Spolupráca Správy TANAP-u a Slovenských elektrární, a.s. člen skupiny Enel začala v roku 2007, kedy pracovníci Správy TANAP-u s finančnou podporou Slovenských elektrární realizovali projekt zameraný na monitoring a záchranu dvoch najvzácnejších druhov žijúcich v národnom parku – kamzíka vrchovského tatranského a svišťa vrchovského tatranského. Spolupráca pokračovala aj v ďalších rokoch pri projekte ochrany dravých vtákov - sokol sťahovavý, orol skalný a orol krikľavý.

Archív správ

11-03-2010  Zachránená sova

03-03-2010  Vzácny hosť

02-03-2010  Strážcovia TANAP-u pretekali

27-02-2010  Seminár: Ochrana miest a obcí pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou

21-02-2010  Pod Tatry zavítali hostia zo severu

17-02-2010  Umelý most pre zver ponad diaľnicu pri obci Lučivná

04-02-2010  Beseda o mokradiach

04-02-2010  Svetový deň mokradí 2. februára
04-02-2010  Inštalácia sovích búdok

30-01-2010  Jarabina pre kamzíky

21-01-2010  Zimné sčítanie populácie kormorána veľkého na Slovensku

20-01-2010  Rok 2010 – medzinárodný rok biodiverzity

20-01-2010  Zimné sčítanie vodného vtáctva

18-12-2009  Jedinečnosť svišťa tatranského potvrdená aj na základe genetických analýz

17-12-2009  Koledníci  na pracovisku Správy TANAPu v Liptovskom Mikuláši

20-11-2009  Ochrana mokradí v Karpatoch

10-11-2009  TURISTICKÝ CHODNÍK – HREBEŇOM SPIŠSKEJ MAGURY

25-10-2009  Tretia lokalita Medvedíka alpínskeho (Arctous alpina (L.) Niedenzu) v Belianskych Tatrách
13-10-2009  Ďalší úhyn chráneného živočícha na diaľnici D1

07-10-2009  Poďakovanie za úrodu

07-10-2009  Deň Svätého Huberta

07-10-2009  Návšteva pracovníkov Národného parku Rocky Mountain v TANAP-e

06-10-2009  Medveď navštívil kolóniu svišťov

29-09-2009  Invázne druhy v Tatrách a ich likvidácia

28-09-2009  Exkurzia v okolí Tatranskej Lomnice

16-09-2009  Pod Tatry zaletel sokol myšiar až z Fínska

05-08-2009  Požiar v Jamnickej doline

04-08-2009  Živá kamera z kolónie svišťov v Západných Tatrách

03-08-2009  Stará orlica znovu na slobode

30-07-2009  Bobor na Zelenom plese

22-07-2009  Letné sčítanie kamzíkov

21-07-2009  Vyhodnotenie projektu reštitúcie svišťa  a realizácie kamerového prenosu z hniezda sokola

21-07-2009  Prvé mladé svište v 3. tisícročí v Belianskych Tatrách

02-07-2009  Rok 2009 nepriaznivý pre orly skalné

22-06-2009  Výlet do NPR Roháčske plesá

15-06-2009  Sokol sťahovavý

15-06-2009  Svetový Deň životného prostredia

15-06-2009  Stretnutie s nemeckými študentami

15-06-2009  Európsky deň parkov

05-06-2009  Prvé kamzíčatá sú už na svete

04-06-2009  Medzinárodný deň detí

03-06-2009  Vedomostno - pohybová súťaž Hypericum

03-06-2009  Stretnutie s deťmi v škole v prírode

02-06-2009  Strategické zámery manažmentu veternej kalamity v chránených územiach

11-05-2009  Lesný požiar v NPR Mokriny

06-05-2009  Konferencia o obnoviteľných zdrojoch energie v národných parkoch

05-05-2009  Expedícia Kungur 2009

30-04-2009  Dopoludnie s ochranármi

30-04-2009  Beseda o TANAP-e

22-04-2009  Deň Zeme

14-04-2009  Lavína storočia v Žiarskej doline

07-04-2009  Jar a bociany sú opäť v Tatrách

01-04-2009  Migrácia žiab sa začala

26-03-2009  Deň vody na základných školách

22-03-2009  Svetový deň vody 22.03.2009

01-03-2009  Tri uhynuté kamzíky vo Vysokých Tatrách

28-02-2009  Zranený kamzík v Mengusovskej doline       

17-02-2009  SEDEM DIVOV PREŠOVSKÉHO KRAJA – TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK TRETÍ

17-01-2009  Medzinárodné sčítanie vodného vtáctva.

01-01-2009  Konferencia k 60. výročiu vyhlásenia Tatranského národného parku

26-11-2008  Prekladanie hniezda bociana bieleho (Ciconia ciconia) v obci Štrba

24-11-2008  Vyhodnotenie projektu ENEL

19-11-2008  Sčítanie kamzíkov v Tatrách (TANAP a TPN) 5. až 6.11.2008

17-11-2008  Vyhodnotenie projektu Opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu...

14-11-2008  MANAŽMENTOVÉ OPATRENIA MALOPLOŠNÝCH CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ

27-10-2008  Zimná sezónna uzávera turistických značkovaných chodníkov.

17-10-2008  ČISTÉ HORY 2008

16-10-2008  Študijná cesta Malham, Veľká Británia

15-10-2008  1. konferencia Karpatských chránených území...

14-10-2008  Predkovia kamzíkov žili v Ázii a až neskôr sa rozšírili po celej Európe.

08-10-2008  Odchyt a následné vypustenie medveďa...

12-09-2008  30. jubilejný ročník Čistých hôr

05-09-2008  Tatranské chodníky opäť sprístupnené.

04-09-2009  Dravce TANAP-u v roku 2008

25-08-2008  Nové informačné tabule v TANAP-e

 

Zachránená sova

 

     Chatár z Horského hotela Osobitá na Zverovke, Ľudovít Bôtoš, 1.marca zistil, že v jednom z komínov hotela je uväznená sova. O pomoc požiadal Michala Gazdu, lesníka zo ŚL TANAPu, ktorý je zároveň dobrovoľným členom Stráže prírody. Ten sa telefonicky spojil s profesionálnym strážcom zo Správy TANAPu a dohodli sa, ako pri záchrane sovy postupovať.
     Sova lesná, ktorá pravdepodobne hľadala vhodnú dutinu na hniezdenie, si obzerala komín, do ktorého spadla. Z kovového komína už nedokázala vyliezť naspäť a tak putovala viac ako desať metrov do prízemia, kde uviazla v priestore na čistenie komína. Sovu sa podarilo z komína vyslobodiť. Po dôkladnom prezretí sa ukázalo, že vôbec nie je zranená, len trochu vyľakaná a špinavá od sadze. Nemalo zmysel dlhšie ju stresovať a tak bola ihneď vypustená na slobodu.
     Počas nasledujúcich nocí sa v blízkosti hotela opäť ozývalo húkanie sovieho páru. Dúfajme, že sovy sa po zlej skúsenosti s komínom poučia a vhodnú dutinu na hniezdenie si odteraz budú hľadať v lese.
 

foto: J. Bôtošová

Vzácny hosť

 

     Na území Slovenska je orliak morský (Heliaeetus albicilla) vzácny. Približne od polovice 90. rokov minulého storočia sa stále častejšie objavuje nad naším územím. Jedince, ktoré u nás zimujú je možné vidieť najčastejšie v blízkosti vodných nádrží a väčších vodných tokov v januári alebo februári. Aj začiatkom roku 2010 na Vodnej nádrži Liptovská Mara našiel útočisko jeden dospelý jedinec. Pozorovania zimujúcich orliakov z tejto oblasti sú v zimných mesiacoch viac-menej pravidelné už od roku 1996 (Majko in verb.). Pred rokom 1964 na Slovensku aj hniezdil, no potom nastala približne tridsaťročná prestávka, ktorá trvala až do roku 1997, kedy u nás zahniezdil prvý pár. V súčasnej dobe hniezdi v lužných lesoch Dunaja, na východnom Slovensku vo Vihorlate pri Zemplínskej Šírave a v povodí Latorice. Pokusy o zahniezdenie sú však známe aj z lužných lesov Moravy a dolného Váhu. Počet párov na našom území sa v súčasnosti odhaduje na 6 až 8 (Harvančík S. 2007: Dravé vtáky Slovenska vo fotografií). Živí sa prevažne rybami, no nepohrdne ani zdochlinou. Dospelé orliaky sa od mladých vtákov líšia jasnožltým zobákom, svetlejším sfarbením a podstatne svetlejším (niekedy až bielym) chvostom.

 

        

                                                                                                                                       foto: Bédi

foto: Harvančík

Strážcovia TANAP-u pretekali

 

     Šiesti strážcovia Správy TANAP-u sa v posledných februárových dňoch zúčastnili medzinárodných pretekov o „Puchar Parkov Narodowych w Narciarstve Wysokogorskim“( v skialpinizme) v Gorczaňskom Parku Narodowym (GPN) v Poľsku. O existencii tohoto národného parku sme až doteraz vedeli len to, že sa nachádza niekde v hradbe zalesnených hôr, vypínajúcich sa nad Nowym Targom, ktoré vidíme z našich Tatier pri pohľade smerom na severovýchod a to, že mu dominuje hora Turbacz ( 1310 m. n. m.).
Po príchode do rekreačného strediska Koninki v piatok 26.2.2010 nás privítal hlavný organizátor preteku Ing. Marek Kurzeja a riaditeľ GPN Ing. Janusz Tomasiewicz. Ihneď po ubytovaní sme absolvovali na lyžiach terénnu exkurziu po národnom parku v sprievode riaditeľa GPN Ing. Tomasiewicza ako aj riaditeľa Tatrzaňskiego Parku Narodowego Ing. Pawla Skawiňskiego.
Gorczaňski Park Narodowy bol vyhlásený v roku 1981 a v súčasnosti má výmeru 7 030 ha, z čoho 51 % podlieha prísnej ochrane. Okrem ukážky zachovalých bukovo – jedľových porastov, ktoré sú fragmentmi pôvodných karpatských pralesov, sme sa oboznámili aj s problematikou odkupovania ďalších pozemkov do vlastníctva štátu s cieľom zväčšenia chráneného územia v správe národného parku.
Počas exkurzie sme sa čiastočne zoznámili aj s „nástrahami trate“ pretekov, ktoré pre nás organizátori pripravili na nasledujúci deň - sobotu 27.2.2010. Sobotňajšie ráno nás bohužiaľ privítalo veľmi nepríjemným počasím – najskôr pršalo, potom začal padať dážď so snehom a za takýchto podmienok sme o 11:00 hod. vyrazili na trať. Začiatok pretekov bol v znamení veľmi strmého, nekonečného a na konci takmer infarktového stúpania na najvyšší bod trasy – Czolo Turbacza vo výške 1259 m. n. m. Ani potom však neprišla úľava - vo vrcholových partiách hrebeňa Turbacza sa k ťažkým podmienkam pridala ešte aj hmla a drobné sneženie. Na poľanách, odkiaľ sú inokedy pekné výhľady na Tatry, sme boli radi, že v difúznom svetle bieleho mlieka vôbec vidíme stopu pred sebou. Ale ani toto nebol koniec útrap. Potom nasledoval pokyn „Foki dole“ (pásy dole) a mal nasledovať už len zjazd. Pod pojmom „zjazd“ si ale organizátor skialpinistických pretekov zvyknutý na trasy vhodné pre bežkárov predstavoval niečo celkom iné ako my. Nasledovalo totiž niekoľko kilometrov nekonečného striedania miernych zjazdov a stupákov vhodných akurát tak na „Bielu stopu“, ale nie na beh na skialpinistických lyžiach bez pásov. Kto nezažil podobné utrpenie, ten nikdy nepochopí, čo znamená výraz siahnuť si na dno síl. Asi nikdy v živote sme tak túžobne nehľadali za každou zákrutou vrcholovú stanicu lyžiarskej zjazdovky pod vrcholom Tobolow, po ktorej sme síce s roztrasenými nohami ale všetci živí a zdraví zišli dole do cieľa v Koninkách. Mali sme za sebou 12,5 km dlhú a fyzicky nesmierne náročnú trať s prevýšením asi 600 m, ktorú všetci účastníci vlaňajších pretekov v poľských Tatrách ohodnotili slovami „zlaté Zakopané“, alebo „kde sa Tatry hrabú na Gorce“, prípadne „toto sme ešte nezažili“.
Napriek tomu že v týchto pretekoch zjavne nešlo len o športové zápolenie, tešili sme sa aj z dôstojnej reprezentácie našej Správy TANAP-u a z umiestnení vo svojich kategóriách : Paľo Gavlák (3. miesto), Štefan Bačkor (4), Zdeno Jurík (8), Roman Trizna (5), Paľo Tajboš (10), Ďuro Ksiažek (7).
Domov sme odchádzali s pocitom vďaky za tradičnú pohostinnosť našich poľských kolegov a pri rozlúčke sme s potešením prijali pozvanie na ďalšie pokračovanie série pretekov o „Puchar Parkow Narodowych w Narciarstve Wysokogorskim“ v TPN v Zakopanom.

 

 

 

Seminár: Ochrana miest a obcí pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou

 

     Dňa 25. februára 2010 sa vo vzdelávacom a kongresovom centre UVL v Košiciach konal seminár, ktorého hlavným cieľom bolo poukázať na komplexné riešenia, ktoré môžu prispieť k ochrane miest a obcí pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou na úrovní vodného plánovania a územného rozvoja miest a obcí.

     Seminár je súčasťou projektu „Voda bez hraníc“ financovaného z blokového grantu Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR, spravovaného nadáciou NPOA (Nadácia na podporu občianskych aktivít).
     Dianie za účasti starostov obcí, orgánov a organizácií z odvetví ochrany prírody, lesníctva a vodohospodárstva v zastúpení slovenskej, poľskej, ukrajinskej a českej strany otvorila veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva Trine Skymoen. Po nej nasledoval súbor prezentácií, ktorých hlavnou myšlienkou bolo poukázanie na problém odvodňovania a vysušovania krajiny spojený s ničivými povodňami (holorubná ťažba, veľkobloková orná pôda, likvidácia krajinnej zelene a prirodzených vodných tokov, urbanizácia bez verejnej zelene) a návrh praktických riešení predovšetkým formou prevencie ale aj sanácie nevhodného stavu v lesnej, poľnohospodárskej a urbanizovanej krajine.
     Na seminári bola prezentovaná nová publikácia „VODA BEZ HRANÍC – Vodou ku klimatickej stabilite regiónov“, ktorá má napomôcť odbornej aj laickej verejnosti pri pochopení dôležitosti riešenia vodohospodárskych a klimatických problémov v území.

 

         

 

Pod Tatry zavítali hostia zo severu

 

     Nezamŕzajúce rieky a rybníky v Podtatranskej kotline poskytujú vhodné prostredie pre vodných vtákov, ktorí k nám prilietajú zimovať zo severnej Európy. Aj túto zimu sme tu pozorovali labute (Cygnus olor), kormorány (Phalacrocorax carbo) aj volavku bielu (Egretta alba). Plody jarabiny vtáčej sú vyhľadávanou potravou celých kŕdľov drozdov čvíkotavých (Turdus pilaris). Tie takmer nič nenechali pre chochláče severské (Bombicylla garrulus), ktoré k nám, na rozdiel od minulých zím,  zatiaľ neprileteli. Neveľká vrstva snehu na podtatranských poliach a lúkach umožnila loviť hraboše myšiakom severským (Buteo lagopus) aj  myšiarke močiarnej (Asio flammeus). Na nezamrznutých  mokradiach sme pozorovali aj slučku malú (Lymnocryptes minimus). Ojedinele boli v otvorenej krajine pozorované aj kŕdle strnádky snežnej, starší názov snehule severskej, (Plextrophenax nivalis).

 

     

 

                                                            foto: J. Ksiažek

Umelý most pre zver ponad diaľnicu pri obci Lučivná

 

     Severná diaľnica D 1, ktorá prechádza na rozhraní TANAP-u a NAPANT-u vytvorila neprirodzenú bariéru oddeľujúcu obidve horstvá. Úsek od Liptovského Mikuláša až po Poprad výrazne zamedzuje prirodzenej migrácii zveri medzi národnými parkami lemujúcimi Liptovskú a Spišskú kotlinu. Zver má veľmi málo možností ako prekonať diaľnicu, ktorá je z veľkej časti oplotená. Prechody využíva pod premosteniami nad obcou Podtúreň, Dovalovo a Hybe. V týchto miestach je však migrovanie značne obmedzené pre urbanizáciu a cestnú sieť, ktorá sa tam nachádza. Ako veľmi dobré riešenie sa ukázalo vybudovanie nadchodu pre zver pri obci Lučivná v Prešovskom kraji (tunel Lučivná). Celková dĺžka premostenia je cca. 200 metrov. Na základe doterajších pozorovaní v zimnom období pracovníkmi Správy TANAP-u nadchod využíva prevažne jelenia zver, srnčia zver, diviaky, líšky a zajace. Taktiež tam boli pozorované stopy a trus veľkých šeliem – medveď, vlk a rys. Nadchod má po oboch stranách od vjazdu a výjazdu diaľnice vytvorený bambusový plot, ktorý vytvára čiastočnú optickú a protihlukovú bariéru. Jeho povrch je prevažne zalesnený borovicou lesnou, ktorá dobre znáša ohryz zverou, ale aj splodiny výfukových plynov z automobilovej dopravy.

 

   

Beseda o mokradiach

 

     Pri príležitosti Svetového dňa mokradí Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe v spolupráci s OÚ v Tatranskej Štrbe 2. 2. 2010 pripravila besedu o mokradiach, kde Ing. S. Celer oboznámil účastníkov stretnutia o dôležitosti týchto biotopov a starostlivosť o ne. Po besede M. Proháczková premietala filmy o mokradiach a prírodných lúkach. K Svetovému dňu mokradí bola vyhotovená i panelová výstava.
 

    

foto: M. Proháczková

 

Svetový deň mokradí
2. februára

V tento deň bol v r. 1971 v iránskom meste RAMSAR podpísaný
Dohovor o mokradiach
majúci medzinárodný význam,
najmä ako biotopy vodného vtáctva,
známy pod názvom
RAMSARSKÁ KONVENCIA.
Ochrana mokradí sa stala predmetom medzinárodnej spolupráce.
Mokrade sa považujú za ekosystémy mimoriadne významné pre ochranu
biodiverzity aj pre človeka.
Konvencia vošla do platnosti v r.1975.
V zozname mokradí medzinárodného významu je zapísaných 1 387 mokradí,
s celkovou plochou 122,7 mil. ha.
Na Slovensku evidujeme 14 mokradí medzinárodného významu,
ktoré sú zapísané ako Ramsarské lokality.
 

Inštalácia sovích búdok

 

     Zimné obdobie je náročné pre mnohé živočíchy žijúce na území Tatranského národného parku. Mnohé druhy vtákov sa pred zimou sťahujú do teplejších oblastí, no niektoré neopúšťajú naše územie celý rok. Tým, ktoré tu zostávajú Správa TANAP-u každoročne zlepšuje ich úkrytové a hniezdne možnosti rozvešiavaním vtáčích búdok. Aj v roku 2010 sme vo februári zrealizovali inštaláciu búdok pre sovy. Väčšie druhy sov, ako sova dlhochvostá a sova lesná, prirodzene hniezdia v priestrannejších dutinách, polodutinách, alebo vo vyhnitých zlomoch. Pre nedostatok vhodných miest sovy niekedy obsadia aj spráchnivené nestabilné zlomy, dutiny, ktoré po daždi vyplní voda, alebo zahniezdia nízko nad zemou, kde sa ich znášky a mláďatá môžu stať ľahkou korisťou predátorov. Vyvesené búdky by mali sovám aspoň čiastočne nahradiť vhodné prirodzené dutiny a pomôcť im úspešne vyviesť mláďatá.

 

                                                                                foto: J. Bistár

Jarabina pre kamzíky

 

     Kamzíky prežívajú zimu v drsných vysokohorských podmienkach, kde by človek bez potrebnej výstroje a oblečenia nevydržal hádam ani jeden deň. V týchto dňoch strážcovia zo Správy TANAPu spoločne s lesníkmi zo ŠL TANAPu začali pre kamzíky vynášať sušené plody jarabiny vtáčej. Jarabina sa kamzíkom predkladá na ich prirodzené zimné stanovištia, pod skalné previsy a na vyfúkané hrebienky. Plody jarabiny kamzíkom spestrujú skromnú potravnú ponuku a pomáhajú im prežiť najťažšie obdobie v roku. Aj vynášanie jarabiny a kamennej soli, ako aj celoročný monitoring a strážne služby prispievajú k tomu, že početnosť kamzíkov v Tatrách sa postupne zvyšuje.

 

     

Zimné sčítanie populácie kormorána veľkého na Slovensku

 

     Každoročne začiatkom januára organizuje organizácia Wetlands International - skupina pre výskum kormoránov, medzinárodné sčítanie kormoránov veľkých (Phalacrocorax carbo) v Európe. Na Slovensku sčítanie organizuje Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovensko v spolupráci so ŠOP SR a Slovenským rybárskym zväzom.
     Klasickým sčítaním lokalít počas dňa nebolo možné u kormorána zistiť veľkosť skutočnej zimujúcej populácie, keďže lovné teritórium kormoránov aj na hniezdiskách a nocoviskách je v porovnaní s ostatnými druhmi veľké a vtáky sa v rámci neho v priebehu jedného dňa presúvajú, preto sa monitoring kormorána na nocoviskách javí zatiaľ ako najpresnejší. Pre úplnosť výsledkov je nevyhnutné, aby sa každé nocoviská sčítavali v tú istú hodinu. V tomto roku sa sčítanie kormoránov uskutočnilo v sobotu 16. januára, zúčastnili sa ho aj pracovníci S TANAP-u. Keďže, vzhľadom na počasie, nie je vodná nádrž Liptovská Mara zamrznutá, kormorány si našli nocovisko na tzv. Vtáčom ostrove ne tejto vodnej nádrži. Nocovalo ich tu 180, ďalších 20 jedincov nocovalo v PR Ivachnovský luh. Na rybárskych revíroch sa na základe výnimky MŽP SR realizuje v zimných mesiacoch intenzívne plašenie i odstrel kormoránov, takže počty zimujúcich jedincov sú asi o ľ menšie ako pred povolením výnimky.
 

                                                       foto: M.Zontag

Rok 2010 – medzinárodný rok biodiverzity

 

     Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) a s ňou mnohé krajiny sveta budú rok 2010 sláviť ako Medzinárodný rok biodiverzity pod mottom: Biodiverzita je život - Biodiverzita je náš život.
     Rok 2010 ako medzinárodný rok biodiverzity bol ustanovený na valnom zhromaždení OSN rezolúciou č. 61/203. Hlavným cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o význame biologickej rozmanitosti a pre podporu vzdelávacích akcií na miestnej, národnej a globálnej úrovni, vrátane podpory rozvojových krajín. Podujatie na vysokej úrovni na podporu Medzinárodného roku biodiverzity je naplánované na 21.-22. januára 2010 v sídle UNESCO v Paríži.

 


 

Zimné sčítanie vodného vtáctva

 

     V dňoch 16. – 17. januára 2010 prebehlo zimné sčítanie vodného vtáctva v rámci celoeurópskeho medzinárodného sčítania. Toto sčítanie sa zameriava na zistenie početností nehniezdnych populácií vodných a na vodu viazaných vtákov. Prioritou sčítania (rovnako, ako počas predchádzajúcich zím) bolo zmapovanie najvýznamnejších lokalít s výskytom vodného vtáctva. Na Spiši sú to rieky Dunajec, Hornád a Poprad, na Liptove hlavne rieka Váh a jej prítoky a vodná nádrž Liptovská Mara a Bešeňová. Nemenej významným bolo aj sčítanie menších riečok a potokov s výskytom rozptýlene zimujúcich vtáčích druhov, napr. vodnára, či rybárika. V oravskej časti podhoria Tatier boli zmapované Juráňov potok a Tichý potok, na Liptove rieka Smrečianka. Údaje z poslednej sezóny potvrdzujú veľmi chladnú predchádzajúcu zimu, čo malo súvis so zamrznutím mnohých lokalít vhodných práve pre zimovanie drobných druhov. Táto zima sa naopak podľa zamrznutosti skôr tvári ako jeseň. V rámci mapovania boli zaznamenané tieto druhy: kačica obyčajná, kačica chrapka, labuť hrbozobá, lyska čierna, volavka popolava, vodnár potočný, čajka sivá, kormorán veľký. Zo živočíšnych druhov sa v spišskej časti podhoria potvrdila aktívna prítomnosť bobra vodného, na Liptove a Orave vydry riečnej.

 

      
                                                        foto: A. Potaš                                                                foto: J.Holma 

Jedinečnosť svišťa tatranského potvrdená aj na základe genetických analýz

 

     Na základe objednávky a dodaných vzoriek zo Správy Tatranského národného parku pracovníci TU Zvolen genetickými analýzami potvrdili diferenciáciu tatranského svišťa od svišťa alpského. Analýzy potvrdili výraznú genetickú odlišnosť medzi alpskými a tatranskými populáciami svišťa.
     Jedinečnosť osobitnej tatranskej populácie svišťa, ktorú v roku 1961 popísal ako samostatný poddruh Jozef Kratochvíl na základe morfológie lebiek, bola teda potvrdená aj genetickými analýzami.

 

     

                                                  foto: P. Gavlák                                                                         fotopasca

Koledníci  na pracovisku Správy TANAPu v Liptovskom Mikuláši

 

     Dňa 16. decembra navštívili pracovisko Správy Tatranského národného parku v Liptovskom Mikuláši žiaci – koledníci zo Základnej školy Aurela Stodolu z Liptovského Mikuláša. Prišli sa poďakovať za spoluprácu pri organizovaní terénnych exkurzií a prednášok, ktoré pre nich strážcovia a odborní pracovníci pripravili v roku 2009. Žiaci svojimi koledami a vianočnými pesničkami potešili zamestnancov v predvianočnom období a navodili tú správnu vianočnú atmosféru.

 

     

Ochrana mokradí v Karpatoch

 

     V dňoch 16. až 19. novembra 2009 sa v Tatranskej Štrbe konala konferencia s názvom „Ochranamokradí v Karpatoch“.
Organizátormi konferencie boli Štátna ochrana prírody Banská Bystrica, Daphne Inštitút aplikovanej ekológie, Karpatský EkoRegion a Slovenská technická univerzita Bratislava. Správa TANAPu postermi prezentovala manažment lúčnych biotopov a rašelinísk v svojom kompetenčnom území. V rámci programu konferencie odprezentovala aj prednášku o prírodnom prostredí TANAPu, vzniku a vývoji TANAPu, územnej ochrane a súčasnom pôsobení i o aktivitách Správy TANAPu. Účastníkov konferencie informovala o projektoch zrealizovaných v ostatnom období, medzi ktoré patrí projekt Sokol sťahovavý, Reštitúcia svišťa zo Západných Tatier do Belianskych Tatier a Monitoring medveďa hnedého.

 

                  

 

TURISTICKÝ CHODNÍK – HREBEŇOM SPIŠSKEJ MAGURY

 

     Hrebeňom Spišskej Magury bol otvorený obnovený turistický chodník časť Sedlo pod Príslopom – Bachledova dolina.

Združenie turizmu obce Ždiar získalo grand z nadácie Ekopolis a spoločnosti Toyota v rámci programu Živé chodníky. Finančné prostriedky boli použité na sprístupnenie chodníka turistom, odstránené boli popadané stromy. Nové drevené prístrešky a stoly s lavicami budú slúžiť na odpočinok prechádzajúcim turistom. Pri prístreškoch sú umiestnené informačné tabule s vyznačením trás do zamagurských obcí.

Turistický chodník je sprístupnený celoročne, v zime je vhodný aj pre lyžiarov – bežkárov. Dĺžka obnovenej trasy turistického chodníka je 5,5 km.

 

    

foto: B.Sedláková

Tretia lokalita Medvedíka alpínskeho (Arctous alpina (L.) Niedenzu) v Belianskych Tatrách
 

V severnej časti územia Belianskych Tatier v oblasti Zadných Jatiek vo výške 1804 m n. m. bola 20. 9. 2009 zistená tretia lokalita medvedíka alpínskeho (Arctous alpina (L.) Niedenzu).

Medvedík alpínsky (Arctous alpina (L.) Niedenzu) patrí do čeľade Ericaceae - vresovcovité . Na Slovensku je kriticky ohrozený (critically endangred) CR druh. Je zaradený do Červenej knihy ohrozených a vzácnych druhov rastlín v SR a ČR. Je typickým druhom s arkticko-alpínskym rozšírením, glaciálny relikt s výskytom vo vysokých pohoriach. Eurázie i  Severnej Ameriky.

Je to nízky krík (chamefyt), listy sú striedavé, vajcovité, počas vegetačného obdobia zelenej farby s červeným pílkovitým okrajom. Listy na jeseň nadobudnú výrazne červené až  bordové sfarbenie, neskoro v jeseni zoschnú. Suché listy neopadávajú, zostávajú na kríčkoch  celú zimu do ďalšej jari. Kvety tvoria biele kalichy s piatimi lupienkami, na konci zúžené s ohnutým ružovým okrajovým prstencom. Kvitne skoro na jar v druhej polovici mája. V tom čase je počasie premenlivé, stáva sa, že vymrznú. Plody sú tmavo sfarbené bobule, na kríčku ich možno nájsť ešte v októbri.

Na Slovensku a v Západných Karpatoch sú známe dve lokality. Prvá a pomerne známa lokalita je  v Tristárskej doline v jej hornej ľavej časti je  bohaté a rozsiahle územie. V pravej časti doliny na protiľahlej strane Tristárskeho potoka možno nájsť zopár jedincov.

Druhá lokalita sa nachádza vo  východnej hrebeňovej časti medzi Prednými a Zadnými Jatkami. Je to malá lokalita s výskytom zopár jedincov, hneď vedľa bývalého turistického chodníka, ktorý viedol v minulosti po hrebeni Belianskych Tatier.

Nová lokalita v severnom svahu Zadných Jatiek  má pomerne veľkú  plochu. Dominuje tu vŕba sieťkovaná (Salix reticulata) a  dryádka osemlupienková (Dryas octopetala). Plocha je skalnatá s nízkou vrstvou humusovej pôdy.

 

                                               Arctous alpina -biotop

 

     

                                             Arctous alpina - kvet                                                        Arctous alpina - plod

foto: B. Sedláková

Ďalší úhyn chráneného živočícha na diaľnici D1

 

     Dňa 8. októbra sme opäť zaznamenali na diaľnicu D1 v lokalite Liptovský Mikuláš – potok Iľanovka úhyn chráneného druhu vydry riečnej (Lutra lutra). Naša Správa každoročne eviduje na tejto diaľnici niekoľko úhynov chránených druhov živočíchov, najmä v úseku Bešeňová – Liptovská Mara, Liptovský Mikuláš – Iľanovka, Závažná Poruba – Podtureň (aj lokalita Velínok, Jamníček) a Hybe – Východná. Najčastejšie evidujeme zrazené vydry, každoročne v priebehu roka 3 – 4 jedince, ale aj iné chránené druhy ako je vlk dravý (Canis lupus), medveď hnedý (Ursus arctos), ale aj rys ostrovid (Lynx lynx). O všetkých úhynoch však určite nemáme vedomosti, pretože niektoré zrazené jedince zožerie iná zver, alebo si kadávery privlastnia nálezcovia bez toho, aby informovali príslušné inštitúcie.  Okrem chránených druhov dochádza na týchto úsekoch k stretom aj s inými druhmi živočíchov, hlavne s jeleňou a srnčou zverou.
     Kolíziami aut s chránenými ako aj s poľovnými druhmi zveri dochádza ku značným škodám. Každý chránený druh má vyčíslenú spoločenskú hodnotu a trofejovú a konzumnú hodnotu má aj zver poľovná. Kolíziami dochádza aj k poškodeniu aut, v najhoršom prípade aj k zraneniam osôb.
 

   

foto: Pavel Ballo

 

                                                                   foto: V. Kacerová

Poďakovanie za úrodu

 

     Dňa 4. 10.2009 sa v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline  konali oslavy  poďakovania za úrodu. Po programe, ktorý vystihoval ľudové tradície a práce v poľnohospodárstve, si návštevníci prezreli Informačné stredisko S-TANAP-u a mali možnosť odniesť si hodnotné propagačné materiály, o ktoré mali veľký záujem.

 

         

foto: M.Proháczková

Deň Svätého Huberta

 

     Deň Svätého Huberta si pripomenuli lesníci, poľovníci , ochranári i široká verejnosť dňa 27.9. 2009 v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Po slávnostnom otvorení sa návštevníci rozišli do areálu skanzenu, kde navštívili aj Informačné stredisko S-TANAP-u. Pracovníci im premietali filmy natočené počas prác v teréne. Taktiež si mali možnosť prezrieť stálu expozíciu.
 

           

foto: M.Proháczková

Návšteva pracovníkov Národného parku Rocky Mountain v TANAP-e

 

     V dňoch 1. až 3. októbra tohto roku navštívili náš národný park traja pracovníci amerického Rocky Mountain National Park. Po Tatranskom národnom parku ich sprevádzali pracovníci Správy TANAP-u a Štátnych lesov TANAP-u. Exkurziu začali v Múzeu ŠL TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Američania mali v priebehu troch dní možnosť vidieť všetky významné oblasti nášho národného parku, či už to boli rezervácie, ako PR Mokriny alebo NPR Tichá dolina, ale aj turisticky vyhľadávané Studenovodské doliny či Lomnické sedlo.
     Rocky Mountain National Park je významný americký národný park, ktorý leží neďaleko Denveru, hlavného mesta štátu Colorado. Bol založený v roku 1915. Od Denveru je vzdialený iba 165 km. Rozprestiera sa na rozlohe 1078 km2 a ročne ho navštívi priemerne viac ako 3 milióny ľudí. Svojou rozlohou, návštevnosťou a celkovým charakterom pohoria je americký park veľmi podobný slovenskému TANAP-u. Je v ňom päť návštevníckych centier. Najvyššie položené je „Alpine Visitor Center“, ktoré sa nachádza vo výške 3 594 metrov nad morom. Najznámejšia cesta vedúca do parku je „Higway 34“ a nazýva sa tiež „Trail Ridge Road“. Táto cesta prechádza celým parkom a je otvorená od konca mája do polovice októbra v závislosti od množstva snehu. V najvyššom bode dosahuje výšku až 3 713 metrov nad morom a je to najvyššie položená asfaltová cesta v USA. Pramení tu rieka Colorado. Park sa vyznačuje majestátnymi výhľadmi, množstvom fauny a rôznym klimatickým a ekologickým prostredím. Návštevníci majú veľkú šancu vidieť voľne žijúcu divú zver. Typickými predstaviteľmi fauny sú jelene wapiti, ktorých tam žije viac ako 3 tisíc, horské ovce „bighorn sheep“, svište, medvede, pumy, losy a mnohé ďalšie živočíchy.
 

 

Medveď  navštívil kolóniu svišťov

 

Od júla tohto roku v Západných Tatrách web kamera snímala naživo v priamom prenose svištiu kolóniu. Podľa vyhodnotenia záznamov v noci z 20 - 21. 9. 2009 kolóniu navštívil medveď. Následne osobnou návštevou kolónie boli zistené jeho pobytové stopy. Pri monitoringu svišťov takýto atak medveďa na svištiu kolóniu bol zistený už tretí krát. Medveďa zlákal pach svišťov z pripravovanej zimnej nory. Z tohto dôvodu svište na obrazovke nebolo nevidieť. Svište môžu byť naďalej v zimnej nore, prípadne migrovali do vedľajšej kolónie. Medveď vyhrabal ventilačnými norami dva veľké výhraby smerujúce k monitorovanej zimnej nore, čím oslabil jej bočné steny. Ak tu svište zostanú hibernovať a nenapadne dostatočná vrstva snehu, pri vysokých mínusových teplotách môže zimné hniezdo svišťov vymrznúť. Stratu izolácie, kde sú bočné výhraby medveďa hlboké 1 m môže teda nahradiť dostatočne hrubá snehová pokrývka. Medveďovi sa ku svišťom nepodarili prehrabať z dôvodu, že zimná nora je chránená z bokov veľkými skalnými blokmi. Vchod do zimnej nory svište pri návšteve medveďa narýchlo zamurovali kamením a to nezvykle z vnútra. Svište sa už 3 týždne pripravovali na zimný spánok- hibernáciu. Predpokladá sa, že do zimnej nory- hniezda nanosili cca 4 kg suchej vegetácie.
          Kolóniu medveď už raz navštívil podľa záznamu z kamery dňa 2.9. 2009 o 19 h 43 minúte. Z tohto dôvodu dňa 5.9.2009 bol kamerový monitorovací systém odpojený a prinesený na Správu TANAPu kvôli údržbe.
Svište budeme naďalej monitorovať osobnými návštevami až po ich vyhrabanie na jar 2010.
 

 

 

  

foto: Pavel Ballo

Invázne druhy v Tatrách a ich likvidácia

 

     Boľševník obrovský,  krídlatka japonská - česká - sachalínska,  lupina dlholistá, netýkavka malokvetá,  druhy ktoré osídlili Tatry a rozpínajú sa. Po zavlečení mimo zastavané časti sídla Vysoké Tatry, rýchlo osídľujú nové plochy vďaka veľkému množstvu semien  a vzniknutým podmienkam za neúmyselnej asistencie človeka. Majú invazívny charakter a bez intervencie voči ním môže dôjsť k vážnym dlhodobým zmenám v lesných biotopoch Tatier.

 

     „Invázne druhy sú nepôvodné druhy, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzených biotopov a znižujú biologickú rozmanitosť. Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov zahŕňa okrem iného aj odstraňovanie inváznych druhov. Pre ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystémov je zakázané invázne druhy dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu (§ 7 ods. 1 a 2 zákona).“

 

     Po zásahu proti boľševníkovi obrovskému v mesiacoch jún - júl,  vykonáva v súčasnosti Správa TANAPu zásah proti krídlatke. Expanzia týchto druhov nastala najmä po veternej smršti, keď došlo k prenosu semien, resp. koreňov druhov  v podobe štiepky a pôdy pri spracovaní padnutých stromov Tatier. Tak vznikli nové ohniská a línie rozšírenia  napríklad: skládka odpadu na Žakovskej poľane, kde sa boľševnik obrovský rozsial okolo smetiska a ciest.  A horšie - dostal sa do blízkeho toku v dĺžke takmer tri kilometre.“ Momentálne najrozšírenejšou inváznou rastlinou v Tatrách je lupina dlholistá. Tú by však pôvodná vegetácia, keď sa spamätá, mala vytlačiť späť. Lokality, ktoré invázne rastliny obsadili, sa systematicky monitorujú a rastliny likvidujú účinnými spôsobmi. Všetky plochy sa aj po odstránení rastlín sledujú, pretože v pôde zostala zásoba ich semien resp. vegetačných zvyškov a je viac ako pravdepodobné, že vo vhodných podmienkach zase vzklíčia, či vyrastú. To, že druh lokalitu navždy opustil sa napríklad u boľševnika obrovského dá povedať až po 10 rokoch. O krídlatke to môžeme konštatovať až po dvoch rokoch.

     Je to beh na dlhé trate, ale kým sa les vyvinie do svojej pôvodnej podoby, ktorá prirodzene bude brániť voči šíreniu inváznych druhov, čaká nás ešte pár rokov sledovania a boja s nežiadúcimi druhmi. 

 

 

                           

            Boľševnik obrovský (Heracleum mantegazzianum)                  Krídlatka japonská (Fallopia japonica)

 

foto: A. Potaš

Exkurzia v okolí  Tatranskej  Lomnice

 

     V dňoch 24.9. a 25.9. 2009 sa žiaci ekokrúžku zo Základnej školy Trstená zúčastnili exkurzie v okolí Tatranskej Lomnice, počas ktorej navštívili Skalnaté pleso, Lomnický štít, Múzeum TANAP-u a Beliansku jaskyňu. Sprevádzali ich strážcovia zo Správy TANAP-u J. Hoľma a M. Brezovský.

 

Pod Tatry zaletel sokol myšiar až z Fínska

 

     Každý rok sa do opatery pracovníkov Štátnej ochrany prírody dostávajú poranené vtáky. Bývajú to predovšetkým dravce, najmä tie druhy, ktoré u nás patria k najpočetnejším. Sú to myšiak lesný (Buteo buteo) a sokol myšiar (Falco tinnunculus). Od ľudí, ktorým osud týchto vtákov nie je ľahostajný, sa k nám dostávajú často mláďatá sokola myšiara, ktorý hniezdi aj na budovách vo väčších mestách. Počas celého roka sa však vyskytujú prípady, kedy sa nájdu poranené vtáky neschopné letu, väčšinou po náraze do drôtov elektrického vedenia. Okrem niekoľkých iných, sa u nás takto ocitol aj sokol myšiar, nájdený 8. septembra 2009 neďaleko Kežmarku. Žiaľ, už po prvom obhliadnutí sme zistili, že pri náraze prišiel sokol o časť prstovej kosti na konci krídla, z ktorej vyrastá perie – letky. To znamenalo, že sokola by už nebolo možné vrátiť do prírody. Okrem toho sme zistili, že sokol je označený hliníkovým krúžkom. Najprv sme sa ale venovali ošetreniu rany na krídle. Sokolík však okrem rany javil známky vyčerpania, alebo vnútorného poranenia. Čakali sme najhoršie. Uhynul na druhý deň. Až vtedy sme preskúmali údaje na krúžku. Číslo S-303. 879 a pod ním text MUSEUM ZOOLOG. HELSINKI – FINLAND. Smutný koniec tohto sokola pod Tatrami priniesol vďaka krúžku aspoň ďalší poznatok o migrácii tohto druhu. Krúžkovanie je jedna z metód výskumu vtáctva, ktorá pomáha aj pri ich ochrane. Spätné pozorovanie, odchyt alebo nález okrúžkovaného vtáka aj po niekoľkých rokoch prináša cenné informácie o biológii vtáčieho druhu. Pri tomto spôsobe výskumu je vzhľadom na ďaleké migrácie vtákov nevyhnutná medzinárodná spolupráca. Kontaktovať budeme Zoologické múzeum v Helsinkách a veríme, že sa o tomto sokolovi dozvieme viac.

 

     

foto: J. Ksiažek

Požiar v Jamnickej doline

 

     V Jamnickej doline v Západných Tatrách v podvečer 30. júla vypukol na rúbanisku v ťažko prístupnom teréne požiar. Na hasení požiaru sa podieľali dve desiatky hasičov, dobrovoľníci, Horská záchranná služba, ale aj vrtuľníky z Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru z Prešova. Okrem ťažko dostupného terénu hasenie komplikoval aj nedostatok vody na mieste požiaru. Dva vrtuľníky transportovali vodu v závesných vakoch z niekoľko kilometrov vzdialeného ústia Račkovej doliny. Hasičom sa podarilo požiar udržať len na rúbanisku, kde sa spracovávala kalamitná drevná hmota z pred dvoch rokov. Požiar nezasiahol okolité lesné porasty.
     Plocha požiaru podľa zistení profesionálneho strážcu Správy TANAPu, ktorý bol priamo na mieste činu, je cca 1 ha. Príčina požiaru zatiaľ nie je známa.

 

                                                         foto:  M. Hančinská

Živá kamera z kolónie svišťov v Západných Tatrách

 

Správa TANAP-u na svojej internetovej stránke www.spravatanap.sk začala vysielať on-line prenos (živá kamera) z vytipovanej kolónie svišťa vrchovského tatranského (Marmota marmota latirostris). Táto kolónia sa nachádza v Západných Tatrách. Jedná sa o unikátny projekt, ktorý nadväzuje na úspešný on-line prenos z hniezda sokola sťahovavého (Falco peregrinus), ktorý sme uskutočnili na prelome mája a júna roku 2009. Pri svišťoch používame rovnaký kamerový systém ako pri sokolovi. Návštevníci našej stránky môžu v priamom prenose sledovať aktivitu svišťov v ich kolónií. Účelom celej akcie je envirovýchova a vzdelávanie návštevníkov našej stránky a tiež sledovanie etológie tohto druhu odborníkmi, ktorí sa zaoberajú problematikou úbytku vzácnej a ohrozenej fauny TANAP-u.

 

     

foto: P. Lenko

Stará orlica znovu na slobode

 

     Dňa 29.7.2009 sme vypustili dospelú samicu orla skalného (Aquila chrisaëtos) v Západných Tatrách. Jednalo sa pravdepodobne o jedinca, ktorého vek sme odhadovali približne na 30 rokov. Orlicu našli pracovníci miestneho urbárskeho spoločenstva počas kosenia lúky cez víkend dňa 25.7.2009. Našli ju ešte živú, ale vysilenú priamo na zemi. O vzácnom náleze ihneď informovali Správu TANAP-u. Orlica bola z najväčšou pravdepodobnosťou otrasená nočnou búrkou, ktorá sa prehnala Západnými Tatrami z piatka na sobotu. Po jej odchytení bola premiestnená do rehabilitačnej stanice v Zázrivej na Orave. Tam pod dohľadom ošetrovateľa a ornitológa pána Maceka už za krátky čas načerpala nové sily a preto nebolo pochýb, že sa bude môcť za krátky čas vrátiť do svojej domoviny – do Tatranského národného parku. Tesne pred jej vypustením jej bola na chvostové perá založená krátkovlnná vysielačka pre monitorovanie jej ďalšieho osudu pomocou terestrickej (pozemnej) telemetrie. Poďakovanie patrí všetkým ľuďom, ktorí sa podieľali na záchrane tohto majestátneho a neodmysliteľného vládcu tatranskej oblohy.

 

 

         

                                                                                                                                  autor: P. Lenko

Bobor na Zelenom plese

 

     Výskyt bobra vodného (Castor fiber) v povodí rieky Poprad možno datovať od konca osemdesiatych rokov minulého storočia po tom, čo boli v roku 1986 v južnom Poľsku vysadené tri rodiny. Bobrom sa zjavne darilo a tak potomkovia týchto rodín pomaly obsadzovali vhodné lokality na rieke Poprad a jeho prítokoch. Na prelome tisícročí už boli na viacerých lokalitách pod Tatrami, napr. aj v okolí Spišskej Belej a Kežmarku. V roku 2005 bol zaznamenaný výskyt už aj v ochrannom pásme TANAP-u v Prírodnej rezervácii Belianske lúky. Sporadicky boli zistené stopy aj na potokoch priamo vo vlastnom území TANAP-u. Dňa 28.4.2009 boli zistené jeho stopy pri Kežmarskej Bielej vode v nadmorskej výške 1350 m, keď postupoval po starom snehu proti prúdu lesným porastom najďalej 5 m od potoka. Pravdepodobne šlo o prieskumnú migráciu mladého jedinca, ktorého ďalší postup a pobyt zostal neznámy. V polovici júla 2009 nám oznámil chatár z Chaty pri Zelenom plese, výskyt ohryzených vŕb v okolí Zeleného plesa a vodnej nádrže. Následne bol potvrdený výskyt asi jedného bobra, ktorý zanechal nezameniteľné stopy v podobe prehryzených kmeňov vŕb v charakteristickom tvare presýpacích hodín. Škoda, že ani s pomocou fotopasce sa nepodarilo zdokumentovať samotného bobra na tejto, preňho nezvyčajnej lokalite v nadmorskej výške 1551 m. Zatiaľ s istotou nevieme, či tam ešte bobor je alebo už prišiel na to, že lepšie podmienky pre život bobrov sú predsa len v podhorí. Možno sa po letnom výlete do Tatier už vrátil tam, odkiaľ prišiel. V každom prípade sa o osud tohto bobra budeme zaujímať aj naďalej.

 

                      

                                                Hrádza v PR Belianske lúky                                          Zhryzené vrby pri Zelenom Plese

                                                                                                                                                      foto: J: Ksiažek

Letné sčítanie kamzíkov

 

     V dňoch 14. a 15. júla realizovala Správa TANAP-u v spolupráci so ŠL TANAP-u a poľským TPN sčítanie kamzíkov. Letné sčítanie je zamerané hlavne na zistenie početnosti novonarodených mláďat. V celých Tatrách zúčastnení pracovníci napočítali 720 jedincov kamzíka vrchovského tatranského, z čoho bolo 131 tohoročných mláďat.

     V minulom roku bolo pri letnom spočítavaní narátaných 114 mláďat. Výsledky poukazujú na zvyšujúcu sa početnosť kamzíka v Tatrách, čo je veľmi potešujúce.  I napriek nepriaznivému jarnému obdobiu, kedy v Tatrách napadlo veľa snehu, z ktorého spadlo veľa lavín, mláďatká kamzíkov prežili a posilňujú celkovú populáciu tohto nášho významného glaciálneho reliktu a endemitu Tatier.

 

                 

                                                                                                              foto: P. Gavlák

Vyhodnotenie projektu reštitúcie svišťa vrchovského tatranského a realizácie kamerového prenosu z hniezda sokola sťahovavého

 

Dňa 7. júla sa pracovníci Správy Tatranského národného parku zišli na Žiarskej chate v Žiarskej doline, aby vyhodnotili dva nosné projekty realizované Správou v roku 2009.

  1. Projekt reštitúcie svišťa vrchovského tatranského, pokračoval aj v tomto roku. Svište boli odchytávané v oblasti Roháčov, po veterinárnom vyšetrení a odbere vzoriek boli prevezené na novú lokalitu do Belianskych Tatier pod Nový vrch. Prenesených bolo 8 jedincov. V roku 2008 bolo prenesených 6 jedincov, ktoré sa v Širokom sedle dobre aklimatizovali.
  2. Realizácia kamerového prenosu on-line z hniezda sokola sťahovavého. Takýto projekt bol na Slovensku realizovaný prvý krát. Verejnosť mohla situáciu v hniezde sledovať priamo na www. stránke spravatanap.sk

 

 

                  

                                                                                                              Vynáška a vypúšťanie svišťa

                                                                                                            foto:  P. Gavlák

                                        

                                                  Zlaňovanie  k sokoliemu hniezdu a montáž solárneho panelu

                                                                                                                    foto: P. Lenko;  P. Gavlák

Prvé mladé svište v 3. tisícročí v Belianskych Tatrách

 

     V roku 2008 a 2009 pracovníci Správy Tatranského národného parku preniesli do Belianskych Tatier spolu 14 svišťov zo Západných Tatier. Prenos (reštitúcia) svišťov bol realizovaný z dôvodu úplného vymiznutia svišťov v tomto orografickom celku Tatier. Posledný svišť bol v oblasti Širokého sedla v Belianskych Tatrách pozorovaný naposledy na jar v roku 2006.
     Pracovníci národného parku zažívajú veľkú radosť - pred pár dňami zaznamenali prvé tri mláďatká narodené svišťom, ktoré boli do Širokého sedla prenesené na jar 2008. Namáhavá práca ochranárov bola odmenená a návštevníci Belianskych Tatier môžu pri svojich návštevách opäť počuť typický hvizd svišťa, ktorý popri kamzíkovi patrí k vzácnym živočíchom dotvárajúcim jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru vysokohorskej prírody Tatranského národného parku.
 

                                                          Samica prenáša svoje mláďa v pysku, Široké sedlo

                                                                                               foto: B. Sedláková

Rok 2009 nepriaznivý pre orly skalné

 

     V týchto dňoch vykonávajú pracovníci štátnej ochrany prírody kontroly na hniezdach orlov skalných a krúžkujú novo narodené mláďatá.

     Rok 2009 je pre orly skalné  rokom nepriaznivým. Veľmi zlé klimatické podmienky počas znášky a sedenia si vybrali svoje obete.  V ôsmich evidovaných hniezdach na území Tatranského národného parku máme len jedno mláďa, ktoré bolo okrúžkované dňa 30.6.2009.

 

                    

                                                            foto: M.Macek                                                        foto: P.Majko

Výlet do NPR Roháčske plesá

 

     Dňa 18. 06. 2009 deti zo Základnej školy v Trstenej v rámci environmentálnej výchovy absolvovali výlet do NPR Roháčske plesá, počas ktorého ich pracovník Správy TANAPU Ján Hoľma, oboznámil s návštevným poriadkom, prednášal o tatranskej faune a flóre. Jedného z najznámejších predstaviteľov tatranskej fauny - svišťa vrchovského tatranského mali možnosť vidieť žiaci naživo priamo v teréne.

 

foto: Ján Hoľma

Sokol sťahovavý

 

     Správa TANAP-u začala v polovici mája tohto roku s akciou zameranou na pozorovanie hniezda sokola sťahovavého v oblasti Belianskych Tatier prostredníctvom kamery. Jedná sa o zatiaľ najvyššie zistené hniezdenie tohto vzácneho a ohrozeného dravca. Hniezdo sa nachádza v skalnej stene v nadmorskej výške cca. 1600 metrov. Úlohou pozorovania nie je len zisťovanie etológie daného druhu, ale je zároveň ochranou pred prípadným vykradnutím hniezda zo strany nezodpovedných návštevníkov TANAP-u.

     Okrem toho je dôležitý envirovýchovný charakter celej akcie. Snímanie sa vykonáva modernou technológiou, pričom signál je prenášaný do Múzea ŠL TANAP-u v Tatranskej Lomnici, kde môžu návštevníci múzea priamo na LCD obrazovke sledovať čo sa práve deje v hniezde. Správa TANAP-u pripravuje aj on-line prenos na webovú stránku. Akcia potrvá približne do polovice júna.

 

                   

Svetový Deň životného prostredia

 

     Pri príležitosti Svetového dňa ŽP 5. 6. 2009 v Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline pracovníci Správy TANAP–u (Trizna, Proháczková ) sprístupnili Informačné centrum TANAP-u pre takmer 400 žiakov ZŠ z Liptova v rámci regionálnej výchovy. V múzeu bol pre deti pripravený program , ale i ukážky z tradičnej ľudovej kultúry. Žiakom boli premietnuté zaujímavé filmy o TANAP – e a taktiež ich zaujala stála expozícia v IC. Domov si odniesli nielen pekné zážitky, ale aj propagačné materiály o Tatranskom národnom parku.
 

                    

foto: M. Proháczková

Stretnutie s nemeckými študentami

 

     Dňa 12. 6. 2009 Spojená škola D. Tatarku v Poprade – Bilingválna sekcia, pozvala  pracovníkov S – TANAP-u  ( Tajboš, Proháczková ) na besedu a stretnutie so študentmi.  Po vzhliadnutí niekoľkých prezentácií o TANAP-e a aktivite na školskom dvore,  študenti získavali informácie o národnom parku. Nemeckí študenti z Berlína, ktorí prišli na výmenný pobyt  2.G triedy si spod Tatier okrem zážitkov odniesli i propagačný materiál  zo S- TANAP-u.

 

                            

autor: M. Proháczková

Európsky deň parkov


     Tohto roku pripadol na nedeľu 24. mája. Dátum pripomína ustanovenie prvých deviatich národných parkov v Európe vo Švédsku dňa 24. mája 1909. Oslavuje sa od roku 1999. V tomto roku si teda pripomíname už sté výročie od vzniku prvých národných parkov a desiatykrát ho oslavujú všetky európske národné parky. Tradíciu osláv zaviedla organizácia EUROPARC s cieľom upozorniť verejnosť na potrebu ochrany národných a prírodných parkov ako neoddeliteľnej súčasti prírodného a kultúrneho dedičstva európskeho kontinentu, priblížiť ich ciele a prácu.
     Správa Tatranského národného parku si toto výročie pripomenula dňa 22. mája 2009 v Grandhoteli v Starom Smokovci. Za účasti partnerov - Slovenských elektrární, a.s., Štátnych lesov TANAP-u a Slovenského turistického zväzu, boli prezentované spoločné projekty, ktoré majú za cieľ pomôcť tatranskej prírode.
 

                   

  autor: V. Kacerová

Prvé kamzíčatá sú už na svete

 

     Koncom apríla až začiatkom mája začína v Tatrách obdobie, kedy sa rodia kamzičie mláďatá. Na odľahlých a pre človeka ťažko dostupných lokalitách sa kamzici narodí väčšinou jedno kamzíča, ktoré už od prvých nesmelých krôčikov vo vysokohorskom teréne nasleduje svoju matku. V prvých dňoch života je úplne odkázané na starostlivosť a mlieko svojej matky, ktorá ho chráni a zároveň učí pohybovať sa aj v tých najstrmších terénoch. Pomerne v krátkom čase sa kamzice s novonarodenými mláďatami sústreďujú do spoločných čried, v ktorých platí pravidlo „viac očí a uší je zárukou najlepšej ochrany a obrany pred prípadným útokom predátorov“, najmä orla skalného a rysa ostrovida. V čriede panuje prísna hierarchia a spolupatričnosť. V čriedach samíc a novonarodených mláďat často vznikajú tzv. „kamzičie škôlky“. Takáto škôlka môže mať aj 10 a viac kamzíčat. Mláďatá sú v tomto čase veľmi pohyblivé a hravé. Hrou si zdokonaľujú základné pohybové návyky, ktoré sú dôležité pre budúcu existenciu. V tomto roku naši strážcovia pozorovali prvé kamzíčatá v oblasti Belianskych Tatier a vo východnej časti Vysokých Tatier až okolo 25. mája.

 

                                                                             autor: J. Ksiazek

Medzinárodný deň detí

 

     V obci Kvačany, nachádzajúcej sa uprostred krásnej prírody, sa dňa 31. 5. 2009 v ZŠ uskutočnili oslavy MDD. Pracovníci Správy TANAP-u (Trizna, Tajboš, Proháczková) pripravili pre deti množstvo zaujímavých aktivít v rámci environmentálnej výchovy.
     Najmenšie deti lákal „tunel“ , vo vnútri ktorého boli obrázky zvierat. V špeciálnych lupách sledovali živočíchov, pozerali cez nastavené ďalekohľady. Z eko-hier ich zaujalo puzzle, ktoré skladali a tiež záhadná krabica s nápisom - Ak sa nebojíš strč dnu ruku. Zaujala ich aj technika Frotáž.
     Mnoho detí si na pamiatku vymaľovalo obrázok zvieratka žijúceho V TANAPe alebo kvet rastúci v tomto národnom parku. Pracovníci pripravili i panelovú propagáciu národného parku a propagačný materiál nielen pre deti, ale aj širokú verejnosť.


                    

Vedomostno - pohybová súťaž Hypericum

 

     Vo Svite sa dňa 28. 5. 2009 pri rybárskej kolibe uskutočnil už piaty ročník vedomostno – pohybovej súťaže Hypericum. Usporiadateľom súťaže bolo Stredisko EV Orlík v Spišskej Sobote, v zastúpení Mgr. Alexandry Salajovej a Správy TANAPu v Tatranskej Štrbe.

Súťaže sa zúčastnilo 10 škôl, z ktorých napokon

1. miesto získala Spojená ZŠ Dominika Tatarku z Popradu

2. miesto získala ZŠ Štrba      a

3. miesto získala ZŠ zo Šváboviec

Víťazi obdržali pekné ceny.

 

                 

 

 

Stretnutie s deťmi v škole v prírode

 

     Dňa 26. 5. 2009 sa v Tatranskej Lomnici na lúke pod zotavovňou Morava stretli deti zo ZŠ na Dostojevského ul. v Poprade s pracovníčkou Správy TANAPu M. Proháczkovou, ktorá im pripravila popoludnie zábavných eko-hier.
V mladom poraste brezy hľadali ukryté predmety, ktoré splývali v danom prostredí. Vyskúšali si, aké to majú bociany zložité, ak chcú uloviť žabku.
     Zhotovili si svoj vlastný strom z prírodných materiálov a vo farebných rámikoch komponovali obrazy z kvetov a tráv . Deti boli veľmi kreatívne.
     Na stretnutí sa dozvedeli informácie o návštevnom poriadku v TANAP-e, o značení turistických chodníkov, ale i to, ako sa majú vo vysokohorskom prostredí pohybovať, nakoľko ich na druhý deň čakala prechádzka tatranskou prírodou na Rainerovu chatu a Vodopády Studeného potoka.

 

                       

 

                                         

 

Strategické zámery manažmentu veternej kalamity v chránených územiach

 

     V dňoch 4.-6. mája 2009 sa na Štrbskom Plese uskutočnil medzinárodný workshop „Strategické zámery manažmentu veternej kalamity v chránených územiach“. Na workshope sa stretli experti a zástupcovia subjektov a organizácií pôsobiacich v chránených územiach regiónu Vysoké Tatry, ako aj experti na pokalamitný manažment. Cieľom workshopu bolo poskytnúť informácie o súčasnej situácii a manažmente chránených území postihnutých veternou kalamitou z novembra 2004.Účastníci zhodnotili vývoj situácie za posledné štyri roky, prediskutovali možné riešenia do budúcnosti, vrátane ďalších opatrení proti šíreniu podkôrnikovej kalamity a ochrane proti požiarom v chránených územiach. Pri diskusii pracovných skupín boli prerokované východiská stratégie pre manažment území postihnutých kalamitou vrátane spoločného prístupu všetkých zaineresovaných strán.
     Súčasťou programu workshopu bola aj exkurzia účastníkov v Tichej a Kôprovej doline a vo Vyšných Hágoch.
 

 

 

 

Lesný požiar v NPR Mokriny

 

V utorok 28. apríla v dopoludňajších hodinách vypukol rozsiahly lesný požiar v Národnej prírodnej rezervácii Mokriny. Požiar zasiahol plochu o výmere cca 150 ha. Oheň poškodil vzácne lesné biotopy európskeho a národného významu. Za obeť padlo prirodzené zmladenie vznikajúce na kalamitnej ploche a mladé lesné porasty. Enviromentálne škody, ktoré vznikli v dôsledku požiaru sú nevyčísliteľné.

Situáciu pri hasení požiaru výrazne komplikoval silný a neustále meniaci sa vietor. Na mieste hasilo požiar približne 60 hasičov a dva vojenské vrtuľníky. Na záchrane lesných porastov sa podieľali aj profesionálni strážcovia Správy TANAPu.

V uplynulých dňoch boli zaznamenané lesné požiare aj v Bachledovej doline, Lopušnej doline a medzi obcami Vikartovce a Kravany.

        Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Poprade v spolupráci s Obvodným lesným úradom v Poprade vyhlásilo v čase od 30. apríla 2009 až do odvolania čas zvýšeného nebezpečenstva a vzniku požiaru na lesných pozemkoch v územnom obvode okresu Poprad.

 

 

  

 

Konferencia o obnoviteľných zdrojoch energie v národných parkoch

 

V dňoch 20. až 23. apríla sa v poľskej časti Tatier – v Zakopanom  konala konferencia s názvom „Obnoviteľné zdroje energie v národných parkoch“.

Organizátormi konferencie boli Tatrzanski Park Narodowy (TPN) za spoluúčasti generálneho konzulátu USA v Krakove a taktiež predstaviteľov amerického národného parku Rocky Mountains National Park (RMNP), s ktorým Správa TANAPu spolu s TPN podpísali 12. septembra 2007 dokument o spolupráci tzv. Sister Park Arrangememnt.

Konferencia bola rozdelená do 3 blokov: Obnoviteľné zdroje energie v národných parkoch, ich využívanie a pomoc pri realizácii využívania obnoviteľných zdrojov energie. Dôraz bol kladený predovšetkým na pochopenie priorít procesov v národnom parku s dôrazom na nadradenosť ich ochrany pred exploatačným prístupom.

         Ďalší ročník a tým pokračovanie konferencie bude realizované v nasledovnom roku v Karkonoskom parku narodowym (PL).

Expedícia Kungur 2009

 

V dňoch 26. 01.2009 – 09. 02. 2009 sa  zamestnanec Správy TANAPu  Zdeno Jurík (aktívny speleológ, ktorého časťou  pracovných povinností je kontrola nesprístupnených jaskýň v území národného parku) zúčastnil speleologickej expedície na severný Ural.

Cieľom členov expedície bola pomoc ruským kolegom s prieskumom a zameraním častí Kungurskej ľadovej jaskyne spolu s exkurziou na severný Ural.

Kungurská ľadová jaskyňa je vytvorená v sadrovcoch. Jej celková dĺžka je viac ako 6 km a jej vek sa odhaduje na 15 000 rokov. V porovnaní s vápencovými jaskyňami, ktoré boli vytvorené aj pred niekoľko miliónmi rokov, je to neuveriteľne málo. Unikátom jaskyne sú kryštály, vytvárajúce sa zamŕzaním teplej pary.

Slovenskí jaskyniari sa zapísali do histórie Kungurskej jaskyne zameraním a zdokumentovaním niekoľko desiatok metrov chodieb. Zlatým klincom ich expedície bol pobyt na severnom Urale. Tam zakúsili skutočnú ruskú zimu, keď ortuť teplomera neklesla po celý deň pod -30°C a ráno a večer klesala pod -40°C.

         Jaskyniari zo Slovenska si priniesli okrem zážitkov aj množstvo praktických skúseností od ruských kolegov.

 

 

       

 

 

 

Dopoludnie s ochranármi

 

     V obci Huty, uprostred krásnej prírody je Škola v prírode, v ktorej sme dňa 29.4.2009 navštívili deti zo ZŠ z Demänovej. Týmto deťom pracovníci Správy TANAP-u M. Proháczková a J. Hoľma pripravili environmentálny program v rámci ochrany prírody. Deti si prezreli prezentáciu J. Hoľmu Mladý stopár a aktívne sa zapájali do besedy. Dopoludnie si spríjemnili ekohrami a aktivitami v prírode, vyhotovovali napr. Frotáž z prírodných materiálov, sledovali drobný hmyz cez lupy, hľadali ukryté predmety splývajúce s prostredím, pripomenuli si Deň Zeme a vzácnosť života na nej....
Počas dňa nebola núdza i o zaujímavé postrehy detí.
 

 

fofo: M. Proháczková

Beseda o TANAP-e

 

     Za slnečného počasia v areáli Detského liečebného ústavu LÚČ v Hornom Smokovci sa dňa 28. 4. 2009 zúčastnili deti vo veku od 7 – 15 rokov besedy o ochrane prírody v Tatranskom národnom parku. V rámci pripravenej besedy mali deti možnosť zúčastniť sa rôznych eko-hier, ktoré im pripravila M. Proháczková, pracovníčka Správy TANAP–u v Tatranskej Štrbe. Okrem toho sledovali živočíchov celkom z blízka cez špeciálne lupy , hľadali farby v okolitej prírode...

 

   

fofo: M. Proháczková

22. apríl - Deň Zeme

 

     Zem - jedna z planét Slnečnej sústavy, no jediná, na ktorej je život. Krehký a zraniteľný. Tento fakt si v roku 1970 uvedomili vedci, predovšetkým ekológovia z USA pri pozorovaní fotografických snímok z kozmu. Vyzvali k celosvetovému prístupu túto planétu chrániť a zveľaďovať so všetkým, čo k tomu patrí.
     V roku 1990 začalo iniciatívne a koordinačne pôsobiť Medzinárodné ústredie DŇA ZEME so sídlom v Stanforde v Kalifornii, deň Zeme sa stal naozaj celosvetovým- zúčastnilo sa ho viac ako 200 miliónov ľudí zo 140 krajín sveta.
Od roku 1999 sa na koordinácii tohto podujatia podieľa centrum EARTH DAY NETWORK so sídlom v Seatle v USA.
     Je nevyhnutné, aby sme si všetci uvedomili, že zdroje na Zemi nie sú nevyčerpateľné, všetky živé organizmy na Zemi sú nenahraditeľné, a ich krása je jedinečná...

 

Zvieratá a rastliny, ktoré s nami žijú na tejto planéte,

sú  najmenej tak významné, ako umelecké diela.

A zatiaľ, čo si vieme predstaviť, že by sa narodil nový Rembrandt,

alebo Leonardo da Vinci,

raz vyhubený živočíšny  alebo rastlinný druh

už nikdy nemožno nahradiť.

                                                                                 G. DURRELL

 

 

Lavína storočia v Žiarskej doline

 

          Žiarska dolina je vďaka Žiarskej chate jednou z najnavštevovanejších dolín Západných Tatier. Bohužiaľ, patrí aj medzi najnebezpečnejšie doliny čo sa týka lavín. Cesta na chatu je dlhá 5,3 km a 4. kilometer sa až doteraz považoval za predel medzi bezpečným územím lesa a nebezpečným svetom lavín. Máloktorý návštevník doliny si uvedomoval, že na tomto mieste vstupuje do lavínovej pasce, v ktorej ho môže za vhodných podmienok z ktorejkoľvek strany zasypať lavína. Na príčine je najmä centrálny žľab Príslopu, ktorý pretína cestu zhruba 200 metrov poniže chaty a patrí medzi najväčšie a najnebezpečnejšie žľaby na Slovensku. Ale ani ostatné žľaby, najmä tie z Jaloveckého sedla, Ráztoky, Jaloveckej kopy a z Baranca – Čiernych stien, nie sú o nič menej nebezpečné. To sa naplno prejavilo v závere tohtoročného marca, keď počas 2 týždňov napadlo zhruba 1,5 metra prachového snehu, ktorý sa vplyvom neustálych víchric nestihol previazať so spodnými vrstvami a vytvoril labilnú masu - absolútne nevypočítateľnú hrozbu. Na hrebeňoch sa utvorili niekoľkometrové snehové previsy a bolo už len otázkou času, kedy príde  tá povestná „posledná kvapka a pohár pretečie“.

         Potom prišiel pondelok 23.3.2009 a utorok 24.3.2009, kedy do hôr prišiel „súdny deň“ – ešte silnejšia víchrica a intenzívnejšie sneženie ako doteraz. A k tomu hustá hmla, takže sa dalo iba tušiť, čo sa tam hore asi deje. Stredisko lavínovej prevencie opäť vyhlásilo 4. lavínový stupeň a všetci vedeli, že tentoraz bude veľmi zle a že zrejme spadnú obrovské lavíny. V stredu 25.3.2009 sa vysypala Maselná, najväčší lavínový žľab na Slovensku spadajúci z Malého Baranca do Jamníckej doliny. V tento deň prišiel impulz aj zo Žiarskej doliny, ktorú Horská záchranná služba preventívne zatvorila pre verejnosť kvôli nebezpečenstvu lavín - meteostanica Strediska lavínovej prevencie, ktorá až do tej doby prenášala cez webkameru obraz doliny na internet, prestala po 11. hodine predpoludním fungovať, takže bolo jasné, že sa v doline muselo niečo vážne stať. Večer sa na chvíľu v Liptovskej kotline vyčasilo a bolo to jasné - ďalekohľadom viditeľná odtrhová línia na Príslope svedčila o páde veľkej lavíny. Už ostávalo iba jediné – zistiť, či ešte vôbec existuje Žiarska chata!

         Vo štvrtok 26.3.2009 zorganizovali pracovníci HZS a Strediska lavínovej prevencie prieskumnú akciu, ktorej sa okrem nich zúčastnili aj zástupcovia médií a aj naši dvaja strážcovia zo Správy TANAPu. Všetkým sa naskytol obraz neskutočnej skazy, lebo všade boli obrovské kopy snehu a lavínisko vyzeralo ako naozajstný ľadovec. Odhadovaná hrúbka nánosu bola 20 – 30 metrov a škody na lesných porastoch si v tú chvíľu nikto ani len netrúfol vyčísliť. Už ani ten „bezpečný“ 4. kilometer neexistoval a lavína posunula otvorený priestor o nejakých 500 – 700 m nižšie. Našťastie Žiarska chata ako keby zázrakom prežila a stála opustená ako prízrak uprostred totálne zdevastovaného okolia. Okraj lavíny z Príslopu ťažko poškodil trafostanicu chaty a meteostanicu Strediska lavínovej prevencie na spodnom okraji parkoviska. Plechy zo strechy trafostanice boli tlakovou vlnou odfúknuté až za potok a okolité stromy boli polámané ako zápalky. Tlaková vlna polámala stromy okolo chaty a časť Limbového hája. Menšie prúdy lavíny prebehli aj cez dvor chaty, zasypali jej vchod až po prístrešok nad ním a sneh vbehol až do kuchyne, kde zničil časť zariadenia. Sneh dokonca vybehol až na strechu hospodárskej budovy stojacej vedľa chaty. Horšie dopadla chatka horskej služby Alpina, ktorá dostala priamy zásah z blízkeho lavínového svahu Krásno napravo od nej. Lavína vybehla na strechu a poškodila ju, poškodila komín, pravdepodobne narušila statiku budovy, lebo praskla stena, zlomila zábradlie na verande a z boku prenikla cez okno do izby. Lavína prebehla aj cez okraj symbolického cintorína – zvonica v zadnej časti našťastie stojí, ale vstupná brána a jedna drevená socha boli poškodené.  Lavína zasiahla úsek doliny v rozsahu zhruba od „triapoltého“ kilometra až po začiatok stúpania na Terasu povyše chaty a natrvalo zmenila dno doliny. Bude trvať dlhý čas, kým sa všetko dá do akého takého poriadku.

 

 

   Pohľad na Žiarsku dolinu 

 Foto: P.Gavlák

 

 

Okolie Žiarskej chaty

  Foto: P. Gavlák

Jar a bociany sú opäť v Tatrách

 

     Dňa 23. 03. 2009 boli registrované prvé bociany v blízkosti Popradu, čo v konečnom dôsledku neodvolateľne privolalo jar.
     V minulom roku prešli zásahmi viaceré hniezda bociana bieleho vo Svite, Veľkej Lomnici a v Štrbe a tak sa očakáva, ako si osvoja nové hniezdne ponuky. Napriek snahe o optimálne osadenie hniezda, bocian vo Veľkej Lomnici si vybral podstatne lepšiu dispozíciu komína miestnej kotolne, kde vyhniezdil a vychoval 2 mláďatá v minulej sezóne. Tohto roku priletel 2. apríla a vrátil sa na svoj komín.
Vo Svite čaká bociana nové hniezdo na elektrickom betónovom stĺpe, ktoré je vzhľadom na pôvodné hniezdo osadené dosť hlboko do zástavby. Takže keď príde, uvidíme, kde si založí svoje hniezdo, ak sa rozhodne neodsťahovať kvôli našej „drzosti z deložovania“.
     Väčšina bocianov na Spiš priletela na prelome marca a apríla medzi 31. 3. a 5. 4. 2009 a vzhľadom na hromadný úhyn ( v Saudskej Arábii) - www.vtaky.sk ) pri odlete bocianov minulý rok, sme v očakávaní, na ktoré hniezda sa bociany vôbec nevrátia.
 

 

                                                       Bocian vo Veľkej Lomnici

                                                                     Foto: AP

 

Migrácia žiab sa začala

 

     Masové úhyny obojživelníkov na dopravných komunikáciách počas jarnej migrácie môžeme zaradiť k najvýraznejším negatívnym vplyvom, spôsobujúcich ich rapídny ústup.
    Dňa 31. marca pracovníci Správy TANAP-u inštalovali popri štátnej ceste v lokalite Intercamp Tatranec v Tatranskej Lomnici a v obci Mlynčeky zábrany pre žaby. Oba tieto úseky sú z hľadiska migrácie žiab veľmi kritické. V lokalite Intercamp evidujeme predovšetkým ťah skokana hnedého(Rana temporaria) a v obci Mlynčeky ropuchy bradavičnatej(Bufo bufo). Pracovníci budú žaby počas migrácie prenášať cez cestnú komunikáciu, aby mohli bezpečne doraziť zo svojho zimoviska na reprodukčné lokality.
 

 

 

Zábrany v Mlynčekoch

Foto: V.Kacerová

 

 

  

Zábrany v T. Lomnici

Foto: V.Kacerová

 

Deň vody na základných školách

 

 

foto. Martina Proháczková 

 

     Bol vyhlásený Valným zhromaždením OSN v r. 1992 v Rio de Janeiro. V tento deň si ľudia na celom svete pripomínajú vzácnosť tejto nenahraditeľnej kvapaliny. Stala sa symbolom života, v ktorom nás každodenne sprevádza.

     V tento, ale aj po iné dni pracovníci Správy TANAPU v T. Štrbe a L. Mikuláši sa venovali žiakom základných škôl, aby si spolu s nimi pripomenuli Deň vody rôznymi aktivitami.

     22. a 23. marca 2009 v SLŠ v L. Hrádku bola sprístupnená výstava k ochrane prírody na Liptove, kde pracovníci S – TANAP- u ( Ing. P. Majko, Ing. P. Lenko, Ing. M. Humenný a M. Proháczková),  žiakom a verejnosti premietali programy a poskytli informácie a propagačný materiál o Tatranskom národnom parku. Žiaci sa mali možnosť oboznámiť aj s rôznymi environmentálnymi hrami.
 

 

SLŠ  L.Hrádok, žiaci pri sledovaní prezentácií                                      foto: Martina Proháczková

 

Enviro – hry , aktivity                                                                                       foto: M. Proháczková

 

     Sériu besied a prednášok ku Dňu vody sme začali 20.3. 2009 v ZŠ Dostojevského v Poprade, kde M. Proháczková premietla deťom prezentáciu o vode a poukázala na jej význam.

 

 


Prezentácia                                                                            foto: M.Proháczková

 

     Dňa 24. marca 2009, ku Dňu vody mali žiaci environmentálneho krúžku v ZŠ v Batizovciach besedu s M. Proháczkovou, ktorá im porozprávala o vode v TANAP-e a premietla niekoľko prezentácií z tohoto vzácneho územia.
 

 

 

 

 

Deti skladali pazzle. Obrázok s Kriváňom a riekou Belá.                            foto: M. Proháczková

 

     Posledným stretnutím so žiakmi ku Dňu vody bola ZŠ v Spišskej Teplici, 26. 3. 2009. Počas dňa sa vystriedalo mnoho žiakov, od najmenších, až po deviaty ročník. Žiaci si prezreli prezentácie o vode, tatranskej krajine, faune, flóre a iné. Najmenším poslucháčom bol vyrozprávaný príbeh – rozprávka o tom, „Ako deduško Smrek prežil svoj život „ Deti pozorne počúvali a dozvedeli sa, ako zo semienka vyrástol vysoký strom.  Táto forma environmentálnej výchovy zaujala nielen ich, ale aj pani učiteľky.

 

Beseda so žiakmi ZŠ Sp. Teplical

 

Porozprávanie a premietanie rozprávky najmenším žiakom...

 

Pripravila: Martina Proháczková
Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe.
 

 

Svetový deň vody 22.03.2009

 

     Svetový deň vody sa oslavuje od roku 1993 - rok po vyhlásení 22. marca ako Dňa vody Valným zhromaždením OSN na Konferencii v Rio de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji.

     Každoročne je administratívnym výborom pre koordináciu vodných zdrojov vybraná nosná téma. Tohtoročnou témou sú tzv. cezhraničné vody – vody tvoriace hranicu medzi teritóriami a národmi s podtitulom „spoločná voda, spoločná zodpovednosť“.

 

Na svete je 263 hraničných jazier a riek, ktoré spájajú 145 krajín a pokrývajú takmer polovicu pevniny. Ďalšími spoločnými vodami sú zásobárne podzemnej vody. Keďže každá krajina sa snaží uspokojiť svoje potreby vody zo svojich limitovaných zdrojov, do budúcnosti môžu byť pri zle komunikácii práve cezhraničné vody zdrojom konfliktov.

Slovenská republika má v rámci bilaterálnej spolupráce podpísané dohody o ochrane hraničných vôd so všetkými susednými štátmi. Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier ratifikovala Slovenská republika už v roku 1999.

 

     Každoročnou súčasťou aktivít na Slovensku spojených s „Dňom vody“ je organizácia seminárov a bezplatná analýza vzoriek vody z individuálnych zdrojov. Tohtoročný seminár konaný 25.03.2009 v Poprade (SVP, š.p. OZ Košice Správa povodia Dunajca a Popradu) bol zameraný najmä na monitoring kvality vôd povodí riek Poprad a Dunajec, možnosti využívania spoločných podzemných vôd a riešenie vodohospodárskych problémov spoločných hraničných úsekov riek pri vzájomnej spolupráci s poľskými kolegami. Zaujímavou bola napríklad problematika „nestálosti“ hraníc tvorených vodnými tokmi. Pri povodniach v rokoch 2001 (Poprad) a 2008 (Biela voda) došlo k posunu prúdnice toku, erózii brehov, resp. naopak naneseniu materiálu, čím došlo k prirodzenému posunu hraníc, v niektorých úsekoch až do 10m. Vzhľadom na horský – bystrinný charakter niektorých tokov (Biela voda) je ich 100% regulácia temer nemožná a v prostredí národných parkov mimo sídiel aj zbytočná. Z tohto dôvodu sa do budúcnosti uvažuje so stanovením „pevných“ hraníc, aby sa tak predišlo k negatívnym zásahom do prirodzených riečnych ekosystémov. 

 

Zaujímavosť: Do zoznamu zverejneného Svetovým fondom ochrany prírody (WWF) bol medzi desať zanikajúcich riek sveta (v dôsledku klimatických zmien, znečistenia a výstavby priehrad) aj Dunaj, ktorého priehrady už zničili takmer 80% jeho záplavového územia. Medzi ďalšie najohrozenejšie rieky patria ázijské: Žltá rieka, Mekong, Indus, Ganga a Salwin, americké: La Plata a Rio Grande, africký Níl a austrálska rieka Murray-Darling.

 

Prečo práve svetový deň vody :

·         voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi, pokrýva 71 % zemského povrchu

·         celkové množstvo vody na zemeguli (v oceánoch a moriach, v riekach, jazerách, močiaroch, v atmosfére, pôde, rastlinstve a živočíšstve, v ľadovcoch i pod zemským povrchom) sa odhaduje na cca 1.500 mil. km3

·         z toho viac ako 97 % je však voda slaná, len asi 2,6 % je voda sladká a iba 0,27 % (!) sladkej vody je vhodnej na výrobu pitnej vody (pre predstavu: ak by sme všetkými zásobami vody na Zemi naplnili 4 litrovú nádobu, dostupná sladká voda sa vojde na čajovú lyžičku)

·         1/5 svetovej populácie nemá prístup k nezávadnej, bezpečnej pitnej vode (viac ako 1 mld. ľudí!), a 40 % (2 mld. ľudí) nemá zabezpečenú základnú hygienu

·         2/3 prírodných katastrôf sú spôsobené vodou, vplyvom extrémov v jej výskyte, v dôsledku zmien počasia a klímy, urbanizácie v blízkosti vodných útvarov, negatívnych zásahov do krajiny atď.

·         liter odpadovej vody znečistí okolo 8 litrov sladkej vody

·         dieťa narodené v rozvinutom svete spotrebuje 30 až 60 krát viac vody ako dieťa v rozvojovom svete

·         spotreba vody sa za posledných 50 rokov zdvojnásobila

priemerné podzemné vody sa podľa odhadov obnovujú cca raz za 1400 rokov, vody jazier raz za 17 rokov, vody močiarov raz za 5 rokov, pôdna voda raz za deň a voda riek raz za 16 dní.

 

Hraničný tok - Biela voda

 

Zdroj: www.worldwaterday.org, www.unwater.org, www.unicef.sk, www.equark.sk, www.formica.estranky.sk, zborník príspevkov zo seminára k svetovému dňu vody 2009 Poprad.

 

Tri uhynuté kamzíky vo Vysokých Tatrách

 

     Posledný februárový týždeň, no najmä víkend bol pre kamzíky v Tatranskom národnom parku mimoriadne tragický. Dňa 27.2. a 28.2.2009 zniesli pracovníci ŠL TANAP-u a Správy TANAP-u 3 dospelé kamzíky (capy) z Mengusovskej a Mlynickej doliny. O náleze prvého kamzíka informovali turisti, ktorí sa v tom čase nachádzali v Mengusovskej doline. Kamzík ešte žil a privolaní pracovníci ho ešte v ten deň transportovali na veterinárne vyšetrenie do Popradu. Kamzík však už od začiatku vykazoval vážne poranenie chrbtice, čo nakoniec potvrdil aj RTG snímok. Mal zlomenú chrbticu, preto nebola žiadna šanca pre vyliečenie a veterinár ho musel utratiť.

Na druhý deň boli v susednej Mlynickej doline nájdené ďalšie dva kamzíky, z ktorých jeden už bol uhynutý a druhý ešte žil. Uhynutý kamzík visel za rožky a hlavu v kosodrevine a pravdepodobne uhynul v dôsledku pádu v členitom horskom teréne.

     Druhý, ešte živý kamzík svojím správaním a stratou plachosti pred človekom poukazoval na zmenu zdravotného stavu, poranenie alebo vysilenie. Kamzík sa nachádzal v tesnej blízkosti turistického chodníka v lese, to znamená mimo svojho typického prostredia, ktorý tvoria prevažne skalné biotopy nad pásmom kosodreviny. Pracovníci preto konali rýchlo a živého kamzíka čo najskôr transportovali (spolu s uhynutým kamzíkom) do Dolného Smokovca, kde ho umiestnili do rehabilitačného zariadenia ŠL TANAP-u. Avšak, ani táto rýchla akcia nezachránila kamzíkovi život, pretože ten v priebehu noci uhynul. Príčinu jeho zlého zdravotného stavu a následného úhynu určí veterinárne vyšetrenie.

Po dohode Správy TANAP-u, ŠL TANAP-u a miestneho pozemkového spoločenstva (PZ Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe), na ktorom sa našli posledné dva kamzíky, boli všetky tri kamzíky umiestnené vo Výskumnej stanici ŠL TANAP-u, kde ich veterinár podrobí pitve, vykoná základné odbery vzoriek pre parazitologické vyšetrenie, DNA analýzy a pod. Po týchto vyšetreniach kamzíky poputujú do rúk preparátora a stanú sa tak exponátmi v niektorom slovenskom múzeu.

Symbol tatranskej prírody – kamzík vrchovský tatranský – prežíva na konci zimy najťažšie obdobie v roku. Kamzíky sú po zime vyčerpané a podstatne náchylnejšie na choroby a zranenia. Vyrušovanie nezodpovednými návštevníkmi v tomto čase môže spôsobovať kamzíkom, ale aj iným živočíchom žijúcim v Tatranskom národnom parku stres, ktorý vedie k zbytočným tragédiám.

 

Ing. Pavol Lenko – zoológ Správy TANAP-u

 

Zranený kamzík v Mengusovskej doline

 

     V sobotu 28.02.2009 bolo pracovníkom Správy TANAP-u oznámené, že v masíve Patrie, v blízkosti letného turistického chodníka na Popradské pleso sa pohybuje zranený kamzík.
Zraneného kamzíka si v sobotu všimli turisti smerujúci na Popradské pleso, ktorí upozornili strážcu TANAP-u a následne lesníkov.
     Na predpokladané miesto sa vybrali dvaja pracovníci Správy TANAP-u a dvaja pracovníci Štátnych lesov TANAPu. Päť až sedemročný samec kamzíka vrchovského tatranského bol nájdený v ťažšie dostupnom teréne, zakliesnený pod konármi. Bol podchladený a nehýbal sa, no viditeľné otvorené poranenia neboli zistené. Zranené zviera bolo stabilizované, uvoľnené spod konárov a presunuté na Štrbské Pleso. Po konzultáciách ho dopravili k špecialistom na veterinárnu kliniku, kde podstúpil röntgenové vyšetrenie. Na základe jeho výsledkov bolo rozhodnuté, že kamzíka musia utratiť, aby sa nepredlžovalo jeho utrpenie. Mal ťažko poškodenú miechu. Pravdepodobnou príčinou zranenia bol pád v strmom teréne.
     V celých Tatrách Slovenských aj Poľských žije v súčasnosti podľa posledného sčítania asi 771 ks kamzíkov. V roku 2000 bolo vo Vysokých Tatrách len 188 kusov. Ich stavy sa stabilizovali najmä vďaka prítomnosti dobrovoľných a profesionálnych strážcov v rámci Projektu záchrany tatranského kamzíka z rokov 2000 – 2005.

 

                     

 

                     
 

SEDEM DIVOV PREŠOVSKÉHO KRAJA – TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK TRETÍ

 

         Na území Prešovského kraja je sústredené veľké množstvo unikátnych historických pamiatok a súčasne veľmi cenné prírodné bohatstvo reprezentované hlavne našimi najznámejšími národnými parkami. V snahe identifikovať jedinečné lokality regiónu vyhlásil Prešovský samosprávny kraj anketu Hľadáme sedem divov Prešovského kraja. Anketa, ktorej sa zúčastnilo10 707 hlasujúcich prebiehala od októbra 2008 do januára 2009.
Najstarší na Slovensku - Tatranský národný park, ktorý koncom roka 2008 oslávil svoje 60-te výročie, získal v ankete po historickom centre Bardejova a hrade Ľubovňa pekné tretie miesto. Nepochybne nádherné historické pamiatky tento krát predstihli Tatry asi vďaka súčasnému pokalamitnému stavu tatranských lesov a relatívne nízkemu počtu hlasujúcich. Všetkým víťazom ankety gratulujeme.
 

 

 

 

      

Prekladanie hniezda bociana bieleho (Ciconia ciconia) v obci Štrba

Bociany biele patria medzi vtáky, ktoré si svoje príbytky stavajú v blízkosti ľudských obydlí. Svoje hniezda si stavajú priamo na strechách a komínoch budov, čoraz zriedkavejšie na stromoch a vo veľkej miere aj na elektrických stĺpoch. Ich hniezdo je veľké, objemné, posplietané z konárov. Keď si takéto hniezdo bociany postavia na stĺpe elektrického vedenia, dochádza často k poruchám na rozvodnej sieti. Bocian biely patrí medzi chránené druhy, preto prevádzkoví pracovníci energetických rozvodných závodov hniezda zo stĺpov elektrického vedenia v čase hniezdenia nezhadzujú, ale v spolupráci so štátnou ochranou prírody takéto hniezda  premiestňujú v  mimohniezdnom období.

Správa TANAP-u má veľmi dobrú spoluprácu s Východoslovenskou energetikou, a.s. V spolupráci s pracovníkmi VSE v rámci staveno-montážnej činnosti každoročne zabezpečia preloženie minimálne jedného hniezda bociana bieleho zo stĺpa elektrického vedenia na nový stĺp, ktorý dodá VSE, a.s. a zabezpečí aj osadenie a inštaláciu koša. Kôš dodá Správa TANAP-u.  V mesiaci november bolo takto realizované preloženie hniezda v obci Štrba.

 

RNDr. Viera Kacerová

 

                    

 

                                    

Vyhodnotenie projektu ENEL

 

V dňoch 18.11. – 19.11.2008 uskutočnila Správa TANAP-u vyhodnotenie projektu zameraného na monitoring kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica)  a monitoring a reštitúciu svišťa vrchovského tatranského (Marmota marmota latirostris).

Projekt realizovala Správa TANAP-u z finančnej podpory Slovenských elektrární, a.s.

V rámci vyhodnotenia bolo prezentovaných päť referátov.

Prvý bol zameraný na manažment tatranského kamzíka, boli vyhodnotené opatrenia, ktoré boli realizované na jeho ochranu. Aktívna ochrana posledných rokov priniesla svoje ovocie a pri poslednom sčítaní populácie tatranského kamzíka bolo evidovaných 773 jedincov tohto vzácneho živočícha.

Ďalšie dva referáty boli venované svišťovi. Prvý bol zameraný na monitoring nôr a kolónií svišťov pomocou GPS prístroja v oblasti Západných Tatier, druhý sa venoval priamo reštitúcii (prenosu) svišťa zo Západných Tatier do Belianskych Tatier, kde sme  v ostatných rokoch zaznamenali prudký pokles jedincov svišťa vrchovského tatranského. Reštitúciu realizovala Správa TANAP-u.  Prenesených bolo šesť jedincov svišťa, ktoré sa na novom mieste rýchlo udomácnili a v septembri sa už intenzívne  pripravovali na zimný spánok.

Na záver boli prezentované dva referáty, ktoré sa venovali problematike systematického zaradenia svišťa vrchovského s poukázaním na rozlíšenie poddruhu svišťa vrchovského tatranského pomocou genetických analýz a kraniometrických meraní.

V rámci vyhodnotenia projektu bol premietnutý i krátky film z akcie reštitúcie svišťa.

 

RNDr. Viera Kacerová

 

 

       

 

 

 

Sčítanie kamzíkov v Tatrách (TANAP a TPN) 5. až 6.11.2008

V dňoch 5. až 6.11.2008 bolo v Tatrách zorganizované sčítanie kamzíkov, ktoré potvrdilo skutočnosť, že populácia kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica) zaznamenáva postupné zvyšovanie svojej početnosti. Táto milá skutočnosť je viditeľná tak na Slovenskej strane Tatier (TANAP), ako aj v Poľsku (TPN). Akciu organizovali ŠL TANAP-u v spolupráci zo Správou TANAP-u a pracovníkmi poľského Tatranského národného parku (TPN). Kritické čísla z obdobia po roku 1998, kedy na celom území žilo len okolo 300 jedincov, sú dúfajme už len minulosťou. Tohoročné novembrové sčítanie ovplyvnilo hlavne dobré počasie a fakt, že sa uskutočnilo v období kamzičej ruje. V celých Tatrách bolo preto pozorovaných 773 jedincov (TANAP + TPN) z toho v TPN 167 jedincov a v TANAP-e 606 jedincov. Sčitovanie kamzíkov sa v Tatrách uskutočňuje dva krát do roka. Prvé koncom jari, alebo začiatkom leta. Vtedy sa zisťuje hlavne počet novonarodených kamzíčat. Druhé sčítanie je v jesennom období, kedy sú už kamzíky v zimnej (čiernej) srsti a sú veľmi dobre viditeľné. Druhé sčítanie je kontrolné.
 

Ing. Pavol Lenko – zoológ Správy TANAP-u

 

 

   

 

   

 

   

 

 

                   

 

Vyhodnotenie projektu Opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chránených území s piatym stupňom ochrany  v územnej pôsobnosti ŠOP SR Správy TANAPu v zmysle § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov za rok 2008

 

Opatrenia na zabránenie a šírenie podkôrneho hmyzu sa realizovali v ochranom pásme  území s piatym stupňom ochrany, kde nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby. Účelom opatrení bolo zabrániť invázii podkôrneho hmyzu z chránených území s piatym stupňom ochrany do okolitých lesných porastov s nižším stupňom ochrany.

 Samotné opatrenia pozostávali z feromónového boja, monitoringu a asanačnej ťažby.

 Opatrenia sa vykonávali na území 8 neštátnych subjektov  a na území vo vlastníctve a užívaní ŠL TANAPu Tatranská Lomnica. Celkovo bolo v ochranom pásme území s piatym stupňom ochrany nainštalovaných 2 272 ks feromónových lapačov a použitých 4 493 ks feromónových odparníkov.

Celkovo bolo do týchto lapačov odchytených 37 531 507 ks imág lykožrúta smrekového, 2 929 455 ks imág lykožrúta lesklého a 29 410 ks imág drevokaza čiarkovaného.

            V rámci asanačnej ťažby sa vyťažilo (na území ŠL TANAPu) 8 115,29 mł drevnej hmoty a asanovalo 1 011, 83 mł drevnej hmoty.

Finančné prostriedky na zabezpečenie predmetných opatrení boli čerpané z Environmentálneho fondu na základe finančnej podpory formou dotácie na rok 2008.

 

Autor: Ing. Michaela Hančinská

           Odbor chránených častí prírody

 

 

                              

 

MANAŽMENTOVÉ OPATRENIA MALOPLOŠNÝCH CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ

 

Mokrade a rašeliniská patria dnes k vzácnym a kriticky najviac ohrozeným ekosystémom na území Slovenska. Ich ochrana sa preto v súčasnosti stáva jednou z prvoradých úloh ochrany prírody a životného prostredia.

V mesiacoch september až október Správa TANAPu vykonávala vlastnými pracovníkmi manažmentové opatrenia vo vytypovaných maloplošných chránených územiach z dôvodu ochrany a zachovania vyznaných chránených druhov rastlín a ich biotopov.

Cieľom našej starostlivosti je dosiahnutie priaznivého stavu rašelinných biotopov odstraňovaním drevín a biomasy rastlín (kosením).

Týmito opatreniami sledujeme:

-         zlepšenie, prípadne aspoň zachovanie existujúceho vodného režimu,

-         zabrzdenie prirodzene prebiehajúcej sukcesie (vývoj vegetácie na rašelinisku charakterizuje tvorba veľkého množstva organickej hmoty. Na nej sa postupne vytvoria spoločenstvá machov a ostríc, neskôr drobných kríčkov. Do krovísk začnú prenikať pionierske dreviny, až nakoniec plocha zarastie lesom, tzn. sukcesia predstavuje postupný prechod rastlinného spoločenstva do spoločenstva iného),

-         ovplyvnenie, resp. obmedzenie konkurenčných vzťahov a tým aj zlepšenie mikroklimatických podmienok v sukcesne pozmenených častiach rašelinných biotopov. Tieto biotopy by absenciou manažmentových opatrení dospeli k zníženiu početnosti jednotlivých rašelinných druhov a pravdepodobne i k postupnému zániku týchto populácií.

 

V období od 18.9.2008 do 9.10.2008 Správa TANAPu vykonávala pracovníkmi z Liptovského Mikuláša odstraňovanie náletových, resp. nežiaducich drevín z rašeliniska v  PR Medzi bormi (kat. územie Zuberec). Z týchto drevín boli odstraňované predovšetkým breza bradavičnatá, vŕba rakyta, vŕba ušatá, čremcha obyčajná, topoľ osika čiastočne i smrek obyčajný či borovica lesná. Vypilované boli dreviny do priemeru približne 10 cm vo výške 1,3 m nad zemou.

Dôvodom na vykonanie týchto opatrení je ochrana a zachovanie chránených vrchoviskových rašelinných druhov rastlín, konkrétne páperníka pošvatého (Eriophorum vaginatum) a niektorých chránených nízkych krov, ako je rojovník močiarny (Ledum palustre), androméda sivolistá (Andromeda polifolia) či kľukva močiarna (Oxycoccus palustris), ktoré sa nachádzajú na tomto významnom biotope.

 

   

 

 

Dňom 16.9.2008 pokračovali manažmentové opatrenia v PR Švihrová (kat. úz. Jamník), kde strážcovia pokosili a odstránili fytomasu z plochy o výmere približne 0,20 ha.

Vzácnosť tohto maloplošného chráneného územia pramení z výskytu mnohých ohrozených a vzácnych rastlinných druhov, ktoré sú svojimi životnými nárokmi viazané na tieto rašelinné spoločenstvá. Z významných rašelinných druhov sa tu nachádzajú napr. ostrica dvojdomá (Carex dioica), kosatec sibírsky (Iris sibirica), Všivec močiarny (Pedicularis palustris) či kľukva močiarna (Oxycoccus palustris).

 

 

 

 

 

Za účasti strážcov z Tatranskej Štrby sme 20.9.2008 v NPR Mraznica (kat. úz. Batizovce) vykosili plochu rašeliniska o výmere cca 0,20 ha z dôvodu ochrany blatnice močiarnej (Scheuchzeria palustris), ktorá na Slovensku patrí medzi veľmi zriedkavé druhy.

 

 

Dňom 28.10.2008 boli dokončené manažmentové opatrenia za účelom zachovania priaznivého stavu biotopov na dvoch lokalitách v katastrálnom území Hôrka. Toto územie sa vyznačuje výskytom celého radu ohrozených a vzácnych rastlinných taxónov viazaných na rašelinné spoločenstvá. Najvýznamnejším je výskyt šašiny hrdzavej (Schoenus ferrugineus), ktorá tu má jednu z posledných lokalít na Slovensku a zároveň jedno z dvoch známych miest výskytu v územnej pôsobnosti Správy Tatranského národného parku. Ďalším chráneným druhom národného významu, ktorý si vyžaduje zasolené a značne zásadité pôdy, je v tejto lokalite sivuľka prímorská (Glaux maritima), ktorej spoločenská hodnota podľa prílohy č. 5 Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. je 2000,- Sk.

 

Zimná sezónna uzávera turistických značkovaných chodníkov.

Od soboty 1. novembra 2008 do 15 júna 2009 sa opäť uzatvoria niektoré turistické značkované chodníky na území Tatranského národného parku, z dôvodov ochrany prírody a bezpečnosti návštevníkov.

Zimné uzávery turistických značkovaných chodníkov sú v teréne vyznačené tabulami. Väčšina uzatvorení sa nachádza vo vysokohorskom teréne. Miesta zimných sezónnych uzáverov sú vyznačené aj vo všetkých turistických mapách Vysokých, Západných a Belianských Tatier.

Informácia pre skialpinistov pred nastávajúcou zimnou sezónou.

Vyhradené trasy a areály pre skialpinistov sa otvoria  21. decembra 2008. Tieto budú môcť vyznávači skialpinizmu využívať až do 15. apríla 2009. Aj tieto miesta sú vyznačené v zimných turistických mapách Vysokých a Západných Tatier.

 

ČISTÉ HORY 2008 

Posledná septembrová sobota tohto roku sa niesla v znamení akcie Čisté hory. V rámci nej  bolo na území Tatranského národného parku vyzbieraných bezmála 600 kilogramov odpadkov. Na akcii sa aktívne zúčastnilo viac ako 1300 ľudí – prevažne náhodných návštevníkov Tatier.

 

Čisté hory sú akciou organizovanou už tri desiatky rokov. Jej účelom je okrem vyzbierania odpadkov hlavne výchovne pôsobiť na návštevníkov Tatier a verejnosť. Pripomína nám, ako by sme sa mali chovať k prírode a že jej osud je aj v našich rukách. Za tri desiatky rokov sa takto odstránilo z Tatier približne 51 ton odpadkov, na čom spolupracovalo viac ako 33 tisíc dobrovoľníkov.

 

Organizátormi podujatia boli Štátne lesy TANAPu v spolupráci so Správou TANAPu. Kým lesníci zabezpečovali organizáciu zberu predovšetkým na území centrálnych Tatier, naša organizácia zabezpečovala zber hlavne v lokalitách západnej časti. Neopomenuli sme ani jednu z najnavštevovanejších dolín susediacich Chočských vrchov - Kvačiansku dolinu.

Pri vstupoch do dolín boli umiestnené pútače a zástupcovia organizátorov akcie poskytovali ochotnej verejnosti vrecia na odpadky. Tieto potom sústreďovali a odvážali na legálnu likvidáciu. Niektorí naši pracovníci sa nespoľahli len na náhodných návštevníkov. Oslovené boli aj vybraté školy a organizácie. A ako to už v živote chodí, nie vždy všetkým vyhovuje jeden termín. A tak sa stalo, že akcia Čisté hory na niektorých miestach začala už v piatok a končila až v nedeľu.

 

Poďakovanie za úspešný priebeh patrí nielen ich organizátorom, pracovníkom štátnych lesov a našim strážcom, ale hlavne zúčastnenej verejnosti. Nemožno neoceniť aj pozitívny ohlas v niektorých médiách, ktoré uverejnili množstvo zaujímavých a zbytočne nespolitizovaných informácií o tomto jedinečnom podujatí.

 

RNDr. Ján Zuskin,
vedúci oddelenia strážnej služby
 

    

 

 

     

 

 

Študijná cesta Malham, Veľká Británia

V dňoch 07.10. až 11.10.2008 sa v Malhame (veľká Británia) konalo pokračovanie seminára

v rámci projektu "2012 Chránené územia pre živú planétu – PA4LP" skupiny MAVA/WWF (projektu riešeného v spolupráci s EUROPARC Consulting  v rámci plnenia Programu pre chránené územia Dohovoru o biodiverzite). Cieľom projektu je budovanie kapacít pracovníkov ochrany prírody pre celú Karpatskú sústavu chránených území (CNPA).

 

Študijná cesta v Malhame bola pokračovaním kurzov, ktoré sa uskutočnili v dňoch 21.5. – 24.5.2008 (skupina T1 so zameraním na Programy starostlivosti a manažment chránených území) a 18.6 – 21.6.2008 (skupina T2 so zameraním na Trvalo udržateľný turizmus a s tým spojenú problematika) v rumunskom Brašove. Účastníkom kurzu bude následne zaslaný certifikát o jeho absolvovaní.

Program bol zameraný prioritne na praktické ukážky uplatňovania princípov ochrany prírody a krajiny v jednotlivých chránených územiach. Predstavitelia troch chránených území: Yorkshire Dales National Park (ďalej YDNP), The Lake District National Park (ďalej LDNP) a AONB Forest of Bowland, sa vo svojich prednáškach sústredili na praktické implementovanie manažmentových plánov, programov starostlivosti a princípov trvalo udržateľného turizmu vo svojich chránených územiach s dôrazom na komplexné riešenie územia, vrátane problematiky ochrany krajiny a charakteristického vzhľadu krajiny. Súčasťou školenia boli aj návštevy miestnych drobných podnikateľov a návštevných a informačných centier chránených území.

Za jednu z najdôležitejších úloh pri riadení národného parku je považovaná predovšetkým komunikácia s verejnosťou napr. formou dobrej dostupnosti k materiálom ochrany prírody a krajiny, formou prednášok, envirovýchovy a celkovo zapájania širokej verejnosti do rôznych akcií. Dokumenty ochrany prírody a krajiny sú vytvárané a schvaľované za účasti vybraných (dobrovoľných) zástupcov miestnych komunít, investorov, predstaviteľov správy chráneného územia a vedeckej obce.

Organizátori v budúcnosti očakávajú aktívnejšiu účasť Slovenska na podobných programoch ako aj na úlohách v rámci medzinárodnej spolupráce, predovšetkým v súvislosti s Karpatskou sústavou chránených území (CNPA). Celkovo sa pre pracovníkov a pre ďalších školiteľov plánujú školenia do r. 2010. 

 

 

Zástupcovia správ chránených území, ktorí sa zúčastnili programu:

Rumunsko: Maramure Mountains Nature Park, Vanatori Neamt Nature Park, Retezat NP, Buila-Vanturarita NP, Portile de Fier Nature Park-, Gradistea Muncelului Nature Park, Protected area unit, Romanian Forest Service, Rodna Mountains NP,Calamani NP

Poľsko: The Tatra National Park, Pieniny National Park

Slovensko: Tatra NP, NP Poloniny, CHKO Ponitrie, NP Slovenský raj

 

Školiteľmi boli: Richard Partington a Aitken Clark (Europarc Consulting and Europarc Federation) a zamestnanci Yorkshire Dales National Park, The Lake District National Park  a AONB Forest of Bowland

 

  

 

                                                                                           Účastníci školenia

 

 

        Prednáška v Yoredale centre

 

 

Exkurzia s Mr. Gary Smith – Lead Officer YDNP

 

 

 

  Infocentrum Lake District National Park

 

 

 

1. konferencia Karpatských chránených území (CNPA) v jadre rumunských Karpát v Brašove

V dňoch 22.-24.9.2008 sa konala 1. konferencia karpatských chránených území (CNPA - www.carpathianparks.org) v Brašove, v jadre rumunských Karpát. Konferencia bola vyvrcholením viacročného úsilia o vytvorenie siete karpatských chránených území a formalizovanie spolupráce správ týchto území v rôznych oblastiach. Neformálne nadväzovala na v minulosti vytvorenú spolupracujúcu sieť - Asociáciu národných parkov Karpát (ACANAP) založenú prof. I. Vološčukom. Slovenská delegácia pozostávala zo 16 zástupcov správ NP a CHKO v Karpatoch a zástupcu SR v Riadiacom výbore Karpatskej sústavy chránených území (CNPA).
Konferencii predchádzalo 5. zasadnutie Riadiaceho výboru Karpatskej sústavy chránených území (CNPA).
Vlastná konferencia prebiehala v dňoch 23. - 24. 9. 2008. Konferencia jej činnosť spočívala v pripomienkovaní, navrhovaní a konečnom spoločnom schvaľovaní dokumentov. Pracovalo sa v 6. skupinách:
- NATURA 2000, krajinné plánovanie, lesy, mokrade
- Divočinový manažment: veľké šelmy a bylinožravce, dravé vtáky
- Lokálne komunity, kultúrne dedičstvo
- Udržateľný turizmus a manažment návštevníkov
- Spoločenské povedomie a ekologické vzdelávanie
- Finančná udržateľnosť

Na konferencii rezonovalo:
- spolupráca a pomoc organizácií ako ALPARC, WWF pri tvorbe a presadzovaní vytvorenia a zabezpečenia funkčnej karpatskej siete chránených území
- snaha o vytvorenie a prijatie základných rámcov v jednotlivých témach (skupinách) pri posudzovaní strednodobej stratégie CNPA a navrhovaní priorít pre plán práce na roky 2009 a 2010-2015.
- negatívne hodnotenie súčasného stavu a trendov vývoja v ochrane prírody v niektorých participujúcich krajinách, ktoré podpísali „Karpatský dohovor“

Závery konferencie stanovili úlohy pre jednotlivé členská štáty a ich chránené územia s cieľom zabezpečiť implementácie dokumentov ako: Protokolu o biodiverzite na národnej úrovni a vystavenie poverenia pre podpis Protokolu zo strany SR. Ďalšou úlohou plynúcou z konferencie je dopracovanie „Strednodobej stratégie CNPA“, priorít a plánu práce CNPA na rok 2009 a 2010-2015 podľa pripomienok a záverov 1. konferencie CNPA, za účasti všetkých členov CNPA.
Slovensko je krajinou Karpatského dohovoru s najväčším počtom chránených území prihlásených do CNPA, s väčšinou (takmer tri štvrtiny) územia spadajúcou do karpatského regiónu, s dlhou tradíciou ochrany prírody a vytvárania sietí chránených a inak významných území v rámci Karpát.
 

Účastník konferencie za Správu TANAPu, Anton Potaš

 

Predkovia kamzíkov žili v Ázii a až neskôr sa rozšírili po celej Európe.

Svedčia o tom nálezy kostrových pozostatkov. Kostrové nálezy v Európe pochádzajú až z konca pleistocénu, t.j. z doby pred 30 000 – 40 000 rokmi, keď rozširovanie zaľadnenia od severu a z Álp donútilo kamzíky zostúpiť z vrcholov hôr do nižších polôh vrchovín s menej studeným podnebím. To vysvetľuje, prečo sa našli kostrové zvyšky týchto vysokohorských živočíchov takmer po celej Európe. Až po skončení poslednej doby ľadovej – würmu – pred niekoľkými tisícmi rokov sa kamzíky znova vrátili do vyššie položených lesov a skalísk, kde žijú dodnes.
Z obdobia po poslednej dobe ľadovej sa našlo viacero fosílnych nálezov kamzičích pozostatkov aj v rôznych pohoriach na Slovensku. Najstarší nález pochádza Z Belianskych Tatier – z Muráňa.
 

 

 

 

 

Vzorky fosílií z Choča, Muráňskej planiny a z Demänovskej ľadovej jaskyne v rámci spolupráce s Masarykovou univerzitou v Brne boli zaslané na datovanie na univerzitu do Poznane.
Výysledky uhlíkového datovania:
Všetky vzorky sú relatívne staré, ale nie až príliš - všetky sú holocénne.
1. Demänovská ľadová jaskyňa - 5810 ± 40 BP
2. Muráňska planina - 8640 ± 50 BP
3. Choč - 4700 ± 40 BP

 


 

Fosília Demänovská ľadová jaskyňa

 

 

 

Fosília z Muráňskej planiny

 

 

Fosília z Chočských vrchov z jaskyne z pod Predného Choča nad prameňom potoka Biele brehy.

Dátum nálezu 5.12.2004

 

FOTO: archiv Spravy TANAPu.

Odchyt a následné vypustenie medveďa...

Dňa 6.10.2008 o 6,30 hod. sme uskutočnili odchyt a následné vypustenie medveďa hnedého v lokalite Podbanské (NPR Kôprova dolina). Podstatou celej akcie je podrobný monitoring našej najväčšej šelmy žijúcej v Tatranskom národnom parku (telemetria). Ide o prvého medveďa na slovenskej strane Tatier, ktorý bude podrobne sledovaný prostredníctvom telemetrického obojka, ktorý sme mu založili. Jedná sa o veľmi vyspelú technológiu, kedy obojok komunikuje priamo so satelitom. Prostredníctvom sms správ dostávame veľmi cenné údaje o pohybe, pobyte medveďa, okolitej teplote prostredia a pod. Výhodou satelitnej telemetrie (na rozdiel od terestrickej telemetrie) je, že zviera nie je vyrušované, pretože údaje o jeho aktivite sa vyhodnocujú a spracovávajú počítačovou metódou prostredníctvom GIS. Obojok zaznamenáva aktivitu medveďa v priebehu 24 hodinového cyklu a jeho trvácnosť je približne 4 roky. Po vybití batérie sa obojok automaticky odopne a zviera je voľné. O aktivite tohto medveďa vás budeme pravidelne informovať na našej stránke.

 

Ing. Pavol Lenko - zoológ Správy TANAP-u

 

 

 

30. jubilejný ročník Čistých hôr
V sobotu 27. septembra sa uskutoční na území Tatranského národného parku jubilejný 30. ročník špecifickej akcie zameranej na zlepšenie životného prostredia v Tatranskom národnom parku - „Čisté hory“.
Od roku 1979 sa každú jeseň po letnej turistickej sezóne stretnú dobrovoľníci, ktorí pomáhajú vyčistiť tatranské doliny a končiare od odpadkov, ktoré tam zanechajú neporiadni turisti. Za 29. rokov organizovania tejto akcie pozbierali cca 50 000 kg rôzneho odpadu, ktorý sa potom odviezol tam kde patrí - do zberní a na skládky komunálneho odpadu. Aj keď vyzbierané množstvo odpadkov klesá, každý rok sa ho nazbiera niekoľko stoviek kíl.
Záujemcovia o účasť na tohtoročnom jubilejnom ročníku sa môžu prihlásiť pracovníkom Správy TANAPu a Štátnych lesov TANAPu na tradičných trinástich nástupných miestach ( vstupy do dolín) od Oravíc po Tatranskú Javorinu, kde im odborní pracovníci oboch organizácií poskytnú informácie.
 

Tatranské chodniky na severnej strane Vysokých Tatier opäť sprístupnené verejnosti.

Správa Tatranského národného parku oznamuje turistickej verejnosti, že turistické chodníky: značené  modrou farbou v Bielovodskej doline, zelenou v Javorovej doline a modrou z Tatranskej Javoriny do Kopského sedla sú opäť sprístupnené verejnosti po dočasnom uzatvorení po prívalových dažďoch v mesiaci júli.

Dravce  TANAP-u v roku 2008

Orol skalný  (Aquila chrysaetos) – z piatich obsadených hniezd vyleteli len 2 mláďatá.

Nízku produktivitu populácie spôsobujú vysoké straty na znáškach a mláďatách v hniezdnom období spôsobené antropickými ale aj prirodzenými faktormi.

 

Orol krikľavý  (Aquila pomarina) – z ôsmych dohľadaných hniezd bolo vyvedených 7 mláďat. Na jednom hniezde bolo nájdené mláďa uhynuté. Príčinou mohlo byť vyrušenie samice. Orol krikľavý je druhom mimoriadne citlivým na rušivé vplyvy vo svojom hniezdnom teritóriu.

 

Sokol sťahovavý  (Falco peregrinus) – na území TANAP-u  sme evidovali 7 párov, z ktorých hniezdili len 3 páry. Spolu vyviedli 7 mláďat. Sokoly sťahovavé dospievajú pohlavne v druhom až treťom roku života, prvé hniezdenie  však často býva neproduktívne.

Zaujímavosťou je, že v Tatrách máme najvyššie položené hniezdo sokola sťahovavého na Slovensku, a to vo výške 1619 m n.m.

 

RNDr. Viera Kacerová

 

 

            

 

 

Nové informačné tabule v TANAP-e

Na začiatku letnej turistickej sezóny pracovníci S TANAP- u v spolupráci so Štátnymi lesmi TANAP –u, vymenili 16 párov dvojjazyčných tabúľ Návštevného poriadku. Náklady na výrobu boli viac ako 50 000,- Sk, ktoré uhradila S TANAP –u. Tabule sú nainštalované pred najnavštevovanejšími dolinami TANAP –u. Návštevník hneď na začiatku svojej túry dostane v slovenskom a anglickom jazyku základné informácie o návštevnom poriadku, aby prispôsobil svoje správanie pravidlám, ktoré platia na území národného parku. Sú tam uvedené aj kontakty v prípade potreby informácií, pomoci, nahlásenia požiaru alebo iných negatívnych javov. Postupne takéto tabule budú nainštalované pred vstupom do každej doliny.
Na území Západných Tatier strážcovia S TANAP-u postupne inštalujú v lokalitách s najväčším výskytom a tým aj najpravdepodobnejším stretom s medveďom tabule, ktoré informujú o medveďom teritóriu. Tieto tabule vyrobili ŠL TANAP –u. Návštevník je upozornený, že pri bivakovaní a pohybe mimo turistických trás na riziko stretnutia s medveďom. Takýmto spôsobom sa snaží správa TANAP- u znížiť strety návšteníkov s medveďom na minimum. Postupne sa tabule s touto informáciou nainštalujú na všetky lokality národného parku, kde takéto riziko hrozí.
 

 

 

 

 

 

Letné spočítavanie turistov v Tatrách

Slovenský Tatranský národný park a poľský Tatrzański Park Narodowy síce navzájom oddeľuje štátna hranica, príroda však takéto umelé rozdelenie ignoruje a bez problémov funguje ako jeden celok. Toto našťastie už dávno pochopili aj pracovníci obidvoch národných parkov a výsledkom je ich dlhoročná cezhraničná spolupráca a celý rad spoločných akcií, ako napr. celotatranské sčítanie kamzíkov alebo spočítavanie turistov.

Tohtoročné spočítavanie turistov sa uskutočnilo v utorok 12.8.2008 a zúčastnili sa ho zamestnanci Správy TANAP-u, Štátnych lesov TANAP-u a poľského TPN. Zatiaľ čo lesníci zo Štátnych lesov TANAP-u spočítavali turistov pohybujúcich sa na štátnych pozemkoch, ktoré spravujú v rámci svojich ochranných obvodov – čiže hl. vo Vysokých Tatrách, v oblasti Podbanského a v Roháčskej doline, strážcovia Správy TANAP-u pre zmenu „úradovali“ na neštátnych pozemkoch v súkromnom vlastníctve urbariátov v Západných Tatrách.

Cieľom akcie je zistiť zaťaženie jednotlivých lokalít národného praku návštevníkmi počas jedného priemerného letného dňa a to v čase od 5:00 hod. do 19:00 hod. Aj keď ide o tradičnú a všetkým známu akciu, ktorej výsledky sú poskytnuté širokej verejnosti prostredníctvom médií, nejde o žiadnu samoúčelnú štatistiku. Výsledky spočítavania poslúžia predovšetkým pre vnútornú potrebu zamestnancov národného parku, ktorí sa v rámci starostlivosti o prírodné prostredie v zvýšenej miere zamerajú práve na najviac zaťažené územie – či už formou strážnej služby, envirovýchovy alebo údržby chodníkov a turistických zariadení. Nasledovať bude aj snaha o odbremenenie najviac exponovaných lokalít presmerovaním návštevnosti  do iných častí parku a zvýšený dohľad na ich ďalší rozvoj, aby nedochádzalo k ďalšiemu nekontrolovateľnému rastu návštevnosti.

A ako to celé dopadlo ? Naša časť Tatier zatiaľ našťastie nezažíva takú masovú návštevnosť, na akú sú zvyknutí v susednom Poľsku a „desaťtisícová“ návštevnosť Morského oka za jeden deň nám zatiaľ nehrozí. Ale aj tak sú výsledné čísla úctyhodné. Do našich Tatier v tento krásny letný deň zamierilo takmer 20.000 návštevníkov. Najväčšiu návštevnosť pocítili najznámejšie strediská Vysokých Tatier a z nich hlavne Štrbské Pleso a Starý Smokovec s priľahlým Hrebienkom. Pre zaujímavosť na Popradské pleso vyrazilo zo Štrbského Plesa 1.682 turistov a z parkoviska pri TEŽ ďalších 962 návštevníkov. Na vrchole populárnych Rysov v tento deň stálo 865 turistov. Oproti tomu Kriváň zdolalo „iba“ 250 turistov. Vysokú návštevnosť zaznamenalo tradične Solisko, na ktoré sa lanovkou vyviezlo cez 1.300 ľudí, a následne priľahlá Furkotská a Mlynická dolina. Nápor turistov zažil aj Hrebienok, na ktorý sa lanovkou vyviezlo 2.773 návštevníkov a ďalšia takmer tisícka prišla hore pešo. Samozrejme tieto čísla sa potom ďalej odrazili aj v návštevnosti populárnych Studených dolín - Malej a Veľkej Studenej doliny. Oproti tomu Zadná Tichá v Západných Tatrách ostala tichá aj v tento deň – do sedla Závory vyrazilo za celý deň iba 5 turistov a na Kasprov vrch len 7. Najnavštevovanejšie lokality Západných Tatier Žiarska dolina a Roháčska dolina zaznamenali tradične vyššiu návštevnosť. Do Žiarskej doliny v tento deň vkročilo zhruba 450 návštevníkov, čo predstavuje spodnú hranicu bežnej letnej dennej návštevnosti 500 – 700 ľudí. Roháčska dolina s priľahlými Oravicami sa počtom návštevníkov už dlhší čas vyrovnáva Vysokým Tatrám, veď len do Roháčskej doliny vkročilo 1.156 ľudí, do Látanej doliny 529 ľudí a ďalšia takmer tisícka vyrážala z Oravíc do priľahlej Tichej a Bobroveckej doliny.

Pracovníci národného parku dlhodobejšie registrujú zvyšujúci sa podiel menej skúsených, tzv. „sviatočných turistov“, ktorý priniesol rozvoj cestovného ruchu v podtatranskom regióne, na Liptove a v oblasti Zuberca a Oravíc. Veľkou mierou k tomu prispieva rastúca obľuba našich termálnych kúpalísk najmä zo strany našich poľských susedov. Hory a následne termálna voda sú priam ideálnou kombináciou pre príjemne strávenú dovolenku a čoraz väčší počet ľudí si to uvedomuje. Takíto turisti však často nie sú dostatočne pripravení na nebezpečenstvo, ktoré so sebou prináša pohyb vo vysokohorskom teréne, a na ich výchovu a bezpečnosť by sa preto mali v budúcnosti zamerať pracovníci národného parku.

 

 

 

 

 

 

TANAP otvoril svoje druhé infocentrum

V krásnom prostredí Západných Tatier v Žiarskej doline Správa Tatranského národného parku otvorila svoje druhé infocentrum na Žiarskej chate. Návštevníci Západných Tatier majú možnosť získať informácie o okolitom prostredí v Tatranskom národnom parku. V infocentre im radi poradia na akú túru sa majú vybrať, aká fauna a flóra sa nachádza, taktiež ponúkame rôzne prospekty a mapy Tatranského národného parku.
Návštevníkom želáme krásne pohľady z hrebeňov, sediel a dolín v Západných Tatrách...

 

             

 

 

               

 

 

Sovám v TANAPe sa v tomto roku darilo.
Sovy svojou prítomnosťou a hlasovými prejavmi nielenže dotvárajú neopakovateľné scenérie nočného sveta, ale v prírode majú tiež svoje nezastupiteľné miesto. Patria medzi vrcholových predátorov. Ich početnosť a druhová pestrosť je jedným z ukazovateľov prírodnej zachovalosti územia. Medzi typické lesné druhy sov, ktorých hlasy môžeme počuť aj v tatranských lesoch, patrí kuvik vrabčí, kuvik kapcavý, sova lesná a sova dlhochvostá. Živia sa najmä drobnými hlodavcami, menej obojživelníkmi a vtákmi. Spôsobom života sú naviazané na zachovalé lesy, ktoré im poskytujú dostatok potravy a hniezdne možnosti.
Minulý rok bol, čo sa týka úrody lesných semien, výnimočný. Zarodili smreky, jedle, javory aj buky. Drobným lesným hlodavcom tak dreviny ponúkli bohatý zdroj potravy a ich početnosť gradovala. Na zvýšený počet ryšaviek a hrdziakov sovy zareagovali po svojom. Už v priebehu marca, keď prebiehajú ich zásnuby sa intenzívne ozývali. Bolo zrejmé, že rodičovské páry sú v dobrej kondícii a s hniezdením to myslia vážne. Pískanie kuvikov vrabčích bolo počuť z miest, kde objavili vhodné hniezdne dutiny po ďatľoch veľkých a ďatľoch trojprstých. Kuviky kapcavé obsadili väčšie dutiny v jedliach a bukoch, vytesané ďatľom čiernym. Niekoľko párov sov lesných a sov dlhochvostých, ktoré hniezdia v dutinách, polodutinách, alebo na vrcholoch vyhnitých zlomených kmeňov, ochotne obsadilo aj vyvesené polobúdky.
Samice po znesení vajec sedeli pevne na hniezdach a samce im v tom čase usilovne prinášali potravu. Počasie bolo v období zahrievania znášok pomerne priaznivé. Sneh, chladné obdobia, či príchod neskorých mrazov, ktoré sa v niektorých rokoch môžu podpísať na neúspešnom hniezdení, sovy tiež zvládli. Jednu z dutín so znáškou kuvikov kapcavých síce po silnej búrke zaplavila voda a vajcia bohužiaľ zachladli, no väčšina hniezdiacich párov svoje mláďatá úspešne vyviedla. Z najproduktívnejších kontrolovaných hniezd kuvikov kapcavých, sov lesných a sov dlhochvostých vyleteli po tri mláďatá. Určitý čas sú ešte pod dohľadom rodičov, ktorí ich dokrmujú. V priebehu leta sa z mláďat stávajú úspešní lovci a dokážu sa o seba postarať samé. Nám už len zostáva, zaželať im do budúcich rokov veľa šťastia.
                                                                                                                                             Ján Hoľma
 

 

    

 

 

Uzavreté turistické chodníky...

Dňa 24.7. 2008 boli uzavreté z dôvodu nepriechodnosti spôsobenej prívalovými dažďami nasledovné turistické chodníky:
Modro značkovaný chodník z Tatranskej Javoriny prechádzajúci Zadnými Meďodolmi do Kopského sedla, zeleno značkovaný chodník z Tatranskej Javoriny prechádzajúci Javorovou dolinou a modro značkovaný turistický chodník vedúci z Lysej Poľany Bielovodskou dolinou . Chodníky sú uzavreté do odvolania v oboch smeroch . Správa Tanapu žiada turistov aby dočasnú uzáveru rešpektovali. O zmene budeme včas informovať.

 

Sčítanie kamzíkov

Dna 11.7.2008 Sprava TANAP-u  v spolupráci so Štátnymi lesmi TANAP-u a Tatranským parkom narodovym v Poľskej republike realizovala sčítanie kamzíkov  na území  celých Tatier zamerane hlavne na zistenie tohoročných prírastkov mláďat. Včera sa zástupcovia všetkých troch organizácii stretli  na Správe TPN v Zakopanom a sumarizovali výsledky sčítania.

    V orografickom celku Zapadne Tatry bolo napočítaných 110 jedincov, z toho 33 mláďat.

    Vo Vysokých a Belianskych Tatrách 441 jedincov z toho 48 mláďat.

    Na poľskej strane bolo napočítaných 150 jedincov, z toho 33 mláďat.

    Spolu v celých Tatrách bolo napočítaných 701 jedincov kamzíka vrchovskeho tatranského, z toho 114 tohtoročných mláďat.

    Populácia kamzíka na území Tatier ma stúpajúci trend hlavne zásluhou profesionálnej strážnej služby v oboch národných parkoch, čoho dôsledkom je aj paralýza pytliactva, ktoré bolo hlavnou príčinou poklesu stavu kamzíkov v priebehu 90-tych rokov, najmä na území Západných Tatier.

 

 

 

 

Rumunský Brašov

V dňoch 18.06. – 21.06.2008 sa v Rumunskom Brašove konal seminár Trvalo udržateľný turizmus v chránených územiach. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia rumunských národných parkov, zástupca TPN a TANAPu. Cieľom seminára trvalo udržateľný turizmus bolo školenie vybraných pracovníkov v oblasti vypracovania stratégie trvalo udržateľného turizmu v konkrétnom chránenom území a jemu priľahlej oblasti s ohľadom na pozitívne a negatívny vplyvy turizmu, kvalitu poskytovaných služieb a informácií ako aj celkový manažment turizmu.

Seminár ja súčasťou projektu "2012 Chránené územia pre živú planétu – PA4LP", ktorý vychádza z iniciatívy WWF v spolupráci s EUROPARC Consulting na plnenie Programu pre chránené územia k Dohovoru o biodiverzite.

Hlavnou témou projektu sú školenia pracovníkov z rôznych národných parkov v rámci Karpatskej sústavy chránených území (CNPA)v prioritných témach:

1. Programy starostlivosti a manažment chránených území

2. Trvalo udržateľný turizmus a s tým spojená problematika

3. Práca s komunitami a verejnosťou.

Celkovo sa plánujú školenia až do r. 2010.  Časť kurzov sa má uskutočniť aj na Slovensku. Na semináre boli organizátormi vybratí aj traja uchádzači zo SR.

 

 

Mapa s vyznačenými národnými parkami, ktoré boli na seminári zastúpené

 

Propagačné materiály národných parkov

 

 

Deti zo ZŠ v Lendaku sa učili na Belianských lúkach

Inštitút aplikovanej ekológie DAPHNE v spolupráci so Štátnou ochranou prírody
S – TANAPu v Tatranskej Štrbe uskutočnil dňa 4. 6. 2008 program environmentálnej výučby v praxi v NPR Belianske lúky. Žiaci spoznávali naše najväčšie slatinné rašelinisko na Slovensku, taktiež faunu a flóru tejto významnej lokality. Zakvitnutá lúka s množstvom vzácnych rastlín očarila nás dospelých i deti. Krásne orchidey sú skvostami našej prírody.
Lokalita Belianske lúky patrí medzi 3 lokality v rámci pilotného projektu Inštitútu
DAPHNE „ Ochrana, obnova a rozumné využívanie slatín v Slovenskej republike“.
Správa TANAP-u podporila takéto praktické výučbové programy priamo v teréne uprostred krásnej prírody.

 

 

 

 

 

 

Deň polície a Medzinárodný deň detí
Dňa 1. 6. 2008 sa na námestí v Liptovskom Mikuláši konala oslava MDD.
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v L. Mikuláši zorganizovalo Deň polície, na ktorom sa zúčastnili tieto zložky.: Okresné riaditeľstvo PZ v L. Mikuláši, Hasičský a Záchranný zbor v L. Mikuláši, Územný spolok Červeného kríža v L. Mikuláši, Vojenská polícia v B. Bystrici, Mestská polícia L. Mikuláš, Železničná polícia L. Mikuláš, Colná správa Ružomberok, Správa TANAP -u v Tatranskej Štrbe a Výcvikové centrum vojenskej polície v L. Mikuláši. Ich úlohou bolo ukázať a oboznámiť deti s ich prácou.
Správa TANAP -u pripravila pre deti rôzne aktivity. Deti mali možnosť sadnúť si do terénnych vozidiel, sledovať objekty cez ďalekohľad, vymaľovali si rôzne zvieratká a kvety, cez špeciálne lupy sledovali živočíchov, vyskúšali si techniku Frotáže s listami, kreslili najkratšiu cestu bludiskom. Mnohí sa nebáli strčiť ruku cez dieru do krabice s nápisom „ STRČ DNU RUKU, AK SA NEBOJÍŠ .“ Hmatom zisťovali jej obsah. Na konci za odvahu boli odmenení napolitánkou, pexesom a propagačným materiálom zo Správy TANAP- u.. Deťom i rodičom sa to páčilo.
 


          

 

 

 

 

Regionálne kolo súťaže HYPERICUM Poprad 2008

Vedomostná súťaž Hypericum je určená žiakom základných škôl v okrese Poprad. Organizátorom súťaže je Slovenská agentúra životného prostredia stredisko environmentálnej výchovy Orlík Poprad v Spišskej Sobote a Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe. Súťaž Hypericum sa konala  už po štvrtýkrát a v regióne pod Tatrami je medzi žiakmi  veľmi obľúbená.

Za pekného počasia, v lone krásnej podtatranskej prírody vo Svite, sa 29.mája 2008 zúčastnilo súťaže 11 škôl popradského okresu.  ZŠ Matejovce PP, ZŠ Jarná PP, ZŠ Komenského Svit,  ZŠ Mládeže PP, ZŠ Komenského PP, ZŠ Štrba,  ZŠ Švábovce, ZŠ Šuňava, ZŠ Tajovského PP,  ZŠ Sp. Sobota, ZŠ  Tatranská Lomnica. 

Žiaci prechádzali súťažnou trasou, kde bolo 5 stanovíšť. Pri každom stanovišti bolo treba zodpovedať súťažné otázky. Výber súťažnej trasy a stanovíšť zabezpečili pracovníci S-TANAPu,  Ing. Š .Bačkor,  P. Vravník,  a M. Proháczková.  Všetky súťažiace družstvá obdržali zo Správy Tanapu  propagačné materiály o Tatranskom národnom parku.

1. miesto obsadili žiaci zo ZŠ na u. Komenského v Poprade, 

2. miesto získali žiaci zo ZŠ v Šuňave,  

3. miesto získali žiaci zo ZŠ vo Švábovciach.

 

 

 

         

 

Konferencia k 60. výročiu vyhlásenia Tatranského národného parku

 

V dňoch 18. a 19. decembra minulého roka sa na Štrbskom Plese v hoteli Borovica uskutočnila konferencia k 60. výročiu vyhlásenia Tatranského národného parku. Záštitu nad konferenciou prevzali Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Náš najstarší národný park bol vyhlásený 18. decembra 1948 zákonom SNR č. 11 Zb. s platnosťou od 1.1.1949. Od 1. apríla 1987 boli k TANAP-u pričlenené aj Západné Tatry. Jeho vývoj a smerovanie bolo, a stále je, do značnej miery ovplyvňované rozhodnutiami politických a štátnych orgánov. Dnes, i napriek rôznym  problémom, stále patrí medzi skvosty slovenskej prírody. 

Konferenciu otvorili riaditelia oboch štátnych organizácií pôsobiacich na území Tatranského národného parku, riaditeľ ŠL TANAP-u a riaditeľ Správy TANAP-u. Po ich úvodnom slove odzneli príhovory zástupcov oboch rezortov a hostí a následne odborné referáty zamerané na históriu vzniku národného parku, referát o stave zonácie národného parku, referáty o práci s verejnosťou, o výskume po kalamite v novembri 2004, o revitalizácii kalamitného územia a referáty so zoologickou témou. 

Ako sa v bude Tatranský národný park vyvíjať v budúcnosti záleží hlavne od zodpovednosti všetkých, ktorí na území národného parku žijú, spravujú ho a vlastnia pôdu a lesy v parku.

Príroda Tatier je národným bohatstvom všetkých Slovákov, je ich symbolom a zároveň aj dedičstvom, preto je v záujme každého z nás, aby sme prírodné hodnoty v našom najstaršom národnom parku zachovali i pre nasledujúce generácie.

 

 

              

 

Zimné sčítanie kormoránov veľkých (Phalacrocorax carbo) a Medzinárodné sčítanie vodného vtáctva 17. – 18. január 2009.

Dňa 17.1.2009 bolo realizované zimné sčítanie kormorána veľkého na Slovensku. Sčítanie je realizované pod záštitou Wetlands International.  Termín je jednotný vo všetkých krajinách Európy. Jedná sa predovšetkým o sčítanie na nocoviskách, ale aj o zisťovanie celkovej distribúcie kormoránov na vodných tokoch a vodných plochách.

Okrem zimného sčítania kormoránov bolo zároveň realizované aj sčítanie vodného vtáctva. Cieľom je získavanie a prehlbovanie poznatkov o sťahovaní a zimovaní vodného vtáctva, zisťovanie počtov a druhového zloženia v kŕdľoch zimujúcich vtákov, určovanie najdôležitejších lokalít a monitorovanie ich stavu a ohrozenia.

Naši pracovníci realizovali sčítanie na rieke Poprad (Nižné Ružbachy - Stará Ľubovňa), Vrbovskom potoku, Žakovskom rybníku, Vrbovských rybníkoch, rybníku pri Turbíne, na Váhu, na VN Liptovská Mara a VVN Bešeňová.

Rybníky ako aj VN Liptovská Mara bola po silných januárových mrazoch zamrznutá, takže vtáky sme evidovali len na vodných tokoch a nezamrznutých plochách.

Zaznamenali sme výskyt týchto druhov: kačica divá (Anas platyrhynchos), kačica chrapka (Anas crecca), labuť veľká (Cygnus olor), volavka popolavá (Ardea cinerea),  hlaholka severská (Bucephala clangula), lyska čierna (Fulica atra), chochlačka sivá (Aythya ferina) ), vodnár potočný (Cinclus cinclus), čajka smejivá (Larus ridibundus), trasochvost horský (Motacilla cinerea), rybárik obyčajný (Alcedo atthis) .

V posledných rokoch je na Liptove povolená výnimka na odstrel a plašenie kormorána veľkého za účelom zníženia predačného tlaku kormorána na ryby, ochranu ich biotopov a elimináciu vzniku škôd na rybej osádke. Plnenie výnimky sa už prejavilo aj na jeho početnosti. V rámci sčítania sme zaznamenali výskyt na loviskách – potokoch v počte 15 kusov a na nocovisku pri obci Hrboltová  85 jedincov. Na rieke Poprad boli evidované 4 jedince. (www.vtaky.sk).

 

                       

 

                       

 

 

 

                       

www.jansoft.org © 2008 TANAP