Spolupráca Správy TANAP-u a Slovenských elektrární, a.s. člen skupiny Enel začala v roku 2007, kedy pracovníci Správy TANAP-u s finančnou podporou Slovenských elektrární realizovali projekt zameraný na monitoring a záchranu dvoch najvzácnejších druhov žijúcich v národnom parku – kamzíka vrchovského tatranského a svišťa vrchovského tatranského. Spolupráca pokračovala aj v ďalších rokoch pri projekte ochrany dravých vtákov - sokol sťahovavý, orol skalný a orol krikľavý.

Geomorfologické pomery

     Územie národného parku a ochranného pásma z hľadiska geomorfologického členenia reliéfu patrí do provincie Karpát, subprovincie Západných Karpát a v rámci nich do Fatransko-tatranskej oblasti s celkom Tatry a s celkom Podtatranská kotlina a do oblasti Podhôľno-magurskej s celkom Podtatranská brázda.
     Geomorfologický celok Tatry sa člení na dva podcelky: Západné Tatry a Východné Tatry. Celok Podtatranská kotlina sa člení na podcelok Tatranské podhorie, Popradská kotlina a Liptovská kotlina. Do týchto troch podcelkov zasahuje prevažne ochranné pásmo národného parku.
     Ľaliové sedlo oddeľuje Západné a Východné Tatry. Podtatrasnká brázda oddeľuje Východné Tatry od Spišskej Magury a Západné Tatry od Skorušinských vrchov.
     Západné Tatry sa delia na časti: Osobitá, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy a Liptovské kopy. V západných Tarách je 29 vrchov s nadmorskou výškou nad 2000 m. Najvyšším vrchom je Bystrá (2248 m).
Geomorfologická jednotka - podcelok Východné Tatry sa člení na dve časti: Vysoké Tatry a Belianske Tatry. Oddeľuje ich Kopské sedlo. Hrebeň Vysokých Tatier meria 26 km. Vo Vysokých Tatrách je 25 vrchov s výškou nad 2500 m n. m. Najvyšším štítom je Gerlachovský štít, ktorý meria 2654,4 m.
     Belianske Tatry majú pretiahnutý tvar v smere západ - východ. Takmer 14 km dlhý vápencový hrebeň rozdeľuje Široké sedlo na dve časti – na západnú časť so silne členitým reliéfom a na východnú časť s menej členitým povrchom.
 

www.jansoft.org © 2008 TANAP