov nastala najmä po veternej smršti, keď došlo k prenosu semien, resp. koreňov druhov v podobe štiepky a pôdy pri spracovaní padnutých stromov Tatier. Tak vznikli nové ohniská a línie rozšírenia napríklad: skládka odpadu na Žakovskej poľane, kde sa boľševnik obrovský rozsial okolo smetiska a ciest. A horšie - dostal sa do blízkeho toku v dĺžke takmer tri kilometre.“ Momentálne najrozšírenejšou inváznou rastlinou v Tatrách je lupina dlholistá. Tú by však pôvodná vegetácia, keď sa spamätá, mala vytlačiť späť. Lokality, ktoré invázne rastliny obsadili, sa systematicky monitorujú a rastliny likvidujú účinnými spôsobmi. Všetky plochy sa aj po odstránení rastlín sledujú, pretože v pôde zostala zásoba ich semien resp. vegetačných zvyškov a je viac ako pravdepodobné, že vo vhodných podmienkach zase vzklíčia, či vyrastú. To, že druh lokalitu navždy opustil sa napríklad u boľševnika obrovského dá povedať až po 10 rokoch. O krídlatke to môžeme konštatovať až po dvoch rokoch. Je to beh na dlhé trate, ale kým sa les vyvinie do svojej pôvodnej podoby, ktorá prirodzene bude brániť voči šíreniu inváznych druhov, čaká nás ešte pár rokov sledovania a boja s nežiadúcimi druhmi.
Boľševnik obrovský (Heracleum mantegazzianum) Krídlatka japonská (Fallopia japonica)
foto: A. Potaš Exkurzia v okolí Tatranskej Lomnice
V dňoch 24.9. a 25.9. 2009 sa žiaci ekokrúžku zo Základnej školy Trstená zúčastnili exkurzie v okolí Tatranskej Lomnice, počas ktorej navštívili Skalnaté pleso, Lomnický štít, Múzeum TANAP-u a Beliansku jaskyňu. Sprevádzali ich strážcovia zo Správy TANAP-u J. Hoľma a M. Brezovský.
Pod Tatry zaletel sokol myšiar až z Fínska
Každý rok sa do opatery pracovníkov Štátnej ochrany prírody dostávajú poranené vtáky. Bývajú to predovšetkým dravce, najmä tie druhy, ktoré u nás patria k najpočetnejším. Sú to myšiak lesný (Buteo buteo) a sokol myšiar (Falco tinnunculus). Od ľudí, ktorým osud týchto vtákov nie je ľahostajný, sa k nám dostávajú často mláďatá sokola myšiara, ktorý hniezdi aj na budovách vo väčších mestách. Počas celého roka sa však vyskytujú prípady, kedy sa nájdu poranené vtáky neschopné letu, väčšinou po náraze do drôtov elektrického vedenia. Okrem niekoľkých iných, sa u nás takto ocitol aj sokol myšiar, nájdený 8. septembra 2009 neďaleko Kežmarku. Žiaľ, už po prvom obhliadnutí sme zistili, že pri náraze prišiel sokol o časť prstovej kosti na konci krídla, z ktorej vyrastá perie – letky. To znamenalo, že sokola by už nebolo možné vrátiť do prírody. Okrem toho sme zistili, že sokol je označený hliníkovým krúžkom. Najprv sme sa ale venovali ošetreniu rany na krídle. Sokolík však okrem rany javil známky vyčerpania, alebo vnútorného poranenia. Čakali sme najhoršie. Uhynul na druhý deň. Až vtedy sme preskúmali údaje na krúžku. Číslo S-303. 879 a pod ním text MUSEUM ZOOLOG. HELSINKI – FINLAND. Smutný koniec tohto sokola pod Tatrami priniesol vďaka krúžku aspoň ďalší poznatok o migrácii tohto druhu. Krúžkovanie je jedna z metód výskumu vtáctva, ktorá pomáha aj pri ich ochrane. Spätné pozorovanie, odchyt alebo nález okrúžkovaného vtáka aj po niekoľkých rokoch prináša cenné informácie o biológii vtáčieho druhu. Pri tomto spôsobe výskumu je vzhľadom na ďaleké migrácie vtákov nevyhnutná medzinárodná spolupráca. Kontaktovať budeme Zoologické múzeum v Helsinkách a veríme, že sa o tomto sokolovi dozvieme viac.
foto: J. Ksiažek
V Jamnickej doline v Západných Tatrách
v podvečer 30. júla vypukol na rúbanisku v ťažko prístupnom
teréne požiar. Na hasení požiaru sa podieľali dve desiatky
hasičov, dobrovoľníci, Horská záchranná služba, ale aj vrtuľníky
z Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru z
Prešova. Okrem ťažko dostupného terénu hasenie komplikoval aj
nedostatok vody na mieste požiaru. Dva vrtuľníky transportovali
vodu v závesných vakoch z niekoľko kilometrov vzdialeného ústia
Račkovej doliny. Hasičom sa podarilo požiar udržať len na
rúbanisku, kde sa spracovávala kalamitná drevná hmota z pred
dvoch rokov. Požiar nezasiahol okolité lesné porasty.
foto: M. Hančinská Živá kamera z kolónie svišťov v Západných Tatrách
Správa TANAP-u na svojej internetovej stránke www.spravatanap.sk začala vysielať on-line prenos (živá kamera) z vytipovanej kolónie svišťa vrchovského tatranského (Marmota marmota latirostris). Táto kolónia sa nachádza v Západných Tatrách. Jedná sa o unikátny projekt, ktorý nadväzuje na úspešný on-line prenos z hniezda sokola sťahovavého (Falco peregrinus), ktorý sme uskutočnili na prelome mája a júna roku 2009. Pri svišťoch používame rovnaký kamerový systém ako pri sokolovi. Návštevníci našej stránky môžu v priamom prenose sledovať aktivitu svišťov v ich kolónií. Účelom celej akcie je envirovýchova a vzdelávanie návštevníkov našej stránky a tiež sledovanie etológie tohto druhu odborníkmi, ktorí sa zaoberajú problematikou úbytku vzácnej a ohrozenej fauny TANAP-u.
foto: P. Lenko
Dňa 29.7.2009 sme vypustili dospelú samicu orla skalného (Aquila chrisaëtos) v Západných Tatrách. Jednalo sa pravdepodobne o jedinca, ktorého vek sme odhadovali približne na 30 rokov. Orlicu našli pracovníci miestneho urbárskeho spoločenstva počas kosenia lúky cez víkend dňa 25.7.2009. Našli ju ešte živú, ale vysilenú priamo na zemi. O vzácnom náleze ihneď informovali Správu TANAP-u. Orlica bola z najväčšou pravdepodobnosťou otrasená nočnou búrkou, ktorá sa prehnala Západnými Tatrami z piatka na sobotu. Po jej odchytení bola premiestnená do rehabilitačnej stanice v Zázrivej na Orave. Tam pod dohľadom ošetrovateľa a ornitológa pána Maceka už za krátky čas načerpala nové sily a preto nebolo pochýb, že sa bude môcť za krátky čas vrátiť do svojej domoviny – do Tatranského národného parku. Tesne pred jej vypustením jej bola na chvostové perá založená krátkovlnná vysielačka pre monitorovanie jej ďalšieho osudu pomocou terestrickej (pozemnej) telemetrie. Poďakovanie patrí všetkým ľuďom, ktorí sa podieľali na záchrane tohto majestátneho a neodmysliteľného vládcu tatranskej oblohy.
autor: P. Lenko
Výskyt bobra vodného (Castor fiber) v povodí rieky Poprad možno datovať od konca osemdesiatych rokov minulého storočia po tom, čo boli v roku 1986 v južnom Poľsku vysadené tri rodiny. Bobrom sa zjavne darilo a tak potomkovia týchto rodín pomaly obsadzovali vhodné lokality na rieke Poprad a jeho prítokoch. Na prelome tisícročí už boli na viacerých lokalitách pod Tatrami, napr. aj v okolí Spišskej Belej a Kežmarku. V roku 2005 bol zaznamenaný výskyt už aj v ochrannom pásme TANAP-u v Prírodnej rezervácii Belianske lúky. Sporadicky boli zistené stopy aj na potokoch priamo vo vlastnom území TANAP-u. Dňa 28.4.2009 boli zistené jeho stopy pri Kežmarskej Bielej vode v nadmorskej výške 1350 m, keď postupoval po starom snehu proti prúdu lesným porastom najďalej 5 m od potoka. Pravdepodobne šlo o prieskumnú migráciu mladého jedinca, ktorého ďalší postup a pobyt zostal neznámy. V polovici júla 2009 nám oznámil chatár z Chaty pri Zelenom plese, výskyt ohryzených vŕb v okolí Zeleného plesa a vodnej nádrže. Následne bol potvrdený výskyt asi jedného bobra, ktorý zanechal nezameniteľné stopy v podobe prehryzených kmeňov vŕb v charakteristickom tvare presýpacích hodín. Škoda, že ani s pomocou fotopasce sa nepodarilo zdokumentovať samotného bobra na tejto, preňho nezvyčajnej lokalite v nadmorskej výške 1551 m. Zatiaľ s istotou nevieme, či tam ešte bobor je alebo už prišiel na to, že lepšie podmienky pre život bobrov sú predsa len v podhorí. Možno sa po letnom výlete do Tatier už vrátil tam, odkiaľ prišiel. V každom prípade sa o osud tohto bobra budeme zaujímať aj naďalej.
Hrádza v PR Belianske lúky Zhryzené vrby pri Zelenom Plese foto: J: Ksiažek
V dňoch 14. a 15. júla realizovala Správa TANAP-u v spolupráci so ŠL TANAP-u a poľským TPN sčítanie kamzíkov. Letné sčítanie je zamerané hlavne na zistenie početnosti novonarodených mláďat. V celých Tatrách zúčastnení pracovníci napočítali 720 jedincov kamzíka vrchovského tatranského, z čoho bolo 131 tohoročných mláďat. V minulom roku bolo pri letnom spočítavaní narátaných 114 mláďat. Výsledky poukazujú na zvyšujúcu sa početnosť kamzíka v Tatrách, čo je veľmi potešujúce. I napriek nepriaznivému jarnému obdobiu, kedy v Tatrách napadlo veľa snehu, z ktorého spadlo veľa lavín, mláďatká kamzíkov prežili a posilňujú celkovú populáciu tohto nášho významného glaciálneho reliktu a endemitu Tatier.
foto: P. Gavlák
Dňa 7. júla sa pracovníci Správy Tatranského národného parku zišli na Žiarskej chate v Žiarskej doline, aby vyhodnotili dva nosné projekty realizované Správou v roku 2009.
Vynáška a vypúšťanie svišťa foto: P. Gavlák
Zlaňovanie k sokoliemu hniezdu a montáž solárneho panelu foto: P. Lenko; P. Gavlák Prvé mladé svište v 3. tisícročí v Belianskych Tatrách
V roku 2008 a 2009 pracovníci Správy Tatranského národného parku
preniesli do Belianskych Tatier spolu 14 svišťov zo Západných
Tatier. Prenos (reštitúcia) svišťov bol realizovaný z dôvodu
úplného vymiznutia svišťov v tomto orografickom celku Tatier.
Posledný svišť bol v oblasti Širokého sedla v Belianskych
Tatrách pozorovaný naposledy na jar v roku 2006.
Samica prenáša svoje mláďa v pysku, Široké sedlo foto: B. Sedláková Rok 2009 nepriaznivý pre orly skalné
V týchto dňoch vykonávajú pracovníci štátnej ochrany prírody kontroly na hniezdach orlov skalných a krúžkujú novo narodené mláďatá. Rok 2009 je pre orly skalné rokom nepriaznivým. Veľmi zlé klimatické podmienky počas znášky a sedenia si vybrali svoje obete. V ôsmich evidovaných hniezdach na území Tatranského národného parku máme len jedno mláďa, ktoré bolo okrúžkované dňa 30.6.2009.
foto: M.Macek foto: P.Majko
Dňa 18. 06. 2009 deti zo Základnej školy v Trstenej v rámci environmentálnej výchovy absolvovali výlet do NPR Roháčske plesá, počas ktorého ich pracovník Správy TANAPU Ján Hoľma, oboznámil s návštevným poriadkom, prednášal o tatranskej faune a flóre. Jedného z najznámejších predstaviteľov tatranskej fauny - svišťa vrchovského tatranského mali možnosť vidieť žiaci naživo priamo v teréne.
foto: Ján Hoľma
Správa TANAP-u začala v polovici mája tohto roku s akciou zameranou na pozorovanie hniezda sokola sťahovavého v oblasti Belianskych Tatier prostredníctvom kamery. Jedná sa o zatiaľ najvyššie zistené hniezdenie tohto vzácneho a ohrozeného dravca. Hniezdo sa nachádza v skalnej stene v nadmorskej výške cca. 1600 metrov. Úlohou pozorovania nie je len zisťovanie etológie daného druhu, ale je zároveň ochranou pred prípadným vykradnutím hniezda zo strany nezodpovedných návštevníkov TANAP-u. Okrem toho je dôležitý envirovýchovný charakter celej akcie. Snímanie sa vykonáva modernou technológiou, pričom signál je prenášaný do Múzea ŠL TANAP-u v Tatranskej Lomnici, kde môžu návštevníci múzea priamo na LCD obrazovke sledovať čo sa práve deje v hniezde. Správa TANAP-u pripravuje aj on-line prenos na webovú stránku. Akcia potrvá približne do polovice júna.
Svetový Deň životného prostredia
Pri príležitosti Svetového dňa ŽP 5. 6. 2009 v Múzeu Liptovskej
dediny v Pribyline pracovníci Správy TANAP–u (Trizna,
Proháczková ) sprístupnili Informačné centrum TANAP-u pre takmer
400 žiakov ZŠ z Liptova v rámci regionálnej výchovy. V múzeu bol
pre deti pripravený program , ale i ukážky z tradičnej ľudovej
kultúry. Žiakom boli premietnuté zaujímavé filmy o TANAP – e a
taktiež ich zaujala stála expozícia v IC. Domov si odniesli
nielen pekné zážitky, ale aj propagačné materiály o Tatranskom
národnom parku.
foto: M. Proháczková Stretnutie s nemeckými študentami
Dňa 12. 6. 2009 Spojená škola D. Tatarku v Poprade – Bilingválna sekcia, pozvala pracovníkov S – TANAP-u ( Tajboš, Proháczková ) na besedu a stretnutie so študentmi. Po vzhliadnutí niekoľkých prezentácií o TANAP-e a aktivite na školskom dvore, študenti získavali informácie o národnom parku. Nemeckí študenti z Berlína, ktorí prišli na výmenný pobyt 2.G triedy si spod Tatier okrem zážitkov odniesli i propagačný materiál zo S- TANAP-u.
autor: M. Proháczková
autor: V. Kacerová
Koncom apríla až začiatkom mája začína v Tatrách obdobie, kedy sa rodia kamzičie mláďatá. Na odľahlých a pre človeka ťažko dostupných lokalitách sa kamzici narodí väčšinou jedno kamzíča, ktoré už od prvých nesmelých krôčikov vo vysokohorskom teréne nasleduje svoju matku. V prvých dňoch života je úplne odkázané na starostlivosť a mlieko svojej matky, ktorá ho chráni a zároveň učí pohybovať sa aj v tých najstrmších terénoch. Pomerne v krátkom čase sa kamzice s novonarodenými mláďatami sústreďujú do spoločných čried, v ktorých platí pravidlo „viac očí a uší je zárukou najlepšej ochrany a obrany pred prípadným útokom predátorov“, najmä orla skalného a rysa ostrovida. V čriede panuje prísna hierarchia a spolupatričnosť. V čriedach samíc a novonarodených mláďat často vznikajú tzv. „kamzičie škôlky“. Takáto škôlka môže mať aj 10 a viac kamzíčat. Mláďatá sú v tomto čase veľmi pohyblivé a hravé. Hrou si zdokonaľujú základné pohybové návyky, ktoré sú dôležité pre budúcu existenciu. V tomto roku naši strážcovia pozorovali prvé kamzíčatá v oblasti Belianskych Tatier a vo východnej časti Vysokých Tatier až okolo 25. mája.
autor: J. Ksiazek
V obci Kvačany, nachádzajúcej sa uprostred krásnej prírody, sa
dňa 31. 5. 2009 v ZŠ uskutočnili oslavy MDD. Pracovníci Správy
TANAP-u (Trizna, Tajboš, Proháczková) pripravili pre deti
množstvo zaujímavých aktivít v rámci environmentálnej výchovy.
Vedomostno - pohybová súťaž Hypericum
Vo Svite sa dňa 28. 5. 2009 pri rybárskej kolibe uskutočnil už piaty ročník vedomostno – pohybovej súťaže Hypericum. Usporiadateľom súťaže bolo Stredisko EV Orlík v Spišskej Sobote, v zastúpení Mgr. Alexandry Salajovej a Správy TANAPu v Tatranskej Štrbe. Súťaže sa zúčastnilo 10 škôl, z ktorých napokon 1. miesto získala Spojená ZŠ Dominika Tatarku z Popradu 2. miesto získala ZŠ Štrba a 3. miesto získala ZŠ zo Šváboviec Víťazi obdržali pekné ceny.
Stretnutie s deťmi v škole v prírode
Dňa 26. 5. 2009 sa v Tatranskej Lomnici na lúke pod zotavovňou
Morava stretli deti zo ZŠ na Dostojevského ul. v Poprade s
pracovníčkou Správy TANAPu M. Proháczkovou, ktorá im pripravila
popoludnie zábavných eko-hier.
Strategické zámery manažmentu veternej kalamity v chránených územiach
V dňoch 4.-6. mája 2009 sa na Štrbskom Plese uskutočnil
medzinárodný workshop „Strategické zámery manažmentu veternej
kalamity v chránených územiach“. Na workshope sa stretli experti
a zástupcovia subjektov a organizácií pôsobiacich v chránených
územiach regiónu Vysoké Tatry, ako aj experti na pokalamitný
manažment. Cieľom workshopu bolo poskytnúť informácie o súčasnej
situácii a manažmente chránených území postihnutých veternou
kalamitou z novembra 2004.Účastníci zhodnotili vývoj situácie za
posledné štyri roky, prediskutovali možné riešenia do
budúcnosti, vrátane ďalších opatrení proti šíreniu podkôrnikovej
kalamity a ochrane proti požiarom v chránených územiach. Pri
diskusii pracovných skupín boli prerokované východiská stratégie
pre manažment území postihnutých kalamitou vrátane spoločného
prístupu všetkých zaineresovaných strán.
V utorok 28. apríla v dopoludňajších hodinách vypukol rozsiahly lesný požiar v Národnej prírodnej rezervácii Mokriny. Požiar zasiahol plochu o výmere cca 150 ha. Oheň poškodil vzácne lesné biotopy európskeho a národného významu. Za obeť padlo prirodzené zmladenie vznikajúce na kalamitnej ploche a mladé lesné porasty. Enviromentálne škody, ktoré vznikli v dôsledku požiaru sú nevyčísliteľné. Situáciu pri hasení požiaru výrazne komplikoval silný a neustále meniaci sa vietor. Na mieste hasilo požiar približne 60 hasičov a dva vojenské vrtuľníky. Na záchrane lesných porastov sa podieľali aj profesionálni strážcovia Správy TANAPu. V uplynulých dňoch boli zaznamenané lesné požiare aj v Bachledovej doline, Lopušnej doline a medzi obcami Vikartovce a Kravany. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Poprade v spolupráci s Obvodným lesným úradom v Poprade vyhlásilo v čase od 30. apríla 2009 až do odvolania čas zvýšeného nebezpečenstva a vzniku požiaru na lesných pozemkoch v územnom obvode okresu Poprad.
Konferencia o obnoviteľných zdrojoch energie v národných parkoch
V dňoch 20. až 23. apríla sa v poľskej časti Tatier – v Zakopanom konala konferencia s názvom „Obnoviteľné zdroje energie v národných parkoch“. Organizátormi konferencie boli Tatrzanski Park Narodowy (TPN) za spoluúčasti generálneho konzulátu USA v Krakove a taktiež predstaviteľov amerického národného parku Rocky Mountains National Park (RMNP), s ktorým Správa TANAPu spolu s TPN podpísali 12. septembra 2007 dokument o spolupráci tzv. Sister Park Arrangememnt. Konferencia bola rozdelená do 3 blokov: Obnoviteľné zdroje energie v národných parkoch, ich využívanie a pomoc pri realizácii využívania obnoviteľných zdrojov energie. Dôraz bol kladený predovšetkým na pochopenie priorít procesov v národnom parku s dôrazom na nadradenosť ich ochrany pred exploatačným prístupom. Ďalší ročník a tým pokračovanie konferencie bude realizované v nasledovnom roku v Karkonoskom parku narodowym (PL).
V dňoch 26. 01.2009 – 09. 02. 2009 sa zamestnanec Správy TANAPu Zdeno Jurík (aktívny speleológ, ktorého časťou pracovných povinností je kontrola nesprístupnených jaskýň v území národného parku) zúčastnil speleologickej expedície na severný Ural. Cieľom členov expedície bola pomoc ruským kolegom s prieskumom a zameraním častí Kungurskej ľadovej jaskyne spolu s exkurziou na severný Ural. Kungurská ľadová jaskyňa je vytvorená v sadrovcoch. Jej celková dĺžka je viac ako 6 km a jej vek sa odhaduje na 15 000 rokov. V porovnaní s vápencovými jaskyňami, ktoré boli vytvorené aj pred niekoľko miliónmi rokov, je to neuveriteľne málo. Unikátom jaskyne sú kryštály, vytvárajúce sa zamŕzaním teplej pary. Slovenskí jaskyniari sa zapísali do histórie Kungurskej jaskyne zameraním a zdokumentovaním niekoľko desiatok metrov chodieb. Zlatým klincom ich expedície bol pobyt na severnom Urale. Tam zakúsili skutočnú ruskú zimu, keď ortuť teplomera neklesla po celý deň pod -30°C a ráno a večer klesala pod -40°C. Jaskyniari zo Slovenska si priniesli okrem zážitkov aj množstvo praktických skúseností od ruských kolegov.
V obci Huty, uprostred krásnej prírody je Škola v prírode, v
ktorej sme dňa 29.4.2009 navštívili deti zo ZŠ z Demänovej.
Týmto deťom pracovníci Správy TANAP-u M. Proháczková a J. Hoľma
pripravili environmentálny program v rámci ochrany prírody. Deti
si prezreli prezentáciu J. Hoľmu Mladý stopár a aktívne sa
zapájali do besedy. Dopoludnie si spríjemnili ekohrami a
aktivitami v prírode, vyhotovovali napr. Frotáž z prírodných
materiálov, sledovali drobný hmyz cez lupy, hľadali ukryté
predmety splývajúce s prostredím, pripomenuli si Deň Zeme a
vzácnosť života na nej.... fofo: M. Proháczková
Za slnečného počasia v areáli Detského liečebného ústavu LÚČ v Hornom Smokovci sa dňa 28. 4. 2009 zúčastnili deti vo veku od 7 – 15 rokov besedy o ochrane prírody v Tatranskom národnom parku. V rámci pripravenej besedy mali deti možnosť zúčastniť sa rôznych eko-hier, ktoré im pripravila M. Proháczková, pracovníčka Správy TANAP–u v Tatranskej Štrbe. Okrem toho sledovali živočíchov celkom z blízka cez špeciálne lupy , hľadali farby v okolitej prírode...
fofo: M. Proháczková
Zem - jedna z planét Slnečnej sústavy, no jediná, na ktorej je
život. Krehký a zraniteľný. Tento fakt si v roku 1970 uvedomili
vedci, predovšetkým ekológovia z USA pri pozorovaní
fotografických snímok z kozmu. Vyzvali k celosvetovému prístupu
túto planétu chrániť a zveľaďovať so všetkým, čo k tomu patrí.
Zvieratá a rastliny, ktoré s nami žijú na tejto planéte, sú najmenej tak významné, ako umelecké diela. A zatiaľ, čo si vieme predstaviť, že by sa narodil nový Rembrandt, alebo Leonardo da Vinci, raz vyhubený živočíšny alebo rastlinný druh už nikdy nemožno nahradiť. G. DURRELL
Lavína storočia v Žiarskej doline
Žiarska dolina je vďaka Žiarskej chate jednou z najnavštevovanejších dolín Západných Tatier. Bohužiaľ, patrí aj medzi najnebezpečnejšie doliny čo sa týka lavín. Cesta na chatu je dlhá 5,3 km a 4. kilometer sa až doteraz považoval za predel medzi bezpečným územím lesa a nebezpečným svetom lavín. Máloktorý návštevník doliny si uvedomoval, že na tomto mieste vstupuje do lavínovej pasce, v ktorej ho môže za vhodných podmienok z ktorejkoľvek strany zasypať lavína. Na príčine je najmä centrálny žľab Príslopu, ktorý pretína cestu zhruba 200 metrov poniže chaty a patrí medzi najväčšie a najnebezpečnejšie žľaby na Slovensku. Ale ani ostatné žľaby, najmä tie z Jaloveckého sedla, Ráztoky, Jaloveckej kopy a z Baranca – Čiernych stien, nie sú o nič menej nebezpečné. To sa naplno prejavilo v závere tohtoročného marca, keď počas 2 týždňov napadlo zhruba 1,5 metra prachového snehu, ktorý sa vplyvom neustálych víchric nestihol previazať so spodnými vrstvami a vytvoril labilnú masu - absolútne nevypočítateľnú hrozbu. Na hrebeňoch sa utvorili niekoľkometrové snehové previsy a bolo už len otázkou času, kedy príde tá povestná „posledná kvapka a pohár pretečie“. Potom prišiel pondelok 23.3.2009 a utorok 24.3.2009, kedy do hôr prišiel „súdny deň“ – ešte silnejšia víchrica a intenzívnejšie sneženie ako doteraz. A k tomu hustá hmla, takže sa dalo iba tušiť, čo sa tam hore asi deje. Stredisko lavínovej prevencie opäť vyhlásilo 4. lavínový stupeň a všetci vedeli, že tentoraz bude veľmi zle a že zrejme spadnú obrovské lavíny. V stredu 25.3.2009 sa vysypala Maselná, najväčší lavínový žľab na Slovensku spadajúci z Malého Baranca do Jamníckej doliny. V tento deň prišiel impulz aj zo Žiarskej doliny, ktorú Horská záchranná služba preventívne zatvorila pre verejnosť kvôli nebezpečenstvu lavín - meteostanica Strediska lavínovej prevencie, ktorá až do tej doby prenášala cez webkameru obraz doliny na internet, prestala po 11. hodine predpoludním fungovať, takže bolo jasné, že sa v doline muselo niečo vážne stať. Večer sa na chvíľu v Liptovskej kotline vyčasilo a bolo to jasné - ďalekohľadom viditeľná odtrhová línia na Príslope svedčila o páde veľkej lavíny. Už ostávalo iba jediné – zistiť, či ešte vôbec existuje Žiarska chata! Vo štvrtok 26.3.2009 zorganizovali pracovníci HZS a Strediska lavínovej prevencie prieskumnú akciu, ktorej sa okrem nich zúčastnili aj zástupcovia médií a aj naši dvaja strážcovia zo Správy TANAPu. Všetkým sa naskytol obraz neskutočnej skazy, lebo všade boli obrovské kopy snehu a lavínisko vyzeralo ako naozajstný ľadovec. Odhadovaná hrúbka nánosu bola 20 – 30 metrov a škody na lesných porastoch si v tú chvíľu nikto ani len netrúfol vyčísliť. Už ani ten „bezpečný“ 4. kilometer neexistoval a lavína posunula otvorený priestor o nejakých 500 – 700 m nižšie. Našťastie Žiarska chata ako keby zázrakom prežila a stála opustená ako prízrak uprostred totálne zdevastovaného okolia. Okraj lavíny z Príslopu ťažko poškodil trafostanicu chaty a meteostanicu Strediska lavínovej prevencie na spodnom okraji parkoviska. Plechy zo strechy trafostanice boli tlakovou vlnou odfúknuté až za potok a okolité stromy boli polámané ako zápalky. Tlaková vlna polámala stromy okolo chaty a časť Limbového hája. Menšie prúdy lavíny prebehli aj cez dvor chaty, zasypali jej vchod až po prístrešok nad ním a sneh vbehol až do kuchyne, kde zničil časť zariadenia. Sneh dokonca vybehol až na strechu hospodárskej budovy stojacej vedľa chaty. Horšie dopadla chatka horskej služby Alpina, ktorá dostala priamy zásah z blízkeho lavínového svahu Krásno napravo od nej. Lavína vybehla na strechu a poškodila ju, poškodila komín, pravdepodobne narušila statiku budovy, lebo praskla stena, zlomila zábradlie na verande a z boku prenikla cez okno do izby. Lavína prebehla aj cez okraj symbolického cintorína – zvonica v zadnej časti našťastie stojí, ale vstupná brána a jedna drevená socha boli poškodené. Lavína zasiahla úsek doliny v rozsahu zhruba od „triapoltého“ kilometra až po začiatok stúpania na Terasu povyše chaty a natrvalo zmenila dno doliny. Bude trvať dlhý čas, kým sa všetko dá do akého takého poriadku.
Pohľad na Žiarsku dolinu Foto: P.Gavlák
Okolie Žiarskej chaty Foto: P. Gavlák Jar a bociany sú opäť v Tatrách
Dňa 23.
03. 2009 boli registrované prvé bociany v blízkosti Popradu, čo
v konečnom dôsledku neodvolateľne privolalo jar.
Bocian vo Veľkej Lomnici Foto: AP
Masové
úhyny obojživelníkov na dopravných komunikáciách počas jarnej
migrácie môžeme zaradiť k najvýraznejším negatívnym vplyvom,
spôsobujúcich ich rapídny ústup.
Zábrany v Mlynčekoch Foto: V.Kacerová
Zábrany v T. Lomnici Foto: V.Kacerová
Deň vody na základných školách
foto. Martina Proháczková
Bol vyhlásený Valným zhromaždením
OSN v r. 1992 v Rio de Janeiro. V tento deň si ľudia na celom
svete pripomínajú vzácnosť tejto nenahraditeľnej kvapaliny.
Stala sa symbolom života, v ktorom nás každodenne sprevádza.
SLŠ L.Hrádok, žiaci pri sledovaní prezentácií foto: Martina Proháczková
Enviro – hry , aktivity foto: M. Proháczková
Sériu besied a prednášok ku Dňu vody sme začali 20.3. 2009 v ZŠ Dostojevského v Poprade, kde M. Proháczková premietla deťom prezentáciu o vode a poukázala na jej význam.
Dňa 24. marca 2009, ku
Dňu vody mali žiaci environmentálneho krúžku v ZŠ v Batizovciach
besedu s M. Proháczkovou, ktorá im porozprávala o vode v TANAP-e
a premietla niekoľko prezentácií z tohoto vzácneho územia.
Deti skladali pazzle. Obrázok s Kriváňom a riekou Belá. foto: M. Proháczková
Posledným stretnutím so žiakmi ku Dňu vody bola ZŠ v Spišskej Teplici, 26. 3. 2009. Počas dňa sa vystriedalo mnoho žiakov, od najmenších, až po deviaty ročník. Žiaci si prezreli prezentácie o vode, tatranskej krajine, faune, flóre a iné. Najmenším poslucháčom bol vyrozprávaný príbeh – rozprávka o tom, „Ako deduško Smrek prežil svoj život „ Deti pozorne počúvali a dozvedeli sa, ako zo semienka vyrástol vysoký strom. Táto forma environmentálnej výchovy zaujala nielen ich, ale aj pani učiteľky.
Beseda so žiakmi ZŠ Sp. Teplical
Porozprávanie a premietanie rozprávky najmenším žiakom...
Pripravila: Martina
Proháczková
Svetový deň vody sa oslavuje od roku 1993 - rok po vyhlásení 22. marca ako Dňa vody Valným zhromaždením OSN na Konferencii v Rio de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji.Každoročne je administratívnym výborom pre koordináciu vodných zdrojov vybraná nosná téma. Tohtoročnou témou sú tzv. cezhraničné vody – vody tvoriace hranicu medzi teritóriami a národmi s podtitulom „spoločná voda, spoločná zodpovednosť“.
Na svete je 263 hraničných jazier a riek, ktoré spájajú 145 krajín a pokrývajú takmer polovicu pevniny. Ďalšími spoločnými vodami sú zásobárne podzemnej vody. Keďže každá krajina sa snaží uspokojiť svoje potreby vody zo svojich limitovaných zdrojov, do budúcnosti môžu byť pri zle komunikácii práve cezhraničné vody zdrojom konfliktov. Slovenská republika má v rámci bilaterálnej spolupráce podpísané dohody o ochrane hraničných vôd so všetkými susednými štátmi. Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier ratifikovala Slovenská republika už v roku 1999. Každoročnou súčasťou aktivít na Slovensku spojených s „Dňom vody“ je organizácia seminárov a bezplatná analýza vzoriek vody z individuálnych zdrojov. Tohtoročný seminár konaný 25.03.2009 v Poprade (SVP, š.p. OZ Košice Správa povodia Dunajca a Popradu) bol zameraný najmä na monitoring kvality vôd povodí riek Poprad a Dunajec, možnosti využívania spoločných podzemných vôd a riešenie vodohospodárskych problémov spoločných hraničných úsekov riek pri vzájomnej spolupráci s poľskými kolegami. Zaujímavou bola napríklad problematika „nestálosti“ hraníc tvorených vodnými tokmi. Pri povodniach v rokoch 2001 (Poprad) a 2008 (Biela voda) došlo k posunu prúdnice toku, erózii brehov, resp. naopak naneseniu materiálu, čím došlo k prirodzenému posunu hraníc, v niektorých úsekoch až do 10m. Vzhľadom na horský – bystrinný charakter niektorých tokov (Biela voda) je ich 100% regulácia temer nemožná a v prostredí národných parkov mimo sídiel aj zbytočná. Z tohto dôvodu sa do budúcnosti uvažuje so stanovením „pevných“ hraníc, aby sa tak predišlo k negatívnym zásahom do prirodzených riečnych ekosystémov.Zaujímavosť: Do zoznamu zverejneného Svetovým fondom ochrany prírody (WWF) bol medzi desať zanikajúcich riek sveta (v dôsledku klimatických zmien, znečistenia a výstavby priehrad) aj Dunaj, ktorého priehrady už zničili takmer 80% jeho záplavového územia. Medzi ďalšie najohrozenejšie rieky patria ázijské: Žltá rieka, Mekong, Indus, Ganga a Salwin, americké: La Plata a Rio Grande, africký Níl a austrálska rieka Murray-Darling. Prečo práve svetový deň vody : · voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi, pokrýva 71 % zemského povrchu · celkové množstvo vody na zemeguli (v oceánoch a moriach, v riekach, jazerách, močiaroch, v atmosfére, pôde, rastlinstve a živočíšstve, v ľadovcoch i pod zemským povrchom) sa odhaduje na cca 1.500 mil. km3 · z toho viac ako 97 % je však voda slaná, len asi 2,6 % je voda sladká a iba 0,27 % (!) sladkej vody je vhodnej na výrobu pitnej vody (pre predstavu: ak by sme všetkými zásobami vody na Zemi naplnili 4 litrovú nádobu, dostupná sladká voda sa vojde na čajovú lyžičku) · 1/5 svetovej populácie nemá prístup k nezávadnej, bezpečnej pitnej vode (viac ako 1 mld. ľudí!), a 40 % (2 mld. ľudí) nemá zabezpečenú základnú hygienu · 2/3 prírodných katastrôf sú spôsobené vodou, vplyvom extrémov v jej výskyte, v dôsledku zmien počasia a klímy, urbanizácie v blízkosti vodných útvarov, negatívnych zásahov do krajiny atď. · liter odpadovej vody znečistí okolo 8 litrov sladkej vody · dieťa narodené v rozvinutom svete spotrebuje 30 až 60 krát viac vody ako dieťa v rozvojovom svete · spotreba vody sa za posledných 50 rokov zdvojnásobila priemerné podzemné vody sa podľa odhadov obnovujú cca raz za 1400 rokov, vody jazier raz za 17 rokov, vody močiarov raz za 5 rokov, pôdna voda raz za deň a voda riek raz za 16 dní.
Hraničný tok - Biela voda
Zdroj: www.worldwaterday.org, www.unwater.org, www.unicef.sk, www.equark.sk, www.formica.estranky.sk, zborník príspevkov zo seminára k svetovému dňu vody 2009 Poprad.
Tri uhynuté kamzíky vo Vysokých Tatrách
Posledný februárový týždeň, no najmä víkend bol pre kamzíky v Tatranskom národnom parku mimoriadne tragický. Dňa 27.2. a 28.2.2009 zniesli pracovníci ŠL TANAP-u a Správy TANAP-u 3 dospelé kamzíky (capy) z Mengusovskej a Mlynickej doliny. O náleze prvého kamzíka informovali turisti, ktorí sa v tom čase nachádzali v Mengusovskej doline. Kamzík ešte žil a privolaní pracovníci ho ešte v ten deň transportovali na veterinárne vyšetrenie do Popradu. Kamzík však už od začiatku vykazoval vážne poranenie chrbtice, čo nakoniec potvrdil aj RTG snímok. Mal zlomenú chrbticu, preto nebola žiadna šanca pre vyliečenie a veterinár ho musel utratiť. Na druhý deň boli v susednej Mlynickej doline nájdené ďalšie dva kamzíky, z ktorých jeden už bol uhynutý a druhý ešte žil. Uhynutý kamzík visel za rožky a hlavu v kosodrevine a pravdepodobne uhynul v dôsledku pádu v členitom horskom teréne. Druhý, ešte živý kamzík svojím správaním a stratou plachosti pred človekom poukazoval na zmenu zdravotného stavu, poranenie alebo vysilenie. Kamzík sa nachádzal v tesnej blízkosti turistického chodníka v lese, to znamená mimo svojho typického prostredia, ktorý tvoria prevažne skalné biotopy nad pásmom kosodreviny. Pracovníci preto konali rýchlo a živého kamzíka čo najskôr transportovali (spolu s uhynutým kamzíkom) do Dolného Smokovca, kde ho umiestnili do rehabilitačného zariadenia ŠL TANAP-u. Avšak, ani táto rýchla akcia nezachránila kamzíkovi život, pretože ten v priebehu noci uhynul. Príčinu jeho zlého zdravotného stavu a následného úhynu určí veterinárne vyšetrenie. Po dohode Správy TANAP-u, ŠL TANAP-u a miestneho pozemkového spoločenstva (PZ Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe), na ktorom sa našli posledné dva kamzíky, boli všetky tri kamzíky umiestnené vo Výskumnej stanici ŠL TANAP-u, kde ich veterinár podrobí pitve, vykoná základné odbery vzoriek pre parazitologické vyšetrenie, DNA analýzy a pod. Po týchto vyšetreniach kamzíky poputujú do rúk preparátora a stanú sa tak exponátmi v niektorom slovenskom múzeu. Symbol tatranskej prírody – kamzík vrchovský tatranský – prežíva na konci zimy najťažšie obdobie v roku. Kamzíky sú po zime vyčerpané a podstatne náchylnejšie na choroby a zranenia. Vyrušovanie nezodpovednými návštevníkmi v tomto čase môže spôsobovať kamzíkom, ale aj iným živočíchom žijúcim v Tatranskom národnom parku stres, ktorý vedie k zbytočným tragédiám.
Ing. Pavol Lenko – zoológ Správy TANAP-u
Zranený kamzík v Mengusovskej doline
V sobotu
28.02.2009 bolo pracovníkom Správy TANAP-u oznámené, že v masíve
Patrie, v blízkosti letného turistického chodníka na Popradské
pleso sa pohybuje zranený kamzík.
SEDEM DIVOV PREŠOVSKÉHO KRAJA – TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK TRETÍ
Na území Prešovského kraja je sústredené veľké množstvo
unikátnych historických pamiatok a súčasne veľmi cenné prírodné
bohatstvo reprezentované hlavne našimi najznámejšími národnými
parkami. V snahe identifikovať jedinečné lokality regiónu
vyhlásil Prešovský samosprávny kraj anketu Hľadáme sedem divov
Prešovského kraja. Anketa, ktorej sa zúčastnilo10 707
hlasujúcich prebiehala od októbra 2008 do januára 2009.
Prekladanie hniezda bociana bieleho (Ciconia ciconia) v obci Štrba Bociany biele patria medzi vtáky, ktoré si svoje príbytky stavajú v blízkosti ľudských obydlí. Svoje hniezda si stavajú priamo na strechách a komínoch budov, čoraz zriedkavejšie na stromoch a vo veľkej miere aj na elektrických stĺpoch. Ich hniezdo je veľké, objemné, posplietané z konárov. Keď si takéto hniezdo bociany postavia na stĺpe elektrického vedenia, dochádza často k poruchám na rozvodnej sieti. Bocian biely patrí medzi chránené druhy, preto prevádzkoví pracovníci energetických rozvodných závodov hniezda zo stĺpov elektrického vedenia v čase hniezdenia nezhadzujú, ale v spolupráci so štátnou ochranou prírody takéto hniezda premiestňujú v mimohniezdnom období. Správa TANAP-u má veľmi dobrú spoluprácu s Východoslovenskou energetikou, a.s. V spolupráci s pracovníkmi VSE v rámci staveno-montážnej činnosti každoročne zabezpečia preloženie minimálne jedného hniezda bociana bieleho zo stĺpa elektrického vedenia na nový stĺp, ktorý dodá VSE, a.s. a zabezpečí aj osadenie a inštaláciu koša. Kôš dodá Správa TANAP-u. V mesiaci november bolo takto realizované preloženie hniezda v obci Štrba.
RNDr. Viera Kacerová
V dňoch 18.11. – 19.11.2008 uskutočnila Správa TANAP-u vyhodnotenie projektu zameraného na monitoring kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica) a monitoring a reštitúciu svišťa vrchovského tatranského (Marmota marmota latirostris). Projekt realizovala Správa TANAP-u z finančnej podpory Slovenských elektrární, a.s. V rámci vyhodnotenia bolo prezentovaných päť referátov. Prvý bol zameraný na manažment tatranského kamzíka, boli vyhodnotené opatrenia, ktoré boli realizované na jeho ochranu. Aktívna ochrana posledných rokov priniesla svoje ovocie a pri poslednom sčítaní populácie tatranského kamzíka bolo evidovaných 773 jedincov tohto vzácneho živočícha. Ďalšie dva referáty boli venované svišťovi. Prvý bol zameraný na monitoring nôr a kolónií svišťov pomocou GPS prístroja v oblasti Západných Tatier, druhý sa venoval priamo reštitúcii (prenosu) svišťa zo Západných Tatier do Belianskych Tatier, kde sme v ostatných rokoch zaznamenali prudký pokles jedincov svišťa vrchovského tatranského. Reštitúciu realizovala Správa TANAP-u. Prenesených bolo šesť jedincov svišťa, ktoré sa na novom mieste rýchlo udomácnili a v septembri sa už intenzívne pripravovali na zimný spánok. Na záver boli prezentované dva referáty, ktoré sa venovali problematike systematického zaradenia svišťa vrchovského s poukázaním na rozlíšenie poddruhu svišťa vrchovského tatranského pomocou genetických analýz a kraniometrických meraní. V rámci vyhodnotenia projektu bol premietnutý i krátky film z akcie reštitúcie svišťa.
RNDr. Viera Kacerová
Sčítanie kamzíkov v Tatrách (TANAP a TPN) 5. až 6.11.2008 Ing. Pavol Lenko – zoológ Správy TANAP-u
Vyhodnotenie projektu Opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chránených území s piatym stupňom ochrany v územnej pôsobnosti ŠOP SR Správy TANAPu v zmysle § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov za rok 2008
Opatrenia na zabránenie a šírenie podkôrneho hmyzu sa realizovali v ochranom pásme území s piatym stupňom ochrany, kde nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby. Účelom opatrení bolo zabrániť invázii podkôrneho hmyzu z chránených území s piatym stupňom ochrany do okolitých lesných porastov s nižším stupňom ochrany. Samotné opatrenia pozostávali z feromónového boja, monitoringu a asanačnej ťažby. Opatrenia sa vykonávali na území 8 neštátnych subjektov a na území vo vlastníctve a užívaní ŠL TANAPu Tatranská Lomnica. Celkovo bolo v ochranom pásme území s piatym stupňom ochrany nainštalovaných 2 272 ks feromónových lapačov a použitých 4 493 ks feromónových odparníkov. Celkovo bolo do týchto lapačov odchytených 37 531 507 ks imág lykožrúta smrekového, 2 929 455 ks imág lykožrúta lesklého a 29 410 ks imág drevokaza čiarkovaného. V rámci asanačnej ťažby sa vyťažilo (na území ŠL TANAPu) 8 115,29 mł drevnej hmoty a asanovalo 1 011, 83 mł drevnej hmoty. Finančné prostriedky na zabezpečenie predmetných opatrení boli čerpané z Environmentálneho fondu na základe finančnej podpory formou dotácie na rok 2008.
Autor: Ing. Michaela Hančinská Odbor chránených častí prírody
MANAŽMENTOVÉ OPATRENIA MALOPLOŠNÝCH CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ
Mokrade a rašeliniská patria dnes k vzácnym a kriticky najviac ohrozeným ekosystémom na území Slovenska. Ich ochrana sa preto v súčasnosti stáva jednou z prvoradých úloh ochrany prírody a životného prostredia. V mesiacoch september až október Správa TANAPu vykonávala vlastnými pracovníkmi manažmentové opatrenia vo vytypovaných maloplošných chránených územiach z dôvodu ochrany a zachovania vyznaných chránených druhov rastlín a ich biotopov. Cieľom našej starostlivosti je dosiahnutie priaznivého stavu rašelinných biotopov odstraňovaním drevín a biomasy rastlín (kosením). Týmito opatreniami sledujeme: - zlepšenie, prípadne aspoň zachovanie existujúceho vodného režimu, - zabrzdenie prirodzene prebiehajúcej sukcesie (vývoj vegetácie na rašelinisku charakterizuje tvorba veľkého množstva organickej hmoty. Na nej sa postupne vytvoria spoločenstvá machov a ostríc, neskôr drobných kríčkov. Do krovísk začnú prenikať pionierske dreviny, až nakoniec plocha zarastie lesom, tzn. sukcesia predstavuje postupný prechod rastlinného spoločenstva do spoločenstva iného), - ovplyvnenie, resp. obmedzenie konkurenčných vzťahov a tým aj zlepšenie mikroklimatických podmienok v sukcesne pozmenených častiach rašelinných biotopov. Tieto biotopy by absenciou manažmentových opatrení dospeli k zníženiu početnosti jednotlivých rašelinných druhov a pravdepodobne i k postupnému zániku týchto populácií.
V období od 18.9.2008 do 9.10.2008 Správa TANAPu vykonávala pracovníkmi z Liptovského Mikuláša odstraňovanie náletových, resp. nežiaducich drevín z rašeliniska v PR Medzi bormi (kat. územie Zuberec). Z týchto drevín boli odstraňované predovšetkým breza bradavičnatá, vŕba rakyta, vŕba ušatá, čremcha obyčajná, topoľ osika čiastočne i smrek obyčajný či borovica lesná. Vypilované boli dreviny do priemeru približne 10 cm vo výške 1,3 m nad zemou. Dôvodom na vykonanie týchto opatrení je ochrana a zachovanie chránených vrchoviskových rašelinných druhov rastlín, konkrétne páperníka pošvatého (Eriophorum vaginatum) a niektorých chránených nízkych krov, ako je rojovník močiarny (Ledum palustre), androméda sivolistá (Andromeda polifolia) či kľukva močiarna (Oxycoccus palustris), ktoré sa nachádzajú na tomto významnom biotope.
Dňom 16.9.2008 pokračovali manažmentové opatrenia v PR Švihrová (kat. úz. Jamník), kde strážcovia pokosili a odstránili fytomasu z plochy o výmere približne 0,20 ha. Vzácnosť tohto maloplošného chráneného územia pramení z výskytu mnohých ohrozených a vzácnych rastlinných druhov, ktoré sú svojimi životnými nárokmi viazané na tieto rašelinné spoločenstvá. Z významných rašelinných druhov sa tu nachádzajú napr. ostrica dvojdomá (Carex dioica), kosatec sibírsky (Iris sibirica), Všivec močiarny (Pedicularis palustris) či kľukva močiarna (Oxycoccus palustris).
Za účasti strážcov z Tatranskej Štrby sme 20.9.2008 v NPR Mraznica (kat. úz. Batizovce) vykosili plochu rašeliniska o výmere cca 0,20 ha z dôvodu ochrany blatnice močiarnej (Scheuchzeria palustris), ktorá na Slovensku patrí medzi veľmi zriedkavé druhy.
Dňom 28.10.2008 boli dokončené manažmentové opatrenia za účelom zachovania priaznivého stavu biotopov na dvoch lokalitách v katastrálnom území Hôrka. Toto územie sa vyznačuje výskytom celého radu ohrozených a vzácnych rastlinných taxónov viazaných na rašelinné spoločenstvá. Najvýznamnejším je výskyt šašiny hrdzavej (Schoenus ferrugineus), ktorá tu má jednu z posledných lokalít na Slovensku a zároveň jedno z dvoch známych miest výskytu v územnej pôsobnosti Správy Tatranského národného parku. Ďalším chráneným druhom národného významu, ktorý si vyžaduje zasolené a značne zásadité pôdy, je v tejto lokalite sivuľka prímorská (Glaux maritima), ktorej spoločenská hodnota podľa prílohy č. 5 Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. je 2000,- Sk.
Zimná sezónna uzávera turistických značkovaných chodníkov. Od soboty 1. novembra 2008 do 15 júna 2009 sa opäť uzatvoria niektoré turistické značkované chodníky na území Tatranského národného parku, z dôvodov ochrany prírody a bezpečnosti návštevníkov. Zimné uzávery turistických značkovaných chodníkov sú v teréne vyznačené tabulami. Väčšina uzatvorení sa nachádza vo vysokohorskom teréne. Miesta zimných sezónnych uzáverov sú vyznačené aj vo všetkých turistických mapách Vysokých, Západných a Belianských Tatier. Informácia pre skialpinistov pred nastávajúcou zimnou sezónou. Vyhradené trasy a areály pre skialpinistov sa otvoria 21. decembra 2008. Tieto budú môcť vyznávači skialpinizmu využívať až do 15. apríla 2009. Aj tieto miesta sú vyznačené v zimných turistických mapách Vysokých a Západných Tatier.
Posledná septembrová sobota tohto roku sa niesla v znamení akcie Čisté hory. V rámci nej bolo na území Tatranského národného parku vyzbieraných bezmála 600 kilogramov odpadkov. Na akcii sa aktívne zúčastnilo viac ako 1300 ľudí – prevažne náhodných návštevníkov Tatier.
Čisté hory sú akciou organizovanou už tri desiatky rokov. Jej účelom je okrem vyzbierania odpadkov hlavne výchovne pôsobiť na návštevníkov Tatier a verejnosť. Pripomína nám, ako by sme sa mali chovať k prírode a že jej osud je aj v našich rukách. Za tri desiatky rokov sa takto odstránilo z Tatier približne 51 ton odpadkov, na čom spolupracovalo viac ako 33 tisíc dobrovoľníkov.
Organizátormi podujatia boli Štátne lesy TANAPu v spolupráci so Správou TANAPu. Kým lesníci zabezpečovali organizáciu zberu predovšetkým na území centrálnych Tatier, naša organizácia zabezpečovala zber hlavne v lokalitách západnej časti. Neopomenuli sme ani jednu z najnavštevovanejších dolín susediacich Chočských vrchov - Kvačiansku dolinu. Pri vstupoch do dolín boli umiestnené pútače a zástupcovia organizátorov akcie poskytovali ochotnej verejnosti vrecia na odpadky. Tieto potom sústreďovali a odvážali na legálnu likvidáciu. Niektorí naši pracovníci sa nespoľahli len na náhodných návštevníkov. Oslovené boli aj vybraté školy a organizácie. A ako to už v živote chodí, nie vždy všetkým vyhovuje jeden termín. A tak sa stalo, že akcia Čisté hory na niektorých miestach začala už v piatok a končila až v nedeľu.
Poďakovanie za úspešný priebeh patrí nielen ich organizátorom, pracovníkom štátnych lesov a našim strážcom, ale hlavne zúčastnenej verejnosti. Nemožno neoceniť aj pozitívny ohlas v niektorých médiách, ktoré uverejnili množstvo zaujímavých a zbytočne nespolitizovaných informácií o tomto jedinečnom podujatí.
RNDr. Ján Zuskin,
Študijná cesta Malham, Veľká Británia V dňoch 07.10. až 11.10.2008 sa v Malhame (veľká Británia) konalo pokračovanie seminára v rámci projektu "2012 Chránené územia pre živú planétu – PA4LP" skupiny MAVA/WWF (projektu riešeného v spolupráci s EUROPARC Consulting v rámci plnenia Programu pre chránené územia Dohovoru o biodiverzite). Cieľom projektu je budovanie kapacít pracovníkov ochrany prírody pre celú Karpatskú sústavu chránených území (CNPA).
Študijná cesta v Malhame bola pokračovaním kurzov, ktoré sa uskutočnili v dňoch 21.5. – 24.5.2008 (skupina T1 so zameraním na Programy starostlivosti a manažment chránených území) a 18.6 – 21.6.2008 (skupina T2 so zameraním na Trvalo udržateľný turizmus a s tým spojenú problematika) v rumunskom Brašove. Účastníkom kurzu bude následne zaslaný certifikát o jeho absolvovaní. Program bol zameraný prioritne na praktické ukážky uplatňovania princípov ochrany prírody a krajiny v jednotlivých chránených územiach. Predstavitelia troch chránených území: Yorkshire Dales National Park (ďalej YDNP), The Lake District National Park (ďalej LDNP) a AONB Forest of Bowland, sa vo svojich prednáškach sústredili na praktické implementovanie manažmentových plánov, programov starostlivosti a princípov trvalo udržateľného turizmu vo svojich chránených územiach s dôrazom na komplexné riešenie územia, vrátane problematiky ochrany krajiny a charakteristického vzhľadu krajiny. Súčasťou školenia boli aj návštevy miestnych drobných podnikateľov a návštevných a informačných centier chránených území. Za jednu z najdôležitejších úloh pri riadení národného parku je považovaná predovšetkým komunikácia s verejnosťou napr. formou dobrej dostupnosti k materiálom ochrany prírody a krajiny, formou prednášok, envirovýchovy a celkovo zapájania širokej verejnosti do rôznych akcií. Dokumenty ochrany prírody a krajiny sú vytvárané a schvaľované za účasti vybraných (dobrovoľných) zástupcov miestnych komunít, investorov, predstaviteľov správy chráneného územia a vedeckej obce. Organizátori v budúcnosti očakávajú aktívnejšiu účasť Slovenska na podobných programoch ako aj na úlohách v rámci medzinárodnej spolupráce, predovšetkým v súvislosti s Karpatskou sústavou chránených území (CNPA). Celkovo sa pre pracovníkov a pre ďalších školiteľov plánujú školenia do r. 2010.
Zástupcovia správ chránených území, ktorí sa zúčastnili programu: Rumunsko: Maramure Mountains Nature Park, Vanatori Neamt Nature Park, Retezat NP, Buila-Vanturarita NP, Portile de Fier Nature Park-, Gradistea Muncelului Nature Park, Protected area unit, Romanian Forest Service, Rodna Mountains NP,Calamani NP Poľsko: The Tatra National Park, Pieniny National Park Slovensko: Tatra NP, NP Poloniny, CHKO Ponitrie, NP Slovenský raj
Školiteľmi boli: Richard Partington a Aitken Clark (Europarc Consulting and Europarc Federation) a zamestnanci Yorkshire Dales National Park, The Lake District National Park a AONB Forest of Bowland
Účastníci školenia
Prednáška v Yoredale centre
Exkurzia s Mr. Gary Smith – Lead Officer YDNP
Infocentrum Lake District National Park
1. konferencia Karpatských chránených území (CNPA) v jadre rumunských Karpát v Brašove V dňoch 22.-24.9.2008 sa konala
1. konferencia karpatských chránených území (CNPA -
www.carpathianparks.org) v Brašove, v jadre rumunských Karpát.
Konferencia bola vyvrcholením viacročného úsilia o vytvorenie
siete karpatských chránených území a formalizovanie spolupráce
správ týchto území v rôznych oblastiach. Neformálne nadväzovala
na v minulosti vytvorenú spolupracujúcu sieť - Asociáciu
národných parkov Karpát (ACANAP) založenú prof. I. Vološčukom.
Slovenská delegácia pozostávala zo 16 zástupcov správ NP a CHKO
v Karpatoch a zástupcu SR v Riadiacom výbore Karpatskej sústavy
chránených území (CNPA). Účastník konferencie za Správu TANAPu, Anton Potaš
Predkovia kamzíkov žili v Ázii a až neskôr sa rozšírili po celej Európe. Svedčia o tom nálezy kostrových
pozostatkov. Kostrové nálezy v Európe pochádzajú až z konca
pleistocénu, t.j. z doby pred 30 000 – 40 000 rokmi, keď
rozširovanie zaľadnenia od severu a z Álp donútilo kamzíky
zostúpiť z vrcholov hôr do nižších polôh vrchovín s menej
studeným podnebím. To vysvetľuje, prečo sa našli kostrové zvyšky
týchto vysokohorských živočíchov takmer po celej Európe. Až po
skončení poslednej doby ľadovej – würmu – pred niekoľkými
tisícmi rokov sa kamzíky znova vrátili do vyššie položených
lesov a skalísk, kde žijú dodnes.
Vzorky fosílií z Choča, Muráňskej
planiny a z Demänovskej ľadovej jaskyne v rámci spolupráce s
Masarykovou univerzitou v Brne boli zaslané na datovanie na
univerzitu do Poznane.
Fosília Demänovská ľadová jaskyňa
Fosília z Muráňskej planiny
Fosília z Chočských vrchov z jaskyne z pod Predného Choča nad prameňom potoka Biele brehy. Dátum nálezu 5.12.2004
FOTO: archiv Spravy TANAPu. Odchyt a následné vypustenie medveďa... Dňa 6.10.2008 o 6,30 hod. sme uskutočnili odchyt a následné vypustenie medveďa hnedého v lokalite Podbanské (NPR Kôprova dolina). Podstatou celej akcie je podrobný monitoring našej najväčšej šelmy žijúcej v Tatranskom národnom parku (telemetria). Ide o prvého medveďa na slovenskej strane Tatier, ktorý bude podrobne sledovaný prostredníctvom telemetrického obojka, ktorý sme mu založili. Jedná sa o veľmi vyspelú technológiu, kedy obojok komunikuje priamo so satelitom. Prostredníctvom sms správ dostávame veľmi cenné údaje o pohybe, pobyte medveďa, okolitej teplote prostredia a pod. Výhodou satelitnej telemetrie (na rozdiel od terestrickej telemetrie) je, že zviera nie je vyrušované, pretože údaje o jeho aktivite sa vyhodnocujú a spracovávajú počítačovou metódou prostredníctvom GIS. Obojok zaznamenáva aktivitu medveďa v priebehu 24 hodinového cyklu a jeho trvácnosť je približne 4 roky. Po vybití batérie sa obojok automaticky odopne a zviera je voľné. O aktivite tohto medveďa vás budeme pravidelne informovať na našej stránke.
Ing. Pavol Lenko - zoológ Správy TANAP-u
30.
jubilejný ročník Čistých hôr Tatranské chodniky na severnej strane Vysokých Tatier opäť sprístupnené verejnosti. Správa Tatranského národného parku oznamuje turistickej verejnosti, že turistické chodníky: značené modrou farbou v Bielovodskej doline, zelenou v Javorovej doline a modrou z Tatranskej Javoriny do Kopského sedla sú opäť sprístupnené verejnosti po dočasnom uzatvorení po prívalových dažďoch v mesiaci júli. Orol skalný (Aquila chrysaetos) – z piatich obsadených hniezd vyleteli len 2 mláďatá. Nízku produktivitu populácie spôsobujú vysoké straty na znáškach a mláďatách v hniezdnom období spôsobené antropickými ale aj prirodzenými faktormi.
Orol krikľavý (Aquila pomarina) – z ôsmych dohľadaných hniezd bolo vyvedených 7 mláďat. Na jednom hniezde bolo nájdené mláďa uhynuté. Príčinou mohlo byť vyrušenie samice. Orol krikľavý je druhom mimoriadne citlivým na rušivé vplyvy vo svojom hniezdnom teritóriu.
Sokol sťahovavý (Falco peregrinus) – na území TANAP-u sme evidovali 7 párov, z ktorých hniezdili len 3 páry. Spolu vyviedli 7 mláďat. Sokoly sťahovavé dospievajú pohlavne v druhom až treťom roku života, prvé hniezdenie však často býva neproduktívne. Zaujímavosťou je, že v Tatrách máme najvyššie položené hniezdo sokola sťahovavého na Slovensku, a to vo výške 1619 m n.m.
RNDr. Viera Kacerová
Nové informačné tabule v TANAP-e Na začiatku letnej turistickej
sezóny pracovníci S TANAP- u v spolupráci so Štátnymi lesmi
TANAP –u, vymenili 16 párov dvojjazyčných tabúľ Návštevného
poriadku. Náklady na výrobu boli viac ako 50 000,- Sk, ktoré
uhradila S TANAP –u. Tabule sú nainštalované pred
najnavštevovanejšími dolinami TANAP –u. Návštevník hneď na
začiatku svojej túry dostane v slovenskom a anglickom jazyku
základné informácie o návštevnom poriadku, aby prispôsobil svoje
správanie pravidlám, ktoré platia na území národného parku. Sú
tam uvedené aj kontakty v prípade potreby informácií, pomoci,
nahlásenia požiaru alebo iných negatívnych javov. Postupne
takéto tabule budú nainštalované pred vstupom do každej doliny.
Letné spočítavanie turistov v Tatrách Slovenský Tatranský národný park a poľský Tatrzański Park Narodowy síce navzájom oddeľuje štátna hranica, príroda však takéto umelé rozdelenie ignoruje a bez problémov funguje ako jeden celok. Toto našťastie už dávno pochopili aj pracovníci obidvoch národných parkov a výsledkom je ich dlhoročná cezhraničná spolupráca a celý rad spoločných akcií, ako napr. celotatranské sčítanie kamzíkov alebo spočítavanie turistov. Tohtoročné spočítavanie turistov sa uskutočnilo v utorok 12.8.2008 a zúčastnili sa ho zamestnanci Správy TANAP-u, Štátnych lesov TANAP-u a poľského TPN. Zatiaľ čo lesníci zo Štátnych lesov TANAP-u spočítavali turistov pohybujúcich sa na štátnych pozemkoch, ktoré spravujú v rámci svojich ochranných obvodov – čiže hl. vo Vysokých Tatrách, v oblasti Podbanského a v Roháčskej doline, strážcovia Správy TANAP-u pre zmenu „úradovali“ na neštátnych pozemkoch v súkromnom vlastníctve urbariátov v Západných Tatrách. Cieľom akcie je zistiť zaťaženie jednotlivých lokalít národného praku návštevníkmi počas jedného priemerného letného dňa a to v čase od 5:00 hod. do 19:00 hod. Aj keď ide o tradičnú a všetkým známu akciu, ktorej výsledky sú poskytnuté širokej verejnosti prostredníctvom médií, nejde o žiadnu samoúčelnú štatistiku. Výsledky spočítavania poslúžia predovšetkým pre vnútornú potrebu zamestnancov národného parku, ktorí sa v rámci starostlivosti o prírodné prostredie v zvýšenej miere zamerajú práve na najviac zaťažené územie – či už formou strážnej služby, envirovýchovy alebo údržby chodníkov a turistických zariadení. Nasledovať bude aj snaha o odbremenenie najviac exponovaných lokalít presmerovaním návštevnosti do iných častí parku a zvýšený dohľad na ich ďalší rozvoj, aby nedochádzalo k ďalšiemu nekontrolovateľnému rastu návštevnosti. A ako to celé dopadlo ? Naša časť Tatier zatiaľ našťastie nezažíva takú masovú návštevnosť, na akú sú zvyknutí v susednom Poľsku a „desaťtisícová“ návštevnosť Morského oka za jeden deň nám zatiaľ nehrozí. Ale aj tak sú výsledné čísla úctyhodné. Do našich Tatier v tento krásny letný deň zamierilo takmer 20.000 návštevníkov. Najväčšiu návštevnosť pocítili najznámejšie strediská Vysokých Tatier a z nich hlavne Štrbské Pleso a Starý Smokovec s priľahlým Hrebienkom. Pre zaujímavosť na Popradské pleso vyrazilo zo Štrbského Plesa 1.682 turistov a z parkoviska pri TEŽ ďalších 962 návštevníkov. Na vrchole populárnych Rysov v tento deň stálo 865 turistov. Oproti tomu Kriváň zdolalo „iba“ 250 turistov. Vysokú návštevnosť zaznamenalo tradične Solisko, na ktoré sa lanovkou vyviezlo cez 1.300 ľudí, a následne priľahlá Furkotská a Mlynická dolina. Nápor turistov zažil aj Hrebienok, na ktorý sa lanovkou vyviezlo 2.773 návštevníkov a ďalšia takmer tisícka prišla hore pešo. Samozrejme tieto čísla sa potom ďalej odrazili aj v návštevnosti populárnych Studených dolín - Malej a Veľkej Studenej doliny. Oproti tomu Zadná Tichá v Západných Tatrách ostala tichá aj v tento deň – do sedla Závory vyrazilo za celý deň iba 5 turistov a na Kasprov vrch len 7. Najnavštevovanejšie lokality Západných Tatier Žiarska dolina a Roháčska dolina zaznamenali tradične vyššiu návštevnosť. Do Žiarskej doliny v tento deň vkročilo zhruba 450 návštevníkov, čo predstavuje spodnú hranicu bežnej letnej dennej návštevnosti 500 – 700 ľudí. Roháčska dolina s priľahlými Oravicami sa počtom návštevníkov už dlhší čas vyrovnáva Vysokým Tatrám, veď len do Roháčskej doliny vkročilo 1.156 ľudí, do Látanej doliny 529 ľudí a ďalšia takmer tisícka vyrážala z Oravíc do priľahlej Tichej a Bobroveckej doliny. Pracovníci národného parku dlhodobejšie registrujú zvyšujúci sa podiel menej skúsených, tzv. „sviatočných turistov“, ktorý priniesol rozvoj cestovného ruchu v podtatranskom regióne, na Liptove a v oblasti Zuberca a Oravíc. Veľkou mierou k tomu prispieva rastúca obľuba našich termálnych kúpalísk najmä zo strany našich poľských susedov. Hory a následne termálna voda sú priam ideálnou kombináciou pre príjemne strávenú dovolenku a čoraz väčší počet ľudí si to uvedomuje. Takíto turisti však často nie sú dostatočne pripravení na nebezpečenstvo, ktoré so sebou prináša pohyb vo vysokohorskom teréne, a na ich výchovu a bezpečnosť by sa preto mali v budúcnosti zamerať pracovníci národného parku.
TANAP otvoril svoje druhé infocentrum V krásnom prostredí
Západných Tatier v Žiarskej doline Správa Tatranského
národného parku otvorila svoje druhé infocentrum na
Žiarskej chate. Návštevníci Západných Tatier majú
možnosť získať informácie o okolitom prostredí v
Tatranskom národnom parku. V infocentre im radi poradia
na akú túru sa majú vybrať, aká fauna a flóra sa
nachádza, taktiež ponúkame rôzne prospekty a mapy
Tatranského národného parku.
Sovám v TANAPe
sa v tomto roku darilo.
Uzavreté turistické chodníky... Dňa 24.7. 2008 boli uzavreté z
dôvodu nepriechodnosti spôsobenej prívalovými dažďami nasledovné
turistické chodníky:
Dna 11.7.2008 Sprava TANAP-u v spolupráci so Štátnymi lesmi TANAP-u a Tatranským parkom narodovym v Poľskej republike realizovala sčítanie kamzíkov na území celých Tatier zamerane hlavne na zistenie tohoročných prírastkov mláďat. Včera sa zástupcovia všetkých troch organizácii stretli na Správe TPN v Zakopanom a sumarizovali výsledky sčítania. V orografickom celku Zapadne Tatry bolo napočítaných 110 jedincov, z toho 33 mláďat. Vo Vysokých a Belianskych Tatrách 441 jedincov z toho 48 mláďat. Na poľskej strane bolo napočítaných 150 jedincov, z toho 33 mláďat. Spolu v celých Tatrách bolo napočítaných 701 jedincov kamzíka vrchovskeho tatranského, z toho 114 tohtoročných mláďat. Populácia kamzíka na území Tatier ma stúpajúci trend hlavne zásluhou profesionálnej strážnej služby v oboch národných parkoch, čoho dôsledkom je aj paralýza pytliactva, ktoré bolo hlavnou príčinou poklesu stavu kamzíkov v priebehu 90-tych rokov, najmä na území Západných Tatier.
V dňoch 18.06. – 21.06.2008 sa v Rumunskom Brašove konal seminár Trvalo udržateľný turizmus v chránených územiach. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia rumunských národných parkov, zástupca TPN a TANAPu. Cieľom seminára trvalo udržateľný turizmus bolo školenie vybraných pracovníkov v oblasti vypracovania stratégie trvalo udržateľného turizmu v konkrétnom chránenom území a jemu priľahlej oblasti s ohľadom na pozitívne a negatívny vplyvy turizmu, kvalitu poskytovaných služieb a informácií ako aj celkový manažment turizmu. Seminár ja súčasťou projektu "2012 Chránené územia pre živú planétu – PA4LP", ktorý vychádza z iniciatívy WWF v spolupráci s EUROPARC Consulting na plnenie Programu pre chránené územia k Dohovoru o biodiverzite. Hlavnou témou projektu sú školenia pracovníkov z rôznych národných parkov v rámci Karpatskej sústavy chránených území (CNPA)v prioritných témach: 1. Programy starostlivosti a manažment chránených území 2. Trvalo udržateľný turizmus a s tým spojená problematika 3. Práca s komunitami a verejnosťou. Celkovo sa plánujú školenia až do r. 2010. Časť kurzov sa má uskutočniť aj na Slovensku. Na semináre boli organizátormi vybratí aj traja uchádzači zo SR.
Mapa s vyznačenými národnými parkami, ktoré boli na seminári zastúpené
Propagačné materiály národných parkov
Deti zo ZŠ v Lendaku sa učili na Belianských lúkachInštitút
aplikovanej ekológie DAPHNE v spolupráci so Štátnou ochranou
prírody
Deň polície a
Medzinárodný deň detí
Regionálne kolo súťaže HYPERICUM Poprad 2008Vedomostná súťaž Hypericum je určená žiakom základných škôl v okrese Poprad. Organizátorom súťaže je Slovenská agentúra životného prostredia stredisko environmentálnej výchovy Orlík Poprad v Spišskej Sobote a Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe. Súťaž Hypericum sa konala už po štvrtýkrát a v regióne pod Tatrami je medzi žiakmi veľmi obľúbená. Za pekného počasia, v lone krásnej podtatranskej prírody vo Svite, sa 29.mája 2008 zúčastnilo súťaže 11 škôl popradského okresu. ZŠ Matejovce PP, ZŠ Jarná PP, ZŠ Komenského Svit, ZŠ Mládeže PP, ZŠ Komenského PP, ZŠ Štrba, ZŠ Švábovce, ZŠ Šuňava, ZŠ Tajovského PP, ZŠ Sp. Sobota, ZŠ Tatranská Lomnica. Žiaci prechádzali súťažnou trasou, kde bolo 5 stanovíšť. Pri každom stanovišti bolo treba zodpovedať súťažné otázky. Výber súťažnej trasy a stanovíšť zabezpečili pracovníci S-TANAPu, Ing. Š .Bačkor, P. Vravník, a M. Proháczková. Všetky súťažiace družstvá obdržali zo Správy Tanapu propagačné materiály o Tatranskom národnom parku. 1. miesto obsadili žiaci zo ZŠ na u. Komenského v Poprade, 2. miesto získali žiaci zo ZŠ v Šuňave, 3. miesto získali žiaci zo ZŠ vo Švábovciach.
Konferencia k 60. výročiu vyhlásenia Tatranského národného parku
V dňoch 18. a 19. decembra minulého roka sa na Štrbskom Plese v hoteli Borovica uskutočnila konferencia k 60. výročiu vyhlásenia Tatranského národného parku. Záštitu nad konferenciou prevzali Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Náš najstarší národný park bol vyhlásený 18. decembra 1948 zákonom SNR č. 11 Zb. s platnosťou od 1.1.1949. Od 1. apríla 1987 boli k TANAP-u pričlenené aj Západné Tatry. Jeho vývoj a smerovanie bolo, a stále je, do značnej miery ovplyvňované rozhodnutiami politických a štátnych orgánov. Dnes, i napriek rôznym problémom, stále patrí medzi skvosty slovenskej prírody. Konferenciu otvorili riaditelia oboch štátnych organizácií pôsobiacich na území Tatranského národného parku, riaditeľ ŠL TANAP-u a riaditeľ Správy TANAP-u. Po ich úvodnom slove odzneli príhovory zástupcov oboch rezortov a hostí a následne odborné referáty zamerané na históriu vzniku národného parku, referát o stave zonácie národného parku, referáty o práci s verejnosťou, o výskume po kalamite v novembri 2004, o revitalizácii kalamitného územia a referáty so zoologickou témou. Ako sa v bude Tatranský národný park vyvíjať v budúcnosti záleží hlavne od zodpovednosti všetkých, ktorí na území národného parku žijú, spravujú ho a vlastnia pôdu a lesy v parku. Príroda Tatier je národným bohatstvom všetkých Slovákov, je ich symbolom a zároveň aj dedičstvom, preto je v záujme každého z nás, aby sme prírodné hodnoty v našom najstaršom národnom parku zachovali i pre nasledujúce generácie.
Dňa 17.1.2009 bolo realizované zimné sčítanie kormorána veľkého na Slovensku. Sčítanie je realizované pod záštitou Wetlands International. Termín je jednotný vo všetkých krajinách Európy. Jedná sa predovšetkým o sčítanie na nocoviskách, ale aj o zisťovanie celkovej distribúcie kormoránov na vodných tokoch a vodných plochách. Okrem zimného sčítania kormoránov bolo zároveň realizované aj sčítanie vodného vtáctva. Cieľom je získavanie a prehlbovanie poznatkov o sťahovaní a zimovaní vodného vtáctva, zisťovanie počtov a druhového zloženia v kŕdľoch zimujúcich vtákov, určovanie najdôležitejších lokalít a monitorovanie ich stavu a ohrozenia. Naši pracovníci realizovali sčítanie na rieke Poprad (Nižné Ružbachy - Stará Ľubovňa), Vrbovskom potoku, Žakovskom rybníku, Vrbovských rybníkoch, rybníku pri Turbíne, na Váhu, na VN Liptovská Mara a VVN Bešeňová. Rybníky ako aj VN Liptovská Mara bola po silných januárových mrazoch zamrznutá, takže vtáky sme evidovali len na vodných tokoch a nezamrznutých plochách. Zaznamenali sme výskyt týchto druhov: kačica divá (Anas platyrhynchos), kačica chrapka (Anas crecca), labuť veľká (Cygnus olor), volavka popolavá (Ardea cinerea), hlaholka severská (Bucephala clangula), lyska čierna (Fulica atra), chochlačka sivá (Aythya ferina) ), vodnár potočný (Cinclus cinclus), čajka smejivá (Larus ridibundus), trasochvost horský (Motacilla cinerea), rybárik obyčajný (Alcedo atthis) . V posledných rokoch je na Liptove povolená výnimka na odstrel a plašenie kormorána veľkého za účelom zníženia predačného tlaku kormorána na ryby, ochranu ich biotopov a elimináciu vzniku škôd na rybej osádke. Plnenie výnimky sa už prejavilo aj na jeho početnosti. V rámci sčítania sme zaznamenali výskyt na loviskách – potokoch v počte 15 kusov a na nocovisku pri obci Hrboltová 85 jedincov. Na rieke Poprad boli evidované 4 jedince. (www.vtaky.sk).
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
www.jansoft.org © 2008 TANAP |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.jpg)
.JPG)
.JPG)
,%20%20%20%20%20%20autor%20fotopasca.JPG)
,%20autor%20fotopasca.JPG)
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
