Informačné centrum Správy TANAP-u Pribylina

V priestoroch Múzea liptovskej dediny v Pribyline môžete navštíviť aj informačné centrum Správy TANAP-u. Na internete Vám ponúkame časť ponúkaného obsahu v našom centre.

 

Počiatky turistiky

Články vo vtedajších časopisoch o divých a neprebádaných veľhorách inšpirovali aj zahraničných badáteľov k ich preskúmaniu. Vzrastajúci záujem však hatil nedostatok chodníkov a možnosti k prenocovaniu. K prameňu kyslej vody pod Slavkovský štít chodili ľudia tradične oslavovať slnovrat. Majiteľ pozemkov dal tam v roku 1797 postaviť tri ubytovne pre letných návštevníkov. Dal tak základ pre prvé tatranské letovisko - Starý Smokovec a rozvoj Tatier ako strediska rekreácie a kúpeľnictva.

Začiatky tatranskej turistiky siahajú do 16.storočia, keď študenti kežmarského lýcea s profesormi začali podnikať túry na tatranské končiare.

Prvú známu vychádzku v tomto období do doliny Bielej vody podnikla kežmarská hradná pani Kościelicka so svojimi spoločníkmi. Jej oveľa mladšiemu manželovi tak poskytla zámienku, aby ju dal zavrieť na doživotie.

---

Človek a Tatry

Okolité lesy odjakživa slúžili ako zdroj obživy. Miestni obyvatelia spočiatku mohli slobodne loviť zver a ťažiť drevo pre svoju spotrebu. Postupne si však tieto práva začali hájiť majitelia pozemkov.

Ako stúpala spotreba dreva rastúcich miest a obcí, zvyšovala sa ťažba dreva. V Tatrách vznikali rozsiahle nezalesnené holiny. Až v 18. storočí lesný poriadok Márie Terézie zaviedol výsadbu nových porastov. Následky drancovania lesov v minulosti sa však prejavujú aj dnes.

Najviac dreva sa spotrebovalo v hutníctve. Pálilo sa z neho drevené uhlie, ktoré sa používalo ako palivo pre huty.

Medzi najväčších pytliakov patrili pastieri, ktorí sa v horách dobre vyznali. Povestným pytliakom bol Jonek Lysý z Javoriny. Upytliačil najmenej tristo kamzíkov a svište v niektorých dolinách takmer vyhubil.

Pokles počtu svišťov a kamzíkov bol taký rapídny, že v roku 1866 sa objavujú "Varujúce slová o obrane hvizdákov a divých kôz".

Knieža Hohenlohe na svojom panstve v Javorine vytvoril rozsiahlu zvernicu. Venoval sa poľovníctvu. Do Tatier priviezol rôzne cudzokrajné druhy zveri, ako napríklad kozu bezoárovú, alebo jeleňa wapiti.

Za hubenie šeliem bola v minulosti vyplácaná odmena. Obyvatelia obce Žiar si chytaním vlkov do sietí zarobili na kostolné zvony. Ich zručnosť zachytával aj pôvodný erb obce.

Človek svojim hospodárením menil prírodu už od svojho príchodu do tejto oblasti.

Výrazne ju poznačilo najmä pastierstvo. Nedostatok ornej pôdy nútil miestnych ľudí pásť ovce a dobytok vysoko na tatranských holiach. Pôvodné vysokohorské lúky paseniu nestačili. Pastieri ich rozširovali klčovaním a vypaľovaním kosodreviny aj lesa.

Odlesnenie prinieslo zo sebou zvýšenie erózie, lavínového nebezpečenstva a výskytu záplav.

Množstvo oviec a dobytka poškodzovalo trávny porast a pôdu. Najväčšie škody napáchali kozy. Dodnes sa traduje porekadlo: "Koza nepatrí do lesa".

Rok 1955 bol posledným rokom pasenia vo vtedajšom Tatranskom národnom parku.

---

TANAP

Tatranský národný park je našim najstarším národným parkom. Vznikol v roku 1949, ale projekt na zriadenie prírodného parku v Tatrách bol pripravený úž v roku 1925.

Poslaním národného parku je zachovať rozmanitosť prírody najvyšieho pohoria Karpát, spoznávať a objavovať krásy prírody Tatier umožňuje rozsiahla sieť turistických chodníkov.

Pri návšteve národného parku je potrebné dodržovať jeho návštevný poriadok. Pomáhate tak chrániť tatranskú prírodu.

---

Zimní spáči a štvornohí horolezci

Svište sú typické vysokohorské hlodavce. Počas krátkeho leta sa živia šťavnatými horskými bylinami. Vytvárajú si tak zásoby podkožného tuku na zimu. Od októbra do apríla spia v norách tzv. pravým zimným spánkom. Vtedy im životné funkcie klesajú na minimum. V Tatrách žije svišť vrchovský tatranský. Je to samostatný poddruh odlišný od alpského svišťa.

Domovom tatranského kamzíka sú počas celého roka vysokohorské lúky a strmé skalné steny. Na život v nehostinnom prostredí sú veľmi dobre prispôsobené. Okrem krátkeho obdobia v lete ich telo pokrýva hustá dlhá srsť. Vedia majstrovsky vyhľadávať miesta s miernejšími podmienkami - záveterné svahy, niekedy aj jaskyne. Umožňuje im to prežiť aj tie najtuhšie zimy. Kamzíky majú kopýtka prispôsobené pre pohyb v náročnom teréne. Kopýtka sú z pružnej rohoviny a môžu sa roztiahnúť podľa potreby. Tak sa spoľahlivo udržia aj na tých najmenších výstupkoch skál. V zime na okrajoch kopýtok ešte prerastajú ostré hrany, vďaka ktorým sa kamzíky bezpečne pohybujú aj na snehu.

---

Dravce a sovy

Dravce sú vtáky loviace živú korisť. Majú ostrý zahnutý zobák, pazúry a veľmi dobrý zrak. Patria k nim napríklad orly, jastraby, myšiaky a sokoly. Sú medzi nimi majstri v plachtení. Bez jediného mávnutia krídlami dokážu krúžiť vo vzdušných prúdoch. Sokoly zas patria k najrýchlejším letcom.

Orol skalný, rozp. 200cm dokáže uloviť korisť až veľkosť líšky. Vo vysokohorskom prostredí loví svište a niekedy aj malé kamzíčatá. Nepohrdne ani zdochlinami.

Myšiak lesný, rozp. 117-137 cm vie vytrvalo krúžiť vo vzduchu. Často ho vídame na poliach na vyvýšených miestach striehnúť na hraboše.

Sokol myšiar, rozp. 70 cm spoznáme ho podľa typického trepotavého letu na jednom mieste, keď pátra po svojej koristi - najčastejšie hrabošoch.

Sovy tiež lovia živú korisť, sú však aktívne za šera a v noci. Vďaka mäkkému opereniu lietajú neuveriteľne ticho. Majú výborne vyvinutý sluch, ktorým zaregistrujú korisť aj v úplnej tme. Našou najväčšou sovou je výr skalný, najmenšou kuvik vrabčí. Obidva druhy sa vyskytujú v lesoch Tatranského národného parku.

---

Veľké šelmy

Tatranský národný park je domovom najväčších európskych šeliem - medveďa, vlka a rysa. Veľké šelmy sú veľmi plaché zvieratá a pred človekom väčšinou uniknú skôr, ako ich stihne spozorovať. Zvyčajne nájdeme iba znaky ich prítomnosti - stopy v blate, na snehu, alebo trus. V Tatrách žije niekoľko svoriek vlkov. Svorku tvorí 5 až 8 vlkov. Vládne v nej prísna hierarchia. Iba jeden rodičovský pár privádza na svet mláďatá. Ostatní členovia svorky sa podieľajú na starostlivosti o ne. Na lov sa vydáva celá svorka. Najčastejšou korisťou vlkov sú hlavne jelene a diviaky.

---

Tajomní obyvatelia lesov

Rys ostrovid je našou najväčšou mačkovitou šelmou. Žije samotárskym spôsobom života. Svojim sfarbením vie dokonale splynúť s okolím. Loví drobné stavovce, ale aj srnčiu zver. Niekedy uloví aj kamzíky, za ktorými vystupuje vysoko nad hornú hranicu lesa.

Medveď hnedý je známy svojim zimným spánkom. Niekedy však aj uprostred zimy, najmä keď sa oteplí, opustí svoj brloh a môžeme pozorovať na snehu jeho stopy. Medveď nie je dobrý lovec. Príležitostne uloví mláďatá, staré a choré zvieratá. Väčšinu jeho potravy tvoria lesné plody, mravce, žaby. Ľahko si však privykne na nový zdroj potravy - odpadky. Vtedy sa stáva nebezpečný, lebo stráca svoju prirodzenú plachosť. Medveď si svoje teritórium značkuje ohrýzaním a lúpaním kôry stromov na hraniciach svojho teritória. Na týchto stromoch sa aj otiera, preto tam nájdeme aj chumáče srsti a stopy po pazúroch.

---

Predsa odolávajú

Ani drsné podmienky najvyšších polôh Tatier nezabránili, aby aj tu rástli a kvitly kvety. Aby tu mohli úspešne prežiť a rozmnožovať sa, museli sa rôznymi spôsobmi tomuto prostrediu prispôsobiť.

Nízky, stlačený, hustý vzrast - tzv.bochníky. Nasávajú a udržujú vodu a teplo a tak sa chránia pred mrazom a vyparovaním vody- silenka bezbyľová, klinček ľadovcový.

Plazivé výbežky a rozrastajúce sa trsy. Časti takýchto rastlín, napríklad pri otrhnutí sutinou, alebo lavínou, môžu veľmi rýchlo zakoreniť. Tak sa rozširujú na nové miesta Lomikameň protistojnolistý.

Chlpaté, pórovité, alebo krídlaté plody. Takéto plody vietor ľahko zachytí a roznesie do okolia, kde môžu začať rásť - ponikec biely.

Vždy zelené listy. Po roztopení snehu vždyzelené rastliny môžu okamžite tvoriť živiny a rásť, a tak naplno využiť krátke vegetačné obdobie - dryádka osemlupienková.

Chlpaté a plstnaté rastliny - silné ochlpenie dokáže obmedziť vyparovanie vody tak veľmi, že rastliny dokážu prežiť extrémne suchá- plesnivec alpínsky.

Veľké a výrazné kvety. Majú za úlohu prilákať hmyz, ktorý opeľuje až 80 % vysokohorských druhov rastlín - horec Clusiov, prvosienka holá.

---

Kvitnúce Tatry

Flóra Tatier je veľmi pestrá. Vďaka rôznej členitosti terénu, geologickej rozmanitosti a veľkému výškovému rozpätiu sa tu nachádza vyše 1300 druhov kvitnúcich rastlín. Sú medzi nimi mnohé vzácne druhy. Niektoré typické pre Tatry získali aj do svojho názvu prívlastok tatranský: stračonôžka tatranská, lyžičník tatranský, mak tatranský.

Okrem Tatier sa vyskytujú iba na niektorých miestach západných Karpát a inde na svete - sú to západokarpatské endemity.

---

Od úpätia k vrcholom

Ako stúpame stále vyšie z podtatranských kotlín až po najvyššie hrebene Tatier, krajina okolo nás sa mení. Kotlinu tvorí poľnohospodárska krajina. Polia lúky a pasienky striedajú lesné remízky. Nad nimi sa rozprestiera súvislý pás lesov.

Tam kde už lesy nevládzu odolávať drsnému podnebiu, rastie kosodrevina, aj tá postupne redne a ustupuje vysokohorským alpínskym lúkam. Nad nimi na skalnatých štítoch sa darí už iba machom a lišajníkom.

Čo spôsobuje tieto rozdiely? Je to najmä podnebie a človek. Podnebie určuje podmienky pre život rastlín aj živočíchov. Človek zasa svojim hospodárením menil a mení podobu kotliny, lesov aj vysokohorských lúk.

S rastúcou nadmorskou výškou klesá teplota, silnie vietor a ultrafialové žiarenie. Dlhšie sa zdrží sneh, rastú výkyvy teplôt medzi dňom a nocou. Meniacim sa klimatickým podmienkam sa prispôsobili určité druhy stromov, kríkov a bylín. Ich charakteristické zoskupenia vytvárajú vegetačné stupne.

---

Tatry

Tatry sú naše najvyšie pohorie.Tvoria ich masívy Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. Navzájom sa odlišujú svojimi tvarmi a geologickým zložením.

Západné Tatry

V Západných Tatrách prevláda menej členitý hôľny reliéf. Vďaka zložitému vrásneniu majú pestré geologické zloženie. Nachádzajú sa tu napríklad kryštalické bridlice, granodiority aj vápence. Najvyšším vrcholom Západných Tatier je Bystrá - 2248 m n.m.

Vysoké Tatry

Vysoké Tatry sú známe svojimi ostrými skalnými štítmi. Ich tvary vyformovali najmä ľadovce. Zanechali po sebe mnohé ľadovcové jazerá - plesá. Často sa hovorí o tatranskej žule, no tento názov nie je celkom správny. Žula sa vyskytuje iba minimálne a prevažuje granodiorid. Najvyšším vrcholom Vysokých Tatier a vôbec celých Tatier je Gerlach - 2655 m.n.m.

Belianske Tatry

Pre Belianske Tatry sú charakteristické vápencové bralá vystupujúce z vysokohorských lúk. Dobré rozpustné vápencové podložie umožnilo vznik skalným bránam, oknám a jaskyniam. Najvyšším vrcholom v Belianskych Tatrách je Havran - 2152 m n.m.

---

Živé a mŕtve

Stromy počas svojho života:

• vytvárajú drevo, lístie plody, semená...

• poskytujú úkryt a potravu živočíchom

• produkujú kyslík

• čistia ovzdušie

• regulujú kolobeh vody

• chránia pôdu

• zabraňujú padaniu lavín

Odumreté stromy, stojace alebo spadnuté:

• nie sú odpadom, ale dôležitou súčasťou prirodzeného lesa

• chránia a uľachčujú rast novej generácii mladých stromčekov

• sú zdrojom potravy pre mikroorganizmy, baktérie, huby, červy, hmyz

• poskytujú úkryt mnohým druhom živočíchov

• svojim rozpadom obohacujú pôdu o živiny a minerály

Kolobeh zrodu a zániku

V najprísnejšie chránených častiach národného parku je úplne vylúčené hospodárenie človeka. Vytvára nám to príležitosť pre spoznávanie fascinujúcich schopnosti prírody. V lesných porastoch môžeme sledovať neustály kolobeh prirodzenej obnovy lesa.

Až po zem siahajú vetvy horských smrekov, ktoré bránia prenikaniu svetla k lesnej pôde.K presvetleniu dochádza po odumretí, alebo vyvrátení starého stromu.

To je príležitosť pre novú generáciu stromov. Dostatok svetla a živín z práchnivejúceho kmeňa umožňujú rast nových stromčekov. Prirodzená obnova lesa začína. Cyklus zrodu, života a rozpadu jednej generácie stromov trvá v horskom smrekovom lese 300 až 400 rokov.

Horská smrečina

V extrémnych klimatických podmienkach v nadmorskej výške 1200 až 1300 m. sa na pôdach chudobných na živiny vyvinul horský smrekový les s jarabinou vtáčou, smrekovcom opadavým a borovicou limbou.

Pás boja

V nadmorskej výške okolo 1500 m. sú drsné klimatické podmienky. Nízka teplota, silné vetry a návaly snehu nedovolia rásť stromom do výšky. V boji o prežitie vytvárajú stromy nízke kmene s bizarnými tvarmi korún. Postupne prestávajú úplne rásť. Strieda ich kosodrevina, ktorá je na tieto podmienky lepšie prispôsobená. V Tatrách v tomto boji s kosodrevinou a ťažkými podmienkami najviac vytrváva borovica limba.

Ďatle sú typické lesné vtáky, ktoré pre život potrebujú staré, alebo odumreté stromy. Ich potravou je hmyz, ktorý žije pod kôrou, a v odumretom dreve. V starých kmeňoch si vydlábavajú dutiny, v ktorých hniezdia.