Spolupráca Správy TANAP-u a Slovenských elektrární, a.s. člen skupiny Enel začala v roku 2007, kedy pracovníci Správy TANAP-u s finančnou podporou Slovenských elektrární realizovali projekt zameraný na monitoring a záchranu dvoch najvzácnejších druhov žijúcich v národnom parku – kamzíka vrchovského tatranského a svišťa vrchovského tatranského. Spolupráca pokračovala aj v ďalších rokoch pri projekte ochrany dravých vtákov - sokol sťahovavý, orol skalný a orol krikľavý.

Tipy na túru

 

 

 

 

Horský hotel Popradské pleso

Furkotská, Mlynická, Mengusovská dolina

Ich územie je súčasťou Tatranského národného parku a patrí medzi najvzácnejšie. Vytváranie dnešných hrubých foriem Tatier, ako aj ich ohraničenie na juhu, patrí do obdobia popalogénneho, do mladších treťohôr. Pre vývoj povrchu bola najvýznamnejšia ľadová doba. Geologickým podložím dolín sú granitoidné horniny. Hrebene granitoidného jadra sú prestúpené systémom strmo naklonených mylonitových zón. Ľadovce spolu s neseným materiálom obrusovali dná dolín a podrývali hlavný hrebeň, ktorý tým vystupoval nad ich povrch. Tak sa vytvorili ľadovcové kotly, uzavreté panvy a po roztopení ľadovcov sa zaplnili vodou (plesá). Druhý typ glaciálnych jazier (hradené) vznikol na morénových valoch, ktoré zahradili aj väčšie panvy (Štrbské pleso). Geologické a geomorfologické pomery dali dnešným Tatrám svojrázny charakter, zvýraznený botanickými pomermi. Prevažná časť Furkotskej, Mlynickej a Mengusovskej doliny pre svoje mimoriadne hodnoty je zahrnutá do národných prírodných rezervácií, z čoho vyplýva osobitný režim ochrany (najvyšší piaty stupeň ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny). Z hydrologického hľadiska je Furkotská dolina zaujímavá sústredením všetkých hlavných typov tatranských jazier. Z Furkotského štítu schádza hrebeňom Soliska na Štrbské Pleso a ďalej k Tatranskej Štrbe európska rozvodnica Čierneho a Baltického mora.

Územie zahrňuje vegetačné stupne od montánneho (1100 m.n.m.) po subniválny (2550 m.n.m.). Rastú tu vzácne tatranské endemity - druhy, ktoré nenájdeme inde na svete. Endemické sú aj niektoré rastlinné spoločenstvá. Podstatnú časť územia pokrývajú lesy, prevažne smrekové s prímesou smrekovca a limby. Horná hranica lesa je priemerne 1570 m.n.m. Súvislé plochy v subalpínskom pásme vytvára kosodrevina s jarabinou vtáčou (horná hranica 1800 m.n.m.). K najvzácnejším drevinám patrí limba, ktorá je okrasou hranice smrekových a smrekovcových porastov s kosodrevinou. Vzhľadom k značnej morfologickej členitosti, ale aj rôznorodosti geologického podložia sa tu vyskytuje veľké množstvo lišajníkov, ohrozených druhov vyšších rastlín a machorastov.

Geologický a geomorfologický vývoj Tatier podmienil aj vznik a rozvoj živočíšnych spoločenstiev. Druhy severského pôvodu, ktoré zostali ako reliktné z poslednej ľadovej doby, dosahujú tu najjužnejšiu hranicu rozšírenia. Mnohé vznikli ako endemické druhy Tatier alebo karpatskej oblasti. K reliktným druhom patria žiabronôžka arktická, ďubník trojprstý, drozd kolohrivý, piskor vrchovský. K endemickým druhom patria hraboš snežný, hrabáč tatranský. V subniválnom a alpínskom stupni žijú typické vysokohorské druhy živočíchov: kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský, murárik červenokrídly, orol skalný. V lesoch žije medveď hnedý, rys ostrovid, vlk obyčajný, kuna skalná. Medzi najrozšírenejšie druhy patrí jeleň obyčajný.

V závere Mengusovskej doliny sa nachádza najväčšie (20,08 ha) a najhlbšie (53 m) pleso na slovenskej strane Tatier Veľké Hincovo pleso vo výške 1946 m.n.m. Turistami veľmi navštevované je Popradské pleso, prirodzene zarybnené. Chata na brehu tohto plesa slúži turistom na oddych a dá sa v nej počas celého roka ubytovať. Toto miesto je križovatkou chodníkov na Ostrvu (1984 m.n.m.) s možnosťou pokračovať po magistrále na Sliezsky dom, ďalej turistického chodníka k Hincovým plesám a na Kôprovské sedlo s prechodom do Hlinskej doliny, a chodníka cez Žabie plesá okolo najvyššie položenej chaty v Tatrách - chaty pod Rysmi (2288 m.n.m.) na turisticky sprístupnené Rysy (2499 m.n.m.). Pri Popradskom plese sa nachádza jedinečná kultúrna pamiatka - Symbolický cintorín s kaplnkou a vyrezávanými drevenými krížmi v ľudovom štýle, zriadený ako sppomienka na obete hôr. Zo Štrbského Plesa na Popradské pleso vedie náučný chodník, venovaný problematike tatranských lesov. Na tomto území sa nachádza vyše 20 štítov vyšších ako 2000 metrov, ktoré oddeľujú jednotlivé doliny. Prístupné sú podľa náročnosti, prevažne len s horským vodcom.

 

Vysoké Tatry | Tipy na túru | Popradské pleso


Prehľadová mapa.

 

 

Štrbské Pleso

Východiskom do horských dolín je osada Štrbské Pleso. Je rekreačno-športovo-liečebným centrom pri rovnomennom jazere vo výške 1350 m.n.m., ktoré je druhým najväčším plesom na slovenskej strane Tatier. Zo Štrbského Plesa, známeho klimatickými kúpeľmi, možno ísť na pešie túry do Furkotskej a Mlynickej doliny s horským prechodom medzi oboma dolinami cez Bystré sedlo (2314 m.n.m.), je to pomerne náročná 6-hodinová túra. Okolo Štrbského plesa vedie tiež Tatranská magistrála - turistický chodník na Jamské Pleso a turisticky sprístupnený Kriváň (2494 m.n.m.). Štrbské Pleso je tiež zimným športovým strediskom pre zjazdové lyžovanie, ale sú tu aj lyžiarske bežecké stopy zdravia: na Jamské pleso a Popradské pleso a okruh v Mlynickej doline. Pre cyklistov je vyznačená trasa zo Štrbského Plesa na Popradské pleso.

Pre viac informácií navštívte Informačné centrum Správy TANAPu v Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline alebo pracoviská Správy TANAPu v Liptovskom Mikuláši, Tatranskej Štrbe a Tatranskej Lomnici. Prajeme Vám veľa príjemných zážitkov z návštevy Tatranského národného parku!

 

 

 

Chata pri Zelenom plese

Dolina Kežmarskej Bielej vody

8 km dlhá dolina vo východnej časti Vysokých Tatier. V hornej časti sa rozvetvuje na Dolinu Zeleného plesa, Dolinu Bielych plies a Predné Meďodoly, ktoré už patria do Belianskych Tatier. Takmer celý komplex doliny je súčasťou chotára mesta Kežmarok. Po celé stáročia bola známa pastierom, baníkom, drevorubačom aj poľovníkom. No už v 16. storočí ju začali pre nesmierne prírodné bohatstvo navštevovať domáci aj zahraniční bádatelia a turisti. Dolina je známa niektorými historickými prvenstvami. Prvý známy turistický výlet k Zelenému plesu uskutočnila kežmarská hradná pani Beata Koscielecka - Laska v roku 1565. Prvý známy výstup na tatranský končiar - Kežmarský štít, vykonal David Frölich s druhmi už v roku 1615. Aj prvá známa obeť Vysokých Tatier, hľadač pokladov J. A. Papirus prišiel o život kdesi nad Zeleným plesom v roku 1771.

Od roku 1949 je celá dolina súčasťou Tatranského národného parku. Návštevníci majú možnosť pozorovať zaujímavé a vzácne vysokohorské rastliny a živočíchy v ich prirodzenom prostredí. Aj v Doline Kežmarskej Bielej vody možno ešte sledovať prirodzené procesy prebiehajúce v horskom lese, či vyššie nad jeho hornou hranicou objavovať stopy po dávnych geologických dobách. Horná časť doliny je chránená najvyšším stupňom ochrany prírody. Dodržiavaním Návštevného poriadku TANAP-u prispejete k ochrane a zachovaniu tatranskej prírody. Ďakujeme.

 

Kežmarská Biela voda

Vzniká sútokom Zeleného a Bieleho potoka v nadmorskej výške okolo 1320 m. Po viac ako 20 km sa pri Kežmarku vlieva do rieky Poprad. Pre mesto Kežmarok je dôležitým zdrojom pitnej vody, preto je v jej okolí pásmo hygienickej ochrany 2. stupňa. Počas túry popri tejto typickej horskej bystrine možno spozorujete vtáčich obyvateľom tohto biotopu - vodnára potočného, čierneho vtáka s bielou náprsenkou, alebo trasochvosta horského so žltým bruškom.

 

Zelené pleso

Jedno z najkrajších plies sa nachádza v nadmorskej výške 1550 m. Zaberá plochu 1,7 ha a maximálna hĺbka je okolo 4,5 m. Nemá stály povrchový prítok. Na dne má niekoľko vyvieračiek, v ktorých prúdiaca voda nedovolí usadzovanie kalov, preto sa javia ako svetlé smaragdovo zelené škvrny. Od roku 1880 stojí na jeho brehu turistická chata, v nedávnej minulosti prechodne nazývaná Brnčalova. V súčasnosti sa používa pôvodné pomenovanie - Chata pri Zelenom plese.

 

Jahňací štít

V období od 15. júna do 30. októbra môžu zdatní vysokohorskí turisti vystúpiť po žlto značkovanom chodníku od Zeleného plesa cez Červenú dolinu na Jahňací štít (2229 m). Z vrcholu je nádherný výhľad na štíty Vysokých Tatier, ale hlavne na takmer celý hrebeň Belianskyh Tatier. Niektoré exponované miesta sú zabezpečené reťazami. Návrat zo štítu po tej istej trase! Pri prechode Červenou dolinou môžu turisti pri troche šťastia pozorovať kamzíky. Nevyrušíte ich ak budete potichu a zostanete na značkovanom chodníku.

 

Kosodrevina

Typická ihličnatá drevina vysokohorského prostredia. V Tatrách tvorí samostatný, kosodrevinový (subalpínsky) vegetačný stupeň - od nadmorskej výšky 1500 až 1550 m do nadmorskej výšky 1850 m. Porasty kosodreviny majú veľký pôdoochranný a vodohospodársky význam. Zadržiavaním a postupným uvoľňovaním zrážkovej vody zabraňujú povodniam , lavínam a pôdnej erózii.

 

Veľké šelmy

V pásme lesa, ale nezriedka aj vysoko nad ním, sa na celom území Tatranského národného parku vyskytujú tri druhy veľkých šeliem - medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. Spozorovať plachého vlka a rysa možno iba výnimočne. Medveď je najmä v období dozrievania čučoriedok aktívny aj cez deň, a vtedy býva čoraz častejšie pozorovaný aj návštevníkmi. Nebezpečne blízkym stretnutiam s touto šelmou je lepšie predísť vhodným správaním. Pohybovať sa len po značkovaných chodníkoch, byť primerane hlučný aby nás medveď zavčasu zaregistroval a nezostal prekvapený.

 

Belianske Tatry

14 km dlhý hrebeň v severovýchodnej časti Tatranského národného parku tvoria vápence a dolomity. Najvyšším vrcholom pohoria je Havran (2152m n.m.) Nesmierne bohatá a vzácna je najmä flóra tohto územia reprezentovaná napríklad vápnomilným plesnivcom alpínskym. V súčasnosti sú pre návštevníkov sprístupnené modro značkovaným chodníkom cez Zadné Meďodoly na Kopské sedlo, zeleno značkovaným chodníkom z Tatranskej Kotliny okolo chaty Plesnivec k Bielemu plesu a jednosmerným náučným chodníkom zo Ždiaru cez Monkovu dolinu na Široké a Kopské sedlo.

 

Vysoké Tatry | Tipy na túru | Zelené pleso
Prehľadová mapa.

 

Kam od Zeleného plesa?

Skalnaté pleso cez Veľkú Svišťovku

Po červeno značkovanom chodníku (Tatranskej magistrále), okolo Čierneho plesa serpentínami na Veľkú Svišťovku. Z vrcholu prekrásny výhľad na Kežmarský štít, záver Doliny Zeleného plesa a Veľkou a Malou Zmrzlou dolinou, Červenou dolinou, Dolinou Bielych plies a Belianske Tatry. Takmer celá trasa vedie v subalpínskom a alpínskom výškovom vegetačnom stupni s typickou flórou a faunou. V Sedle Pod Svišťovkou (2023m) sa vyskytuje milonitové pásmo s mimoriadne bohatým zastúpením vysokohorských rastlín.

V Huncovskej doline prechádza chodník v blízkosti kolónie svišťov, spozorovať z tohto chodníka možno aj kamzíka. Aj ochrana týchto druhov je dôvodom pre sezónny uzáver tohto chodníka od 1.11. do 15.6.

 

Jahňací štít cez Červenú dolinu

V období od 15. júna do 30. októbra môžu zdatní vysokohorskí turisti vystúpiť po žlto značkovanom chodníku od Zeleného plesa cez Červenú dolinu na Jahňací štít (2229 m). Z vrcholu je nádherný výhľad na štíty Vysokých Tatier, ale hlavne na takmer celý hrebeň Belianskyh Tatier. Niektoré exponované miesta sú zabezpečené reťazami. Návrat zo štítu po tej istej trase! Pri prechode Červenou dolinou môžu turisti pri troche šťastia pozorovať kamzíky. Nevyrušíte ich ak budete potichu a zostanete na značkovanom chodníku.

 

Kopské sedlo okolo Trojrohého a Bieleho plesa

Od Zeleného plesa prechádza červeno značkovaný chodník takmer súvislými porastami kosodreviny ale s pekným výhľadom na záver Doliny Zeleného plesa a impozantnú , 900 metrov vysokú severnú stenu Malého Kežmarského štítu. Chodník prechádza okolo zanikajúceho Trojrohého plesa v ktorého hladine za zrkadlia vrcholy Predných Jatiek. Pri Veľkom Bielom plese je dôležitá križovatka štyroch turistických chodníkov. Do roku 1974 (kedy vyhorela) tu stála Kežmarská chata. Nenáročný výstup na Kopské sedlo cez ktoré prechádza hranica medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami. Zo sedla pekný výhľad na Kozí a Jahňací štít ako aj na hrebeň Belianskych Tatier najmä na jeho západnú časť s vrcholmi Ždiarskej Vidly, Havrana, Nového a Muráňa. Z Kopského sedla možno dolinou Zadných Meďodolov zostúpiť do Javorovej doliny a Tatranskej Javoriny.

 

Tatranská Kotlina okolo Chaty Plesnivec

Od Bieleho plesa možno zostúpiť po zeleno značkovanom chodníku po úpätí Belianskych Tatier (Predné Jatky, Bujačí vrch) cez Rakúsky chrbát k Chate Plesnivec. Z Predných Meďodolov a Pastvín sa otváre jedinečný pohľad na Dolinu Zeleného plesa. Vari najkrajší je na konci leta, kedy rozkvitne na veľkej ploche ružová vŕbovka úzkolistá. Nad Sedlom Červená hlina, prejdeme starým porastom prirodzeného smrekového lesa v ktorom možno zazrieť okrem iných aj ďatľa trojprstého alebo vzácneho tetrova hlucháňa. Po prekonaní Rakúskeho chrbta chodník prechádza neveľkými plochami stromov vyvrátených počas vetrovej kalamity v novembri 2004. Pozorovať tu možno prirodzenú obnovu lesa bez zásahu človeka. Odtiaľ je tiež pekný výhľad na skalnatý amfiteáter záveru Doliny Siedmich prameňov s Bujačím vrchom a Kozím chrbtom s dominantnými Skalnými vrátami.

 

Od Bieleho plesa k Šalviovému prameňu

Po modro značkovanom chodníku prejdeme najprv cez takmer súvislý porast kosodreviny k premosteniu cez Biely potok. Tu sa ocitnete na hornej hranici lesa, ktorá je v Tatrách v nadmorskej výške 1500 až 1550 m. Tu sa vyskytuje niekoľko pekných jedincov najkrajšej tatranskej dreviny, borovice limby. Popri Bielom potoku prejdete starým smrekovým porastom a vstúpite do porastu tvoreného odrastajúcou jarabinou pod ochranou ktorej prirodzene obnovuje smrek. Celá plocha vznikla po vetrovej kalamite v rokoch 1970 - 1971.

V dolnej časti tejto trasy prejdete cez rozsiahlu umelo založenú smrekovú mladinu, založenú na predtým vyťažených rúbaniskách a pasienkoch.

 

 

 

www.jansoft.org © 2008 TANAP