Svetová únia ochrany prírody IUCN-WCPA

Obsah:

1. Misia Svetovej únie ochrany prírody bola v Tatranskom národnom parku

2. O čom hovorili v rámci diskusných stretnutí experti IUCN?

3. Záverečná správa misie IUCN v Tatranskom národnom parku

---

Misia Svetovej únie ochrany prírody bola v Tatranskom národnom parku.

• uicn-kategorizacia-chranenych-uzemi.doc [78kB, 08-05-2005]

Svetová únia ochrany prírody (World Conservation Union - IUCN) je najvýznamnejšia svetová organizácia ochrany prírody. Vznikla v roku 1948 a sídli vo švajčiarskom Glande. IUCN spája 75 štátov, 108 vládnych agentúr, 750 mimovládnych organizácií a niekoľko desaťtisíc vedcov a expertov zo 181 krajín. Misiou organizácie je pomôcť pri príprave a implementácii národných stratégií pre ochranu biodiverzity. Manažmentové kategórie chránených území podľa IUCN uvádzajú definíciu, manažmentové ciele, výberové kritériá a kompetencie jednotlivých kategórií chránených území.

Svetová komisia pre chránené územia (World Commission on Protected Areas - WCPA) vypracovala pre evaluáciu (hodnotenie) chránených území v kontexte manažmentových kategórií chránených území IUCN smernicu, ktorá upravuje podmienky, organizovanie, financovanie a ďaľšie podrobnosti misie.

V dňoch 16. až 18. apríla 2005 prišli na pozvanie rezortu životného prostredia na pracovnú návštevu do Tatranského národného parku členovia misie IUCN - WCPA. Zloženie misie tvorili štyria experti: Dr. Marija Zupancić Vicar - členka IUCN WCPA a členka rady IUCN, bývalá ministerka životného prostredia Slovinska a bývalá riaditeľka národného parku Triglav; Prof. Roger Croft - regionálny miestopredseda IUCN WCPA v Európe, vzdelaním geograf a geomorfológ, pôsobil na ministerstve pre ekonomiku a životné prostredie v Škótsku a bývalý riaditeľ škótskej agentúry pre životné prostredie; Dr. Tamas Marghescu - riaditeľ kancelárie IUCN pre Európu so sídlom v belgickom Bruseli, vzdelaním lesník; Dr. Zenon Tederko - riaditeľ kancelárie IUCN pre strednú Európu so sídlom v poľskej Varšave. Zloženie misie bolo unikátne nielen tým, že ju tvorili dobrovoľní ale aj profesionálni zamestnanci IUCN a najmä účasť regionálneho riaditeľa kancelárie pre Európu zdôraznila význam návštevy.

Dôvodom pracovnej návštevy bolo poskytnúť odporúčania expertov týkajúce sa manažmentových opatrení na území Tatranského národného parku v zmysle IUCN kategórie II. pre národný park štátnym orgánom a ostatným záujmovým skupinám. Partnermi misie boli slovenské štátne orgány, Správa Tatranského národného parku a slovenský národný komitét IUCN. Rámec misie bol určený zhodnotením manažmentových opatrení na zotrvanie národného parku v kategórii II. najmä s ohľadom na posúdenie návrhov na odstránenie popadaných stromov po veternej kalamite v novembri 2004; posúdenie dôsledkov pre ekologickú a širšiu environmentálnu integritu národného parku v súvislosti s návrhmi na ekonomický rozvoj vrátane rekreácie, športu a turistickej infraštruktúry na území národného parku; odporučenie manažmentových opatrení potrebných na implementáciu stratégie zonácie na území národného parku a preskúmanie súčasného manažmentového plánu v zmysle slovenského zákona o ochrane prírody a krajiny. Misia bola vykonaná podľa smerníc zavedených IUCN - WCPA diskusiou s kľúčovými zástupcami najmä správou národného parku, štátnou správou, samosprávou, vlastníkmi štátnych a súkromných pozemkov v národnom parku a zástupcami NGO; posúdením dokumentácie ochrany prírody v angličtine a návštevou kľúčových oblastí národného parku. Návšteva územia národného parku a diskusia trvala 3 dni, ďalšie 3 dni využili experti na účasť na medzinárodnom seminári "Strategické zámery manažmentu veternej kalamity" vo Zvolene a prácu tímu pri písaní záverečnej správy.

Po príchode na územie SR absolvovali v Bratislave stretnutie s generálnym riaditeľom sekcie ochrany prírody a krajiny MŽP SR RNDr. Kramárikom a s tajomníkom vládneho výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier Ing. Štefancom. Po ceste do Tatier sa stretli v Banskej Bystrici s ústredným riaditeľom ŠOP SR v Banskej Bystrici Ing. Urbanom. Prvý deň ukončili stretnutím s pracovníkmi správy národného parku, ktorí ich oboznámili s aktuálnou situáciou na území národného parku. Druhý deň pracovnej návštevy absolvovali stretnutie s predstaviteľmi mimovládnych organizácií (A-projekt n.o., LZ VLK, WWF Slovensko, Pan Parks, mimovládny výbor Naše Tatry) a prezreli si lokality Tichá, Kôprová dolina a Štrbské Pleso. Popoludní absolvovali stretnutie s predstaviteľmi samosprávy mesta Vysoké Tatry - pracovníkmi a prednostom mestského úradu v Starom Smokovci Ing. Vilimom, prezreli si lokalitu Hrebienok ako jedno z existujúcich lyžiarskych stredísk navrhovaných na rozšírenie a podvečer absolvovali stretnutie na ŠL TANAPu v Tatranskej Lomnici s užívateľmi a vlastníkmi pozemkov na území národného parku (pracovníci ŠL TANAPu, zástupcovia lesov mesta Spišská Belá, Kežmarok, urbáru Hybe, liptovského regionálneho združenia vlastníkov lesov, združenia lesníkov a ochrancov prírody Tatier, predstaviteľ poľského TPN). Posledný deň pracovnej návštevy sa stretli s predstaviteľmi štátnej správy (pracovníci KÚ ŽP v Prešove, OÚ ŽP v Poprade a Liptovskom Mikuláši). Na záver sa uskutočnila krátka tlačová konferencia.

Misia expertov IUCN pomohla vyriešiť správe národného parku situáciu po kalamite v novembri 2004 tým, že poskytla neutrálne fórum pre diskusiu v niekoľkých oblastiach (TANAP ako národný park kategórie IUCN II., rastúci tlak lesníctva a masového turizmu, následky kalamity). Úzko súvisí aj s návrhom zadania Vládneho výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier na vypracovanie "Štúdie trvalo udržateľného rozvoja Vysoké Tatry 2005", v ktorej je jedným z hlavných cieľov riešenia ako aj výstupov štúdie "zadefinovať kategóriu chráneného územia podľa IUCN, ktorá bude cieľovou pre Tatranský národný park". Návštevu expertov treba chápať aj v medzinárodnom kontexte - kalamita pritiahla pozornosť mnohých národných a medzinárodných organizácií (FAO, WWF, miestne NGO), v poslednom roku bol TANAP predmetom hodnotenia v zmysle metodiky RAPPAM a prejavil vážny záujem splniť štandardy siete Pan Parkov. Misia tak znamenala dôležitý signál podpory a ponúka nezávislý audit, argumenty a návrhy resp. doporučenia pri odstraňovaní následkov kalamity. Nebola však limitovaná len posudzovaním následkov kalamity ale hodnotila aj celkový manažment národného parku (ochrana prírody, socio-ekonomické konsekvencie). Podobné návštevy expertov IUCN prebehli aj v okolitých európskych národných parkoch (napr. v NP Šumava po spore v rozdielnych prístupoch riešenia kôrovcovej kalamity medzi lesníkmi a ochranármi). Výsledkom misie expertov bude záverečná hodnotiaca správa s vypracovaním doporučení ako prekonať spory medzi rôznymi záujmovými skupinami na území národného parku a zlepšiť tak manažment nášho najstaršieho národného parku na Slovensku.

---

O čom hovorili v rámci diskusných stretnutí experti IUCN?

Správa národného parku

• experti neprišli kontrolovať, prišli si len vypočuť názory a ponúknuť nezávislý pohľad a doporučenia ako zlepšiť manažment národného parku

• správa národného parku nemá kompetencie a rozhodovacie právomoci na územie národného parku, majú pocit že je to zámer a že správa národného parku tak bola umlčaná, má len poradnú úlohu

• program starostlivosti nie je skutočným záväzným plánom, má len poradný význam

• poukázali na význam siete NATURA 2000 a nemožnosť zásahov do biotopov európskeho významu, Generálny direktoriát pre životné prostredie EK v Bruseli riešil už niekoľko žalôb na členské štáty pre nedodržanie stanovených podmienok ochrany týchto území, potreba reportingu

• správa národného parku nemá vedeckú radu ani poradný zbor, ktorý by pomáhal niesť riaditeľovi dôležité rozhodnutia

• otázka kompenzácií za obmedzenie hospodárenia je riešená zle, vlastník má dostávať peniaze od národného parku nie od anonymného úradu, buduje sa tak podpora ideám národného parku, treba dávať ľuďom peniaze nie za pasivitu ale za zásahy ktoré chceme vykonať

• nechceli by byť v koži riaditeľa - na jednej strane nemá skoro žiadne kompetencie - na strane druhej všetci ho neprávom obviňujú, že za všetky problémy môže on

• kalamitu treba pochopiť ako výzvu a šancu, problémy ktoré tu boli už v minulosti vďaka nej len vyplávali na povrch

• z pohľadu lesného hospodárstva sa ako jedno z riešení javí zmena manažmentu štátnych lesov, využiť existujúcu štruktúru ale zmeniť cieľ tejto organizácie, na to však musí byť politická vôľa, jednou z možností je partnerstvo IUCN s vládou

• podpora mozaikového hospodárenia pre obnovu lesa, príčina kalamity - extrémne silný vietor + zlé hospodárenie v minulosti - monokultúry, potreba jadrovej zóny

Samospráva

• na stretnutí s predstaviteľmi mesta Vysoké Tatry vyzdvihli význam Tatranského národného parku nielen pre región ale aj pre štát a celú Európu

• TANAP poskytuje príležitosti nielen pre ochranu prírody ale aj pre ľudí v regióne, európsky model národného parku počíta s človekom

• problémy týkajúce sa mesta musíme riešiť v Tatrách nie v Bratislave - ideálna je diskusia pričom tretia neutrálna strana hrá rolu nezávislého negociátora - pozícia výhra/výhra - každá strana musí byť pripravená urobiť ústupky, v diskusii často zistíme že záujmy dvoch strán je možné realizovať spoločne (príklad s pomarančami - šťava + výťažok z kôry)

• Tatry patria všetkým, majiteľ má nielen právo ale aj povinnosti, majitelia musia mať zisk z národného parku, najväčšie nebezpečenstvo môžu predstavovať ľudia pripravení zneužiť kalamitu na osobný prospech, podnikatelia a samospráva neplatia dane národnému parku za to v akom krásnom prostredí sa nachádzajú, platíme štátu peniaze ale ten ich nevracia - treba začať s precedensom (príklad miestneho biskupa)

• chápu situáciu mesta Vysoké Tatry v ktorej sa nachádza, ocenili otvorenosť a úprimnosť zástupcov mesta, cítia veľkú roztrieštenosť skupín - treba nájsť spôsob ako spojiť záujmy, budú pomáhať kontaktom cez výbor pre miestne komunity v Rade Európy

Vlastníci pozemkov na území národného parku

• prezentácia predmetu činnosti ŠL TANAPu, v otázke zonácie je cca 20% sporného územia v správe ŠL TANAPu (les)

• neprišli vyjadriť sústrasť s kalamitou - nie je to koniec, naopak aj v minulosti tu už kalamity boli takže dnes sa môžeme poučiť z následkov kalamity (drevinové zloženie, štruktúra lesa)

• ochrana prírody vzišla z lesníctva, neprišli sme vám vravieť ako máte robiť svoju prácu

• jeden z hlavných princípov a nástrojov dobrého manažmentu je zonácia, zonácia je nástroj, zlepšenie manažmentu je cieľ, pri ďalšej misii by malo dôjsť k zlepšeniu manažmentu

• v prípade súkromných subjektov je iná perspektíva - stratili majetok, treba ich zapojiť do tímu, náprava procesu - majetková ujma - obmedzenie práv vlastníka - odmietanie zonácie, riziko lesných požiarov a premnoženia podkôrneho hmyzu

• zástupca TPN - veterné smršte ako bežná súčasť lesných ekosystémov, rozdiely medzi TPN a TANAPom (prevažne štátne vlastníctvo, zonácia národného parku ako nástroj už od 19.-20. storočia, súkromní vlastníci len v tzv. krajinárskej zóne, nulový zisk z predaja dreva na území národného parku)

Štátna správa

• ťažká pozícia (stret zákonov, hierarchia medzi zákonmi, vzťah medzi orgánmi ochrany prírody a odbornou organizáciou)

• vzťah medzi manažmentovým plánom národného parku a LHP

• kompenzácie vlastníkom za obmedzenie hospodárenia

• záujmy politikov a úradníkov, tlak záujmových skupín v oblasti územného plánovania, NATURA 2000

---

Záverečná správa misie IUCN v Tatranskom národnom parku

Svetová únia ochrany prírody IUCN doručila na Slovensko záverečnú správu zo svojej aprílovej misie v Tatranskom národnom parku. Záverečná správa má 43 strán a obsahuje celkovo 14 častí (úvod, podmienky hodnotenia, postavenie Tatier a Tatranského národného parku, posúdenie Tatranského národného parku podľa kategórií IUCN, poslanie smerníc EÚ NATURA 2000, zónovanie v národnom parku, rozhodovacie procesy, proces menežmentového plánovania, lesnícky menežment a veterná smršť z novembra 2004, turizmus a rozvoj, finančné nástroje EÚ, závery, zdroje informácií). Správa so stanoviskom expertov - členov misie IUCN je zverejnená tiež médiám s nasledovným hlavným odkazom.

• iucn-tatra-report-may-2005.doc [288kB, 09-06-2005, 43 strán, ENGLISH]

V týchto dňoch sme dokončili našu správu týkajúcu sa Tatranského národného parku a sme radi, že ju môžeme odovzdať slovenským úradom a členom IUCN na Slovensku do ich pozornosti. Zároveň dúfame, že budú realizované opatrenia na základe našich doporučení, špeciálne zmena štruktúry spravovania Tatranského národného parku k rozhodovaciemu orgánu so zastúpením všetkých záujmových skupín a naliehavé zavedenie novej zonácie. Sme proti odstraňovaniu všetkých padnutých stromov a navrhujeme špecifické doporučenia týkajúce sa rozdelenia stromov ponechaných na zemi v rozdielnych zónach ochrany národného parku.

Zhrnutie záverov misie je nasledovné. Šesťdňová misia IUCN sa konala v apríli 2005 na základe požiadavky slovenských členov IUCN - vládnych aj mimovládnych. Hlavným cieľom bolo posúdenie stavu Tatranského národného parku na základe menežmentových kategórií chránených území podľa IUCN špeciálne pre kategóriu II. národný park. Okrem toho následná situácia po vetrovej smršti v novembri 2004 zintenzívnila diskusie o postavení Tatranského národného parku a prehĺbila rozdielnosť návrhov na menežment zasiahnutých oblastí od prísnych opatrení až po turistický rozvoj. V priebehu misie sme mali diskusie so širokým spektrom záujmových skupín a orgánov vládnucich na štátnej, regionálnej, obvodnej a komunálnej úrovni, so správou národného parku a štátnymi lesmi, environmentálnymi mimovládnymi organizáciami a predstaviteľmi súkromných lesov. Naviac sme preštudovali dokumentáciu dostupnú v angličtine.

Usúdili sme, že nie je vôbec jasná a neexistuje žiadna celková menežmentová autorita pre národný park, nie je jednotná stratégia alebo menežmentový plán alebo formálna podmienka pre prípravu takýchto dokumentov, súčasný schválený systém zonácie je neadekvátny a vládne vrstvy od národnej až po komunálnu úroveň spôsobujú zmätok a nedôslednosť všetkých zainteresovaných orgánov. Naviac sme zaznamenali vysoko polarizované pohľady na budúci menežment a využitie kľúčových častí územia, vrátane jadrovej časti po veternej smršti v novembri 2004, ktorá postihla cca 12.000 ha národného parku. Prorozvojové postoje sme našli medzi rozdielnymi úrovňami vlád a v premiérovom špeciálnom vládnom výbore, kým štátne aj dobrovoľné ochranárske záujmy požadovali prísnejšiu ochranu. Nie je tu žiadny mechanizmus na zosúladenie rozdielnych záujmov a základné podmienky pre platenie kompenzácií súkromným vlastníkom neboli splnené.

Usúdili sme, že je potrebné uskutočniť radikálne zmeny týkajúce sa štruktúr rozhodovacieho procesu, menežmentového orgánu, plánovania, zonácie a ďalších činností s cieľom zachovať vysoké prírodné a kultúrne hodnoty Tatranského národného parku.

Naše špecifické doporučenia sú nasledovné:

• v oblasti postavenia Tatier (1. príprava vyhlásenia o hodnotách TANAPu a jeho predstavenie na slovenskej aj medzinárodnej úrovni všetkými relevantnými autoritami, malo by predstavovať základ pre budúce menežmentové stratégie a plány v národnom parku; 2. žiadne návrhy na zásahy vrátane zabezpečenia infraštruktúry by nemali zoslabiť národné, medzinárodné, kultúrne a environmentálne postavenie TANAPu)

• v oblasti postavenia TANAPu (3. vláda SR by mala posilniť menežmentové ciele TANAPu prostredníctvom nového zákona a predpisov s cieľom naplnenia požiadaviek územia kategórie II; 4. vláda SR ako zodpovedná inštitúcia, by mala ustanoviť menežmentový režim pre TANAP, ktorý je schopný čeliť tlakom na rozvoj zo strany stakeholdrov a priľahlých území, ktoré by mohli zničiť dosiahnutie cieľov ochrany prírody a dedičstva; 5. vláda SR by mala prijať a implementovať systém kompenzácií na odstránenie možností pre príjem generácií súkromným a komunálnym vlastníkom a zaobstarať potrebné zdroje)

• v oblasti smerníc EÚ (6. akýmkoľvek rozhodnutiam na rozvoj v navrhovaných územiach NATURA 2000 alebo návrhom na opatrenia ktoré by mohli mať vplyv na tieto územia v národnom parku musia predchádzať vhodné hodnotenia; 7. krajský úrad v spolupráci s relevantnými ministerstvami by mali vyvinúť pozitívnu podpornú schému pre menežovanie území NATURA 2000)

• v oblasti zónovania národného parku (8. systém zonácie Tatranského národného parku by mal byť založený na princípoch biosférických rezervácií UNESCO a systému kategórií IUCN, mal by byť nástrojom pre zachovanie hodnôt TANAPu, uplatnenie odsúhlasenej stratégie a plánu menežmentu a ako základ pre činnosti na území parku vrátane stupňa intervencie; 9. súčasný systém zónovania by mal byť zmenený a ihneď uplatnený nový systém, primárny cieľ ochrany by sa mal vyskytovať na najmenej 3 územia, menežment zvyšného územia by nemal byť v konflikte s primárnym cieľom a zabezpečená by mala byť nárazníková zóna vo východných a západných koncoch parku, revízia by mala byť uskutočnená v spolupráci s vlastníkmi pôdy a menežérmi)

• v oblasti rozhodovacích procesov (10. mal by byť ustanovený nový orgán/autorita pre Tatranský národný park s výkonnou zodpovednosťou pre všetky záležitosti TANAPu, jeho Radu by mali tvoriť zástupcovia všetkých kľúčových stakeholdrov v TANAPe)

• v oblasti menežmentového procesu a plánovania (11. novou autoritou národného parku by mal byť navrhnutý jednoduchý strategický plán pre územie celého národného parku pokrývajúci všetky oblasti relevantné pre TANAP, následným procesom konzultácie by mal byť schválený autoritou, v prípade polemík orgán ktorému TANAP podlieha by mal rozhodnúť)

• v oblasti lesníctva (12. primárnym cieľom lesníckeho menežmentu v TANAPe by mal byť rozvoj a zachovanie prírodných alebo prírode blízkych lesných ekosystémov, dosiahnutie tohto cieľa bude vyžadovať rozdielnu mieru intervencie a výber pôvodných druhov ale bez použitia chemických látok; 13. mal by byť vypracovaný dlhodobý lesný hospodársky plán ako súčasť všeobecných plánovacích dokumentov spomenutých vyššie, použité by mali byť dostupné expertízy NGO, FAO a IUCN; 14. mala by byť navrhnutá podporná schéma pre podporu výmeny pôdy verejným autoritám alebo pre podporu viac proaktívneho prírodného menežmentu lesa; 15. v územiach s navrhovaným stupňom ochrany 4. a 5. by nemalo byť odstraňované žiadne padnuté alebo poškodené drevo a vykonávané žiadne neprirodzené obnovné opatrenia, v územiach s 3. stupňom ochrany by malo zostať 50% stromov, mala by byť vytvorená nárazníková zóna všade kde boli padnuté alebo poškodené stromy odstránené a tiež určitá miera intervencie s cieľom dosiahnutia prirodzenej obnovy)

• v oblasti turizmu a rozvoja (16. turizmus by mal byť v súlade s únosnou kapacitou TANAPu v spojitosti s požadovanými štandardami kvality a založený na trvaloudržateľných princípoch namiesto masového turizmu, nemala by byť žiadna ďalšia turistická infraštruktúra v zóne A a B, tá by sa mala koncentrovať mimo TANAPu, súčasné prekročenie ubytovacej kapacity by malo byť redukované so zameraním na odstránenie ubytovania s najnižšou kvalitou, veľká pozornosť by mala byť zameraná na zlepšovanie kvality existujúcej infraštruktúry; 17. športové zariadenia najviac poškodzujúce životné prostredie ako napr. snežné skútre a terénne motocykle by nemali byť povolené v územiach so 4. a 5. stupňom ochrany, všetky ostatné športové a turistické aktivity by sa mali udržať v existujúcich územiach a trasách navrhnutých pre tieto aktivity v súlade s návštevným poriadkom, navrhované rozšírenie lyžiarskych zjazdoviek musí byť predmetom pozornej posudzovacej procedúry s ohľadom na priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, posúdenie distribúcie snehovej pokrývky pozdĺž zjazdoviek a požiadavky na umelé zasnežovanie a vodu)

• v oblasti finančných nástrojov EÚ (18. slovenské orgány by mali sledovať všetky možnosti financovania podľa rezolúcie Rady EÚ o európskom poľnohospodárskom fonde pre vidiecky rozvoj)