Spolupráca Správy TANAP-u a Slovenských elektrární, a.s. člen skupiny Enel začala v roku 2007, kedy pracovníci Správy TANAP-u s finančnou podporou Slovenských elektrární realizovali projekt zameraný na monitoring a záchranu dvoch najvzácnejších druhov žijúcich v národnom parku – kamzíka vrchovského tatranského a svišťa vrchovského tatranského. Spolupráca pokračovala aj v ďalších rokoch pri projekte ochrany dravých vtákov - sokol sťahovavý, orol skalný a orol krikľavý.

Dravce a ich početnosť v roku 2010

     Dravé vtáky sú na vrchole vtáčieho spoločenstva. V priebehu vývoja dosiahli úžasné pohybové a lovecké vlastnosti, ako je rýchly let, bystrý zrak, umenie využívať vzdušné prúdy.  Všetky hniezdia len raz do roka, na vajciach sedí samica, zatiaľ čo samec loví potravu.

     Na území TANAP-u je ich najtypickejším predstaviteľom orol skalný (Aquila chrysaetos). V územnej pôsobnosti Správy evidujeme 10 párov týchto kráľov oblohy. Rok 2010 nebol pre nich v rámci hniezdenia úspešný, v hniezdach evidujeme len 4 mladé vtáky, ktoré čoskoro svoje rodné hniezda opustia.

     Orol krikľavý (Aquila pomarina)  má svoje teritórium v podhorí, na lov využíva rozľahlé extenzívne obhospodarované lúky a pasienky, ale aj plochy s ornou pôdou.

     Je to sťahovavý vták, ktorý k nám prilieta koncom marca, začiatkom apríla. V územnej pôsobnosti Správy evidujeme 19 hniezd. Podobne ako pri orlovi skalnom  je preň tento rok z hľadiska vyvedenia mláďat taktiež nie veľmi úspešný. Na hniezdach sme zaznamenali len 7 mláďat.

     Sokol sťahovavý (Falco peregrinus) je jedným z najdynamickejších lovcov, ktorý loví takmer výlučne vo vzduchu. Kolmé útoky sa vyznačujú mimoriadnymi rýchlosťami, niekedy až 250 - 300 km/hod. V územnej pôsobnosti Správy evidujeme 11 párov a v ostatných rokoch zaznamenávame postupný nárast jeho populácie. Ani pre tento druh nebol rok 2010 z hľadiska hniezdenia veľmi pozitívny. Z evidovaných hniezd vyletelo 9 mladých vtákov.

     Ostatné druhy dravcov vyskytujúce sa v pôsobnosti Správy:

sokol lastovičiar (Falco subbuteo), sokol myšiar (Falco tinnunculus), myšiak lesný (Buteo buteo), jastrab lesný (Accipiter gentilis), jastrab krahulec (Accipiter nisus) a včelár lesný (Pernis apivorus). Aj u týchto druhov sa na menšom počte vyvedených mláďat ako po minulé roky podpísalo nepriaznivé jarné počasie, ktoré malo vplyv i na početnosť ich koristi, hlavne drobných hlodavcov. Medzi zriedkavejšie druhy dravcov  patria ešte  kaňa močiarna (Circus aeruginosus) a kaňa sivá (Circus cyaneus). Ich hniezdenie v TANAP-e nie je zaznamenané.

                                                                              Sokol sťahovavý                                                         Sokol myšiar

                                                                                  Jastrab lesný                                                            Orol skalny

                                                             Orol krikľavý                                                          Sokol lastovičiar

                                                                                                                  foto: S. Harvančík

Vysokohorskí operenci

         Stehlík hnedkavý (Acantis cabaret). V tatranskej oblasti sa tento stehlík vyskytuje nad hornou hranicou lesa v porastoch kosodreviny. V týchto polohách vytvára samostatné menšie rodinné kŕdliky. Obdobie hniezdenia trvá od apríla do júla. V Európe žije hlavne na severe, v tundre a na močaristých čistinkách severských lesov. V minulosti bol uvádzaný ako poddruh stehlíka čečetavého (Acantis flammea), no na základe nových poznatkov a DNA analýz sa v poslednom období udáva ako samostatný druh.

         Vrchárka červenkastá (Prunella collaris). Vrchárky obývajú najvyššie horské polohy v pásme skalných stien. V tatranskej oblasti je pomerne bežná. V zimnom období niekedy zalieta aj do nižších polôh, kde osídľuje nezalesnené kopce, prípadne sa vyskytuje v okolí starých budov a skalných stien. Hniezdo si stavia v skalnej pukline, pričom obdobie hniezdenia pripadá na mesiace máj až august. Okrem Tatier sa bežne vyskytuje v celých Karpatoch, Pyrenejach, na Balkáne a v Alpách.

         Vrchárka modrá (Prunella modularis). Na rozdiel od vrchárky červenkastej sa tento druh u nás vyskytuje v rozmanitejších biotopoch, avšak neobsadzuje najvyššie polohy nad pásmom kosodreviny. V Tatrách ju môžeme vidieť napríklad v oblasti hornej hranice lesa. Obdobie hniezdenia je v mesiacoch apríl až júl. Tento druh sa vyznačuje nezvyčajným správaním v čase hniezdenia, pretože do vzťahu vstupujú dve samice a jeden samec, prípadne dva samce a jedna samica.

         Okrem vyššie uvádzaných druhov sú typickými vtáčími predstaviteľmi žijúcimi nad hornou hranicou lesa aj ľabtuška vrchovská (Anthus spinoletta), skaliarik sivý (Oenathe oenathe), žltochvost domový (Phoenicurus ochrurros), stehlík čečetavý (Acantis flammea), drozd kolohrivý (Turdus torquatus) a iné (bežnejšie) druhy, ktoré do týchto oblastí prevažne len zalietajú a výnimočne tu zahniezdia. Typickým predstaviteľom skalných stien je aj mimoriadne vzácny a ohrozený murárik červenokrídly (Tichodroma muraria).

                               Stehlík hnedkavý (Acantis cabaret)                           Vrchárka modrá (Prunella modularis)

                                                                    foto: Harvančík                                                       foto: Harvančík

    Vrchárka červenkastá (Prunella collaris)

                                        foto: P.Lenko

Výsledky jarného sčítania kamzíkov v Tatrách, 30.6.2010

     Dňa 30.6.2010 sa uskutočnilo jarné sčítanie kamzíkov. Sčítanie sa realizovalo za spolupráce Správy TANAP-u, ŠL TANAP-u  na slovenskej strane a TPN na poľskej strane Tatier. Vo Vysokých a Belianských Tatrách sme zaznamenali 392 jedincov, z toho bolo 41 tohoročných mláďat. Najmenej kamzíkov sa napočítalo v oblasti Západných Tatier, kde bolo celkovo videných 89 kamzíkov, z toho 23 tohoročných kamzíčat. U našich poľských susedov v TPN zaznamenali 197 kamzíkov, z toho 34 tohoročných kamzíčat. Celkovo sa tak narátalo 678 jedincov kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica), pričom 98 jedincov z celkového počtu predstavovali tohoročné kamzíčatá.

     Pre porovnanie s minuloročným jarným sčítaním z roku 2009 (celkove 720 jedincov, z toho 131 tohoročných mláďat) bolo tohoročné sčítanie úspešné, pretože klimatické podmienky neboli optimálne - počas celého dňa panovala horúčava pred ktorou sa kamzíky ukrývali v tieni, pod skalnými výklenkami a na severných svahoch. Môžeme preto povedať, že skutočný stav bude ešte o niečo vyšší. Kuriózny bol nález uhynutého kamzíka z doliny Nefcerka v NPR Kôprova dolina, ktorého pravdepodobne deň alebo dva pred samotným sčítaním strhol rys.

text: Správa TANAP-u

                                                                                                           foto: Milan Ballo

Otvorenie nového náučného chodníka v NPR Belianske lúky

     Dňa 28. júna 2010 mesto Spišská Belá v spolupráci s Inštitútom aplikovanej ekológie Daphne a so Správou TANAPu  otvorilo nový náučný chodník v NPR Belianske lúky.  Náučný chodník je tematický zameraný na problematiku ochrany a manažmentu rašelinísk. Celková dĺžka náučného chodníka je 800m. V rámci náučného chodníka je vystavených 7 panelov. 

Reštitúcia svišťa tatranského ukončená

     V rokoch 2008 – 2010 realizovali pracovníci Správy TANAP-u reštitúciu svišťa vrchovského tatranského (Marmota marmota latirostris) do Belianskych Tatier.

     V Belianskych Tatrách zaznamenala Ing. Chovancová  v 80. rokoch 20. storočia ešte 15 kolónií svišťa tatranského. Prudký pokles jeho početnosti bol zaznamenaný koncom 20. storočia a posledný jedinec bol evidovaný v Širokom sedle v roku 2006.

     Svište boli prenesené z početne bohatých kolónií zo Západných Tatier, a to zo Žiarskej doliny, z Roháčov (Smutná dolina) a z Bystrej doliny na 2 lokality v Belianskych Tatrách - pod Široké sedlo a do Doliny pod Novým vrchom. Celkom bolo prenesených 18 jedincov. Už na jar 2009 sme zaznamenali prírastok – 4 mladé svište. Práve v tomto období mladé svište vychádzajú z nôr a zatiaľ máme evidovaný prírastok 9 mladých svišťov. Môžeme konštatovať, že akcia reštitúcie sa podarila a v Belianskych Tatrách opäť počuť hvízdať svište.

     Projekt vyhodnotili pracovníci Správy TANAP-u na pracovnom stretnutí 30.júna na Žiarskej chate. Všetci sa na chate stretli po návrate z terénu, kde práve v ten deň realizovali celoplošné sčítanie kamzíkov.

     Okrem vyhodnotenia projektu reštitúcie sa pracovníci oboznamovali navzájom s výsledkami svojej práce  a na záver stretnutia Ing. Celer informoval  o pracovnej ceste v USA.  

                                                        foto: B. Sedláková                                                      foto: fotopasca

Šelmy v TANAP-e

     Tatranský národný park je svojou polohou a prírodnými danosťami predurčený pre existenciu troch najvýznamnejších zástupcov veľkých šeliem – medveďa hnedého, vlka dravého a rysa ostrovida. V jeho vodných tokoch a v ich bezprostrednom okolí sa vyskytuje vydra riečna, v podhorí aj vzácna a ohrozená mačka divá.

Správa TANAP-u začala v roku 2008 so systematickým monitorigom veľkých šeliem prostredníctvom fotopascí, ktoré umožňujú nahliadnuť do ich skrytého a utajeného spôsobu života. Sledovanie robíme na tradičných migračných trasách a v miestach, kde sa našla uhynutá zver, ku ktorej sa šelmy časom vracajú. Okrem toho používame aj vyspelú satelitnú telemetriu, ktorou nepretržite sledujeme časopriestorovú aktivitu medvedice odchytenej na jar tohto roku ( www.spravatanap.org / Aktuálne / 06-04-2010 Odchytená medvedica pre telemetrické sledovanie ). 

     Medveď hnedý (Ursus arctos). Pozorovanie medveďov vo voľnej prírode je zážitok pre turistu, ale aj pre skúseného znalca prírody. Tieto zvieratá môžeme spozorovať hlavne vo vegetačnom období v odľahlých dolinách a lokalitách, kde majú dostatok pokoja. Pre bežných návštevníkov je dôležité dodržiavanie návštevného poriadku, to znamená, aby sa pohybovali len po vyhradených turistických chodníkoch a nerušili pokoj a ticho. Vtedy, najmä v skorých ranných a neskorých večerných hodinách, je veľká šanca uvidieť medveďa v jeho prirodzenom prostredí. V TANAP-e odhadujeme početnosť medveďa hnedého na 80 až 100 jedincov. Unikátne zábery medveďa pri koristi sa nám podarilo nafotiť prostredníctvom fotopasce, ktorú nainštaloval náš profesionálny strážca v lese.

     Vlk dravý (Canis lupus). Pozorovanie vlkov vo voľnej prírode je vždy silný zážitok a vyžaduje si veľa trpezlivosti, značnú mieru poznania a dostatočné skúsenosti. Turisti môžu spozorovať vlka so značnou mierou šťastia alebo len náhodne. Prípady, kedy turista pozoruje vlka, sú ojedinelé a pomerne vzácne. Častejšie však môžu vidieť pobytové znaky, ktoré vlci zanechávajú na miestach, kde sa vyskytli. Ide väčšinou o stopy a trus, ktorý tam zanechali. Inštaláciou fotopascí na „vlčích chodníkoch“ a priechodoch sa nám podarilo urobiť sériu veľmi zaujímavých záberov poodhaľujúcich tajomstvo zo života vlčej rodiny, o ktorej sme vedeli, že sa nachádza na danom mieste, no nemali sme to šťastie pozorovať ju dlhší čas. Na jednom zo záberov vidieť, ako vlk močom značkuje svoje teritórium. Pachová stopa, ktorá ostáva na tomto mieste oznamuje ostatným členom spoločenstva, že sa jedná o veľmi dôležitý komunikačný uzol. V tatranskej oblasti odhadujeme 3 stabilné vlčie svorky.

     Rys ostrovid (Lynx lynx). Tajomný a samotársky rys opúšťa denné stanovisko veľmi opatrne a obozretne. Už pri najmenšom podozrení rys zmizne bez stopy v najbližšom úkryte. Pozorovania rysov z oblasti Tatier sú aj pre skúsených odborníkov a zoológov mimoriadne cenné. V jarnom období, počas ruje, môžeme občas na snehu vidieť stopy, ktoré zanechala dvojica rysov, samec a samica, prípadne samotársky jedinec, ktorý si v tom čase na veľkom teritóriu hľadá partnera vhodného pre založenie nového potomstva. Fotografické zábery rysov z voľnej prírody sú mimoriadne vzácne. Nám sa však pomocou správneho rozmiestnenia fotopascí podarilo odfotiť rysa na priechode, ktorý pravidelne dlhšiu dobu využíval. V TANAP-e odhadujeme početnosť rysov na 8 až 10 jedincov.

     Mačka divá (Felis silvestris). Jej výskyt je mimoriadne vzácny nie len v tatranskej oblasti, ale aj na  celom území Slovenska. Z minulosti sú známe pozorovania mačky divej z Lipovskej a Spišskej kotliny. V prírode sa často vyskytujú krížence mačky divej a mačky domácej. Jej skutočná početnosť v súčasnosti v tatranskej oblasti nie je známa, no odhadujeme ju len na niekoľko pár jedincov.

     Vydra riečna (Lutra lutra). Je viazaná na vodné prostredie. Aktívna je prevažne v noci alebo skoro ráno. Je hravá a niekedy pre svoju inteligenciu aj dôverčivá. Vtedy je možné ju s dávkou šťastia a skúseností odfotografovať, tak ako sa to podarilo nášmu profesionálnemu strážcovi v povodí rieky Orava. Vydry často migrujú z povodia jedného vodného toku do povodia druhého cez pozemné komunikácie (cesty, diaľnice a pod.). Na takýchto kritických úsekoch sa niekedy stávajú obeťami automobilovej dopravy. Jeden vydrí pár obýva 20 až 50 kilometrov vodného toku, v závislosti od množstva rýb a iných vodných živočíchov, ktoré v ňom žijú.

foto: Fotopasca

                                                                                           foto: J. Hoľma

Posledné štyri svište prenesené do Belianskych Tatier

     V dňoch 17. a 18. júna odchytili pracovníci Správy TANAP-u v Bystrej doline v Západných Tatrách v rámci prenosu (reštitúcie) svišťov do Belianskych Tatier 4 jedince svišťa vrchovského tatranského (Marmota marmota latirostris). Tieto jedince boli hneď v nasledujúcich dňoch vypustené v Širokom sedle.

     V rámci projektu reštitúcie svišťov bolo v rokoch 2008 – 2010 prenesených do Belianskych Tatier na dve lokality – Široké sedlo a Dolina pod Novým vrchom  18 jedincov svišťov, a to z troch lokalít v Západných Tatrách – Žiarska dolina, oravská časť Roháčov a Bystrá dolina.

     Vďaka profesionalite a šikovnosti pracovníkov Správy boli všetky svište po veterinárnom vyšetrení, biometrickom meraní a odobratí vzoriek na DNA analýzy, v dobrom stave prenesené na nové lokality.

     V novom domove sa svišťom darí, pri každej našej návšteve  zaznamenávame zvyšujúci sa počet nových nôr, ktoré si vybudovali. V jesennom období minulého roka pracovníci Správy evidovali okolo 200 nových nôr. Svište si postupne vytvárajú páry, v minulom roku sme evidovali prírastok od jedného páru a to 4 mladé svište, v tomto roku budeme mať prírastok minimálne od piatich samičiek. V Belianskych Tatrách opäť počuť typický hvizd svišťov pre radosť návštevníkov.

                                                                                                                                     Odchyt svišťov

                                                                                                            foto: P. Gavlák

                                                                                                                                  Na novej lokalite

                                                                                                 foto: P.Lenko, P. Gavlák

Lesné kury v TANAP-e

     Medzi zástupcov lesných kúr patria u nás tetrov hlucháň, tetrov hoľniak a jariabok hôrny. Jedná sa o veľmi zaujímavú skupinu vtákov, z ktorých prví dvaja - hlucháň a hoľniak sú zároveň aj glaciálnymi reliktami, čo znamená, že podobne ako kamzík a svišť, sú pozostatkom fauny z doby ľadovej.

     Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) je najväčší a azda aj najtajomnejší zástupca lesných kúr. Žije veľmi skrytým a utajeným spôsobom života. Všade, kde sa prirodzene vyskytuje predstavuje vrcholového indikátora klimaxových prirodzených severských lesov a pralesov. Znamená to, že jeho výskyt je obmedzený iba na oblasti, v ktorých je aspoň minimálna časť takýchto lesov. Tento druh však zaznamenáva u nás veľmi výrazný, možno až kritický pokles. Za posledných tridsať rokov jeho početnosť klesla niekoľkonásobne, pričom na území Slovenska žije dnes už len okolo 500 jedincov. V poslednom období je možné stále častejšie sledovať veľmi zaujímavý a zvláštny fenomén, ktorým je strata plachosti voči človeku. Len v tatranskej oblasti sme v tomto roku napočítali 4 kohúty s takýmto zvláštnym správaním. (Populáciu tu odhadujeme na 100 až 120 jedincov.) Prejavy straty plachosti voči človeku sú známe aj z minulosti a to nie len pri kohútoch, ale aj pri sliepkach. Sliepky najčastejšie vídať v blízkostí lyžiarskych vlekov a lanoviek (Kasprov vrch, Spálená a pod.). Kohúty zo stratou plachosti sa častejšie vyskytujú v miestach, kde prebieha intenzívny turistický ruch a lesnícka činnosť. Takéto jedince je možné pozorovať hlavne v zimnom období alebo na začiatku vegetačného obdobia, kedy prebieha tok. Čo spôsobuje toto správanie pri živočíchovi, akým je tajomný a plachý hlucháň, je viac-menej veľká záhada. Pravdepodobne má tento jav za následok rýchly úbytok vhodných biotopov a preto aj náhly pokles početnosti druhu. Hlucháň v rýchlo sa meniacich podmienkach len prežíva a postupne sa vytráca z lokalít, ktoré boli tisícročia jeho prirodzeným domovom. Táto zásadná zmena je viditeľná nielen v prostredí kde žije, ale aj v konkrétnych lokálnych populáciách, ako dôsledok veľmi nízkej početnosti, izolovanosti a možného príbuzenského kríženia.

     Tetrov hoľniak (Tetrao tetrix) sa  na rozdiel od hlucháňa zmenou  straty plachosti voči človeku nevyznačuje. Avšak aj populácia hoľniaka zaznamenáva v poslednom čase výrazný pokles. Niektoré lokality v predhorí Tatier, kde sa v minulosti bežne vyskytoval zanikli prakticky za pár desaťročí (Hybské Sihly). Dnes prežíva už len hôľna populácia, ktorá sa vyskytuje v alpínskom a subalpínskom pásme. Zaujímavosťou je, že keď populácia hoľniaka žije v tesnej blízkosti populácie hlucháňa môže vzniknúť kríženec obidvoch druhov, ktorého odborná literatúra nazýva TETROVEC.

     Jariabok hôrny (Bonasa bonasia) je jediným z trojice lesných kurovitých vtákov, ktorý má stabilnú a vo viacerých oblastiach aj dostatočnú početnosť. Z tejto trojice je najmenší a aj najnenápadnejší. Vyskytuje sa výlučne v lesnom pásme, pričom obľubuje zmiešané lesy s dostatočným podrastom. Prelietanie jariabkov je možné pozorovať hlavne skoro ráno, kedy hľadajú svoje denné stanovište s vhodným úkrytom a dostatkom potravy. Počas dňa sa jariabky po dennom stanovisku presúvajú pomalou chôdzou a odletia jedine vtedy, keď ich niekto alebo niečo vyruší.

                                  Tetrov hlucháň so stratou plachosti                                                         Tetrov hoľniak v letku

                                Tokajúce tetrovy hoľniaky na snehu                                    Tokajúci tetrov hluchaň na strome

                                                                                                                                         foto: P. Lenko

Európsky deň národných parkov, Stará Lesná 28.5.2010

     Dňa 28.5.2010 sa v  Starej Lesnej uskutočnila konferencia, ktorú organizovali Slovenské elektrárne a. s.  Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia Správy TANAP-u, ŠL TANAP-u, chatár z Téryho chaty pán Miroslav Jílek, ako aj pracovníci Slovenských elektrární a.s. Akcia bola zameraná na prezentácie úspešných, už zrealizovaných projektov, ale tiež  na projekty,  ktoré ešte len čakajú na finančnú injekciu od Slovenských elektrární. Všetky tieto aktivity sa niesli pod hlavičkou „Energia pre prírodu – Energia pre Tatry“, ktoré do tatranskej oblasti prinášajú environmentálne aktivity zamerané na envirovýchovu a ochranu prírody.

V prezentáciách odzneli projekty:

1. Stratégie environmentálnej zodpovednosti SE, a.s.

2. Inštalácia fotovoltaického systému na Téryho chate – zhodnotenie projektu

3. Fotovoltaický systém na Zbojníckej chate a Chate pod Rysmi – príprava projektu

4. Zachovanie genofondu pstruha potočného – zhodnotenie projektu

5. Záchrana sokola sťahovavého – zhodnotenie projektu

6. Predstavenie tohtoročného projektu: Orol skalný a Orol krikľavý

Kamera na hniezde orla skalného (Aquila chrysaetos)

     Dňa 27.5.2010 sme nainštalovali kamerový systém na hniezdo orla skalného v Západných Tatrách. Hmotnosť orlíčaťa počas inštalácie kamery bola 1,8 kg. Akcia nadväzuje na úspešné kamerové prenosy z minulého roku, kedy sme touto technológiou sledovali hniezdo sokola sťahovavého (Falco peregrinus) a kolóniu svišťa vrchovského tatranského (Marmota marmota latirostris).
     Kamerový systém slúži ako ochrana hniezda pred jeho prípadným vykradnutím – vtáčia kriminalita. Záznam z hniezda orlej rodiny sa priebežne ukladá na pevný disk a neskôr (po spracovaní) bude možné pracovníkmi Správy TANAP-u vyhodnotiť aj etológiu – správanie sa tohto druhu. Zaujímavé bude sledovať hlavne výchovu orlieho mláďaťa rodičovským párom, pričom zaznamenávať budeme potravnú ponuku, preperovanie, celkovú aktivitu a pod.
     Kamera monitoruje hniezdo počas celej doby výchovy orlíčaťa, čiže od konca mája do konca júla, alebo začiatku augusta tohto roku. Rovnako ako v minulom roku 2009, aj v tomto chceme pre návštevníkov webu sprístupniť on-line prenos z hniezdnej lokality prostredníctvom našej stránky www.spravatanap.sk („živá kamera“). Prvé prenosy budú návštevníkom stránky prístupné už začiatkom júna a potrvajú až do konca obdobia hniezdenia.
 

                                                              Inštalácia systému pod hniezdom

Prvé zábery z kamery

Medzinárodné dni NP

     Pri príležitosti Dňa karpatských parkov a Európskeho dňa národných parkov  Správa  TANAPu usporiadala niekoľko stretnutí so žiakmi ZŠ , SŠ a s verejnosťou. V rámci prednášok, besied, enviro-hier a exkurzie  pripomenuli tieto medzinárodné významné dni v oblasti životného prostredia na stretnutiach pracovníci S- TANAP-u  P. Gavlák, P. Ballo  a M. Proháczková.

                                                     V dome soc. služieb                       Na náučnom chodníku k Belianskej jaskyni

                                     Škola v prírode v T. Lomnici                                                    Beseda so stredoškolákmi  

                                                                                                                          foto: M. Proháczková

Deň karpatských parkov

     Deň karpatských parkov si pripomíname 23. mája. K tomuto dňu sa každoročne pripravujú rôzne podujatia, akcie  v rámci ochrany prírody, environmentálne  stretnutia so žiakmi ZŠ, SŠ, ŠŠ, ale i s verejnosťou. Uskutočňujú sa besedy na školách, ale i stretnutia v prírode. Správa TANAP-u pripravila celodenné podujatie na pracovisku v L. Mikuláši, kde pozvané školy i verejnosť mali možnosť zoznámiť sa s prácou odborných pracovníkov i pracovníkov strážnej služby a envirovýchovy. Deti zaujali výstavy živočíchov a drevín TANAP-u, ale aj filmy z prác vo vysokohorskom prostredí. Potešili sa tiež rôznym  environmentálnym aktivitám.

                                                                                                                      foto: M. Prohaczková

Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti

     Mesiac máj je bohatý na Medzinárodné dni, týkajúce sa ochrany prírody a životného prostredia. Správa Tatranského národného parku pri príležitosti  Medzinárodného dňa biologickej rozmanitosti pripravila na pracovisku v L. Mikuláši Deň otvorených dverí. Návštevou nás poctili základné, stredné i špeciálne školy z L. Mikuláša a okolia, ale aj široká verejnosť. Pre návštevníkov bola pripravená panelová výstava o Biosférickej rezervácii Tatry, bohatý environmentálny program, premietali sa filmy a prezentácie s tatranskou tematikou.  K dispozícii bol i zaujímavý propagačný materiál.

                                                                                                                            foto: M. Prohaczková

Nové dopravné značky

     Na štátnej ceste č. 534 z Popradu do Dolného Smokovca pribudli 4 nové dopravné značky „POZOR ZVER“. Tieto dopravné značky boli pri ceste osadené na základe spoločného projektu vypracovaného Správou TANAP-u a ŠL TANAP-u z dôvodu ochrany živočíchov pred smrťou pod kolesami áut. Sú osadené v úseku, kde dochádza k častým kolíziám áut a zveri. Každoročne ich v tomto úseku zahynie niekoľko desiatok kusov, medzi nimi aj chránených druhov živočíchov a vtákov. Vodičov značky upozornia na riziko, že v predmetnom úseku je zvýšená možnosť stretu so zverou a na potrebu maximálnej pozornosti a opatrnosti. Dúfame, že vodiči budú rizikový úsek prechádzať opatrnejšie a spoločne docielime, že zrážok so živočíchmi a vtákmi bude menej.

                                                                  foto: L. Burdová

Propagácia ochrany svišťov v Texase.

     Anna Bobčáková, študentka Gymnázia Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši, sa pred niekoľkými dňami vrátila z USA, kde reprezentovala mladých vedcov zo Slovenska.
     Ceste na súťaž predchádzala špeciálna cena, ktorú študentka získala realizáciou projektu v rámci Biomonitoringu v roku 2008, ktorým vyhrala účasť na medzinárodnom týždni výskumu vo voľnej prírode vo Švajčiarsku. Tu pokračovala na projekte výskumu svišťa, ktorý už realizovala v Žiarskom sedle v Západných Tatrách, a to pozorovaním ďalekohľadom od turistického chodníka.
     Za cieľ práce si Anna vybrala „Monitoring denného správania svišťa vrchovského tatranského a alpského s dôrazom na pohyb chvostom“. Etológia svišťa v tejto oblasti ešte nie je dostatočne preskúmaná. Z tohto dôvodu práca mala nečakaný úspech.
     V Americkom štáte Texas v Houstone súťažili študenti zo 69 krajín. Z 1802 projektov bolo hodnotených 478 súťažiacich. V rámci súťaže bol premietnutý aj slovenský dokumentárny film o svišťoch. Aj keď Anna súťaž nevyhrala, do budúcnosti získala veľké skúsenosti.
     Annino krédo je: ak chceme svišťa ako ohrozený druh zachrániť, musíme poznať jeho správanie.
 

Medzinárodná konferencia v KRNAP-e

     V dňoch 20.4. -  23. 4. 2010  sa zástupcovia zo ŠOP SR Správy TANAPu Ing. Slavomír Celer a Ing. Pavol Majko zúčastnili na III. medzinárodnej konferencii ku dňu Zeme "Úloha národných parkov na formovanie verejných názorov (The role National Parks in shaping the public attitude)". Konferenciu okrem Krkonošského národného parku na poľskej strane organizovali:  Consulate General of the United States Kraków - Poland,  Rocky Mountain National Park, National Park Service - U. S: Department of the Interior a Krkonoše National Park (CZ). Cieľom konferencie bolo predstaviť poznatky a vymieňať praktické skúseností o stave prírodného a kultúrneho prostredia, o turistike, o envirovýchove, o zabezpečení pohybu pre invalidov, o využití GIS, o ochrane zamokrených území a o ochrane veľkých predátorov v národných parkoch v Poľsku, v Čechách, na Slovensku a v USA. Na konferencii Ing. Pavol Majko predniesol príspevok o monitoringu medveďa hnedého na území TANAPu. Príspevok bol zameraný na využitie telemetrických metód pri monitoringu medveďa hnedého, využitie a skúsenosti monitoringu medveďa na území TANAPu.

Riešenie problému s odpadkami

     Skoro vo všetkých lokalitách prirodzeného výskytu medveďa, kde nie sú zabezpečené odpadky tak, aby sa k ním nedostal medveď, existuje problém ohrozenia ľudí.
     Vieme, že medveď je pohodlné zviera. Keď má možnosť, tak v lese na presuny použije radšej cestu alebo chodník, ako by mal ísť po terénnych nerovnostiach. Podobne rieši problém so zháňaním potravy. Pred prirodzenou potravou uprednostní odpadky v okolí zariadení cestovného ruchu, alebo súkromných chát. Niet sa čomu diviť, veď tieto zariadenia sa čím ďalej vo väčšej miere budujú v jeho prirodzenom areáli výskytu. Prevádzkovatelia týchto zariadení podceňujú túto skutočnosť. Snažia sa ušetriť financie za zabezpečenie odpadkov pred medveďom. Keď to zistí medveď, hneď je problém na svete. Z médií sa dozvieme „čo si to zase ten medveď dovolil“.
     Rovnaký problém s medveďom vznikol pod Bobroveckou Vápenicou v ústí Jaloveckej doliny. Medveď začal chodiť na odpadky do kontajnera, ktorý tam bol umiestnený pre chatárov. Obecný Úrad v Bobrovci namiesto medializovania problému sa rozhodol pre rekonštrukciu kontajnera tak, aby sa k odpadkom nedostal medveď. Na fotodokumentácii vidieť, že celú vec berú vážne. Tiež im záleží na životnom prostredí a aj na bezpečnosti návštevníkov Jaloveckej doliny.

Žabiek bude menej

     V tomto roku pracovníci Správy TANAP v spolupráci s dobrovoľnou strážou prírody a pracovníkmi ŠL TANAP-u preniesli cez cestné komunikácie 2213 jedincov obojživelníkov. Zábrany boli inštalované v lokalite Intercamp Tatranec na štátnej ceste Tatranská Lomnica – Veľká Lomnica, kde bolo prenesených spolu 159 skokanov hnedých (Rana temporaria), v obci Mlynčeky, kde bolo prenesených 2038 ropúch bradavičnatých (Bufo bufo) a na Orave v lokalite Zverovka. Tam bolo prenesených len 15 jedincov skokana hnedého (Rana temporaria).
     Oproti minulému roku bol ťah žiab zdĺhavejší a v menšom počte, čomu nasvedčujú aj predložené údaje. V roku 2009 bolo v lokalite Intercamp Tatranec prenesených 387 jedincov skokanov, v Mlynčekoch 4084 ropúch a na Zverovke 241 skokanov. V lokalitách kladenia vajíčok (mláky, malé vody) týchto jedincov sme zaznamenali výrazne menej vajíčok ako v predchádzajúcich rokoch. Tohtoročná suchá zima bez snehovej pokrývky sa pravdepodobne podpísala aj na tom, že obojživelníky v niektorých oblastiach mrazy neprežili a v tomto roku môžeme očakávať menej žiab ako po minulé roky.
     Pri obci Mlynčeky bol spozorovaný zaujímavý jav, keď si samičku ropuchy bradavičnatej (Bufo bufo) vybral za partnerku samček ropuchy zelenej (Bufo viridis) (obrázok č. 2). Pritom tento druh ropuchy v minulom roku nebol pozorovaný vôbec a v tomto roku sme zistili iba dva jedince. V prírode dochádza ku kríženiu medzi rôznymi druhmi živočíchov len zriedka, no aj takéto „malé omyly“ sa občas stávajú.
 

                                                                   foto: J. Ksiažek

Uhynutý medvedík v Belianskych Tatrách

     Pod Širokým sedlom v Belianskych Tatrách v nadmorskej výške cca 1640 m n. m. bolo dňa 29. 4. 2010 nájdené uhynuté tohtoročné mláďa medveďa hnedého.
     Nálety krkavcov na tmavé miesto na snehu, následné trhanie a odnášanie potravy boli dôkazom toho, že na rovnej pláni pod Širokým sedlom, pod strmými zasneženými svahmi Ždiarskej Vidly je uhynutý živočích. Okolie nálezu mŕtveho medvedíka bolo bez známok akýchkoľvek stôp. Jediné viditeľné stopy na mäknúcom snehu zanechali len krkavce, ktoré sa ťažko lúčili so svojou korisťou.
     Uhynuté mláďa bolo znesené z lokality a odovzdané pracovníkom ŠL TANAPu. Na základe pitvy bolo zistené, že mláďa malo asi 3 mesiace, hmotnosť 3,05 kg a celková dĺžka tela bola 570 mm.
 

                                                                                                     foto: B. Sedláková

Svište  v Belianskych Tatrách sa vyhrabávajú

     Svište, ktoré boli v rámci reštitúcie prenesené zo Západných Tatier do Belianskych Tatier v rokoch 2008 a 2009, sa začali vyhrabávať už v apríli.
     V roku 2009 boli výhraby zistené 6. a 7. mája. Všetky svište prenesené do nového prostredia zimu prežili a mali prírastok - 4 mláďatá.
     V roku 2010 bol zistený zimný výhrab pod Ždiarskou Vidlou už 29.04.2010, čo je o viac ako týždeň skôr v porovnaní s minulým rokom. . V nore zimovali tri svište, dva prenesené v roku 2008 a ďalší, ktorý k nim pribudol v roku 2009. Všetci traja zimu prežili a zo zimnej nory, kde je ešte 1,82 m snehu, prechádzajú na roztopený ostrovček vzdialený asi 5 m od nory, do ktorej si nosia suchú trávu. Sú veľmi pozorné, reagujú aj na prelety krkavcov. Takéto správanie nie je pozorované počas aktívneho obdobia, len teraz na jar.
     Druhá zimné nora, ktorá bola prehrabaná, je pod Hlúpym, orientovaná na juh. V tejto lokalite podľa literárnych údajov nebol nikdy evidovaný výskyt svišťov. V nore hibernáciu prežil sám svišť, ktorý bol prenesený do Belianskych Tatier ako najväčší jedinec, pri odchyte vážil 4 kg .
     V krátkom čase očakávame aj ostatné výhraby reštituovaných svišťov, hoci sú Belianske Tatry stále pokryté hrubou vrstvou snehu.
 

                                                                                                    foto: B. Sedláková

Stretnutie skialpinistov a horolezcov, Popradské pleso

     V dňoch 8.4. – 11.4.2010 sa uskutočnilo stretnutie skialpinistov a horolezcov v Horskom hoteli Popradské pleso na Popradskom plese. Podujatie bolo organizované v spolupráci s ŠOP SR Správou TANAP-u.
     Súčasťou piatkového poobedňajšieho programu bolo pracovné jednanie so Správou TANAP-u za účasti jej riaditeľa Ing. Pavla Majka, vedúceho strážnej služby TANAP-u RNDr. Jána Zuskina a členov strážnej služby, s ktorými boli prejednané návrhy SHS JAMES a SSA v rámci nového Návštevného poriadku TANAP-u, na znení ktorého budú obidve strany ďalej spolupracovať. Výsledky tohto jednania hodnotia obidve strany ako veľmi pozitívne.
     Večerný program bol okrem video- a foto-show zo slovenských a svetových hôr zameraný predovšetkým na problematiku skialpinizmu a ochrany prírody v Tatranskom národnom parku.
      Sprievodným podujatím boli individuálne a spoločné horolezecké a skialpinisticko - horolezecké túry s pracovníkmi strážnej služby Správy TANAP-u.
 

Spoznávanie spevavcov

     28.4.2010 Správa TANAPu pripravila pre žiakov ekokrúžku zo ZŠ v Trstenej ekoaktivitu zameranú na spoznávanie spevavcov. Mladí ekológovia podľa predlohy vymaľovávali vtáčikov z vypálenej hliny. Zábavnou a tvorivou formou sa tak naučili podľa zafarbenia rozoznávať niektoré druhy spevavcov, ktoré budú môcť pri ďalších vychádzkach pozorovať priamo v prírode.

Envirovýchova s najmenšími

     Dňa 27.4. 2010 Správa TANAP-u v Tatranskej Štrbe pripravila environmentálne dopoludnie pre deti z Materskej školy v T. Štrbe, pri príležitosti Dňa Zeme, Apríla - Mesiaca lesov a Medzinárodného roku biodiverzity.
     Na úvod deťom pracovníčka S -TANAP- u Martina Proháczková premietla prezentáciu AKO DEDUŠKO SMREK PREŽIL SVOJ ŽIVOT. V rozprávke sa deti dozvedeli, ako zo semienka vyrastie strom a čo všetko počas svojho života prežije v lese. Nasledovala prechádzka do blízkeho lesa, kde sa prakticky oboznámili s vývojovým štádiom smreka obyčajného, živočíchmi a kvetmi TANAP-u. Deti pri obchôdzke lesa ostali prekvapené, ako je les v Tatranskom národnom parku znečistený odpadom.
 

Správa TANAPu verí environvýchove

     Pracovníci Správy TANAPu pred zahájením turistickej sezóny majú veľa práce. Okrem osadenia nových informačných tabúľ pred frekventovanými dolinami, organizujú rôzne  environmentálne aktivity  a tiež prednáškovú činnosť, prostredníctvom ktorej  vedú širokú verejnosť, študentov aj deti útleho veku k zodpovednému správaniu k prírode i k sebe a tiež k zachovaniu vzácnej fauny a flóry nášho najstaršieho parku. O prednáškovú činnosť je  veľký záujem aj v blízkom zahraničí, v Poľsku a Česku.

     Jeden z pracovníkov Pavel Ballo, ktorý pracuje pre Správu TANAP ako špecialista na svišťa vrchovského tatranského  a tiež ako  dokumentarista, mal v období, keď svište ešte hibernujú ( polročný zimný spánok) zvýšené prednáškovo - vzdelávacie aktivity.  Vysvetľuje na nich ako uchrániť naše najvzácnejšie glaciálne relikty Tatier - kamzíka a svišťa.

Hlavné jeho aktivity v poslednom období boli:

• Mesto Liptovský Mikuláš si v jeseni  vyžiadalo Pavla Balla na prezentáciu TANAPu a vzácnej fauny Tatier do partnerskej Opavy. Konal sa tam festival „Medzi nami zvířaty“.  

•  Dňa 12.9.2009 bol prevziať cenu u riaditeľa poľského TPN Pawla Skawinského v blízkom Zakopanom za film o svišťoch (réžia O. Janíková).

•  Správu TANAPu zastupoval dňa 21.12. 2009 na konferencii svetového významu TED^x v Prievidzi, kde odprezentoval 6 ročný výskum a monitoring svišťa v TANAPe.

     Veľa návštevníkov  našich hôr, hlavne vyznávačov skialpinizmu, prichádza zo susedného Česka z oblasti Jeseníkov a Beskýd. Z tohto dôvodu  Pavel Ballo  v týždni od 12.4. do 16.4. 2010 prijal pozvanie a navštívil Šumperk, Bruntálsko a  Jablunkov.  S vlastnými videodokumentmi a prednáškami vysvetľoval, aké je dôležité dodržiavať Návštevný poriadok TANAPu, prečo sa musia dodržiavať sezónne uzávery. Kedy sa svište vyhrabávajú a pária. Podobne denný biorytmus kamzíka, obdobie  párenia  a vyvádzania   potomstva.  Poukázal na veľkú módu vodenia  psov bez vôdzky v alpínskom stupni.  Úspech u poslucháčov má aj prezentácia „Bionika orla skalného“ vo vysokohorskom prostredí a premietanie vlastných videofilmov o svišťoch a kamzíkoch. Záujem o predstavenie nášho najstaršieho Národného parku v Česku je veľký. Pozvanie na ďalší cyklus prednášok sme dostali aj po ukončení turistickej sezóny.

     Správa TANAP organizuje dňa  21. 5. 2010 Deň otvorených dverí na pracovisku v Liptovskom Mikuláši na Hodžovej 11. Riaditeľ národného parku Ing. Pavol Majko  pri tejto príležitosti  pripraví špeciálnu miestnosť pre študentov a príležitostné akcie, oslovujúce širokú verejnosť i  odborníkov.

Besedy a aktivity na Základných školách ku Dňu Zeme.

     Správa TANAPu, tak ako po iné roky, pripravila k Svetovému dňu Zeme na siedmich základných školách v čase od 20. 4. 2010 do 23. 4. 2010 rôzne besedy, premietanie filmov, prezentácie o odpadoch a taktiež aktivity v prírode. Žiaci na školách sa zamýšľali nad tým, v akom množstve sa naša planéta Zem znečisťuje a pri tejto príležitosti sa snažili vyčistiť okolie školy i obce. Tiež  kládli dôraz na separáciu odpadu. Niektoré  deti skrášlili svojimi kresbami školský dvor.
K navštíveným školám patrili: ZŠ v Spišskej Teplici, v Žakovciach, v Batizovciach, v Kežmarku, v Stráňach pod Tatrami, ZŠ v Poprade na ul. Komenského a ul. Dostojevského.
     Uvedených stretnutí sa zúčastnila pracovníčka Správy TANAPu Martina Proháczková, ktorá vysvetlila žiakom aj nebezpečenstvo vypaľovania trávnych porastov v jarnom období a dopad na životné prostredie. Niektorí žiaci sa veľmi aktívne zapájali do besedy o životnom prostredí a tiež do besied o vzácnej biodiverzite v našom najstaršom národnom parku .
     Každá zo škôl obdržala plagáty ku Dňu zeme a k Medzinárodnému roku biodiverzity, z ktorých si vyhotovili aktuálnu nástenku.
 

     ZŠ Kežmarok                                                                          ZŠ Batizovce

     ZŠ Stráne pod Tatrami                                                                                               ZŠ Žakovce

                                              ZŠ na ul. Dostojovského v PP

Prvé výhraby svišťov

     Dňa 18.4.2010 o 10:20 hod. bol v Žiarskej doline v Západných Tatrách, v blízkosti Žiarskeho sedla, zaznamenaný prvý tohoročný výhrab svišťa zo zimnej nory po polročnom zimnom spánku. Vidieť tento okamžik ako sa zo snehu vyhrabáva svišť je veľmi vzácny a ťažko postrehnuteľný. Zimný spánok umožňuje prežívanie tohto druhu v ťažkých klimatických a trofických podmienkach. Po zimnom spánku, kedy dochádza u svišťov k strate hmotnosti až o 1/3, sa svište pomaly aktivujú. Spočiatku sú apatické, neohrabané. Aj tieto fakty sú dôvodom k tomu, že skialpinistická sezóna v Tatrách končí dňom 15. apríla.
     Ing. P. Ballo, ktorý sa venuje skúmaniu života svišťov, zaznamenal reakciu svišťa na lyžujúcich skialpinistov, ktorí dňa 18.4.2010 lyžovali z Baranca v tesnej blízkosti čerstvo vyhrabaného svišťa. Svišť po zaregistrovaní prvého lyžiara v okamžiku strhol svoje telo späť do snehového tunela, odkiaľ sa len pár minút pred tým s námahou vyhrabal.
     Na fotografii vidieť popísané stopy skialpinistov, ktorí v tento vzácny deň vyrušili svište 3 dni po ukončení skialpinistickej sezóny. Z tohto okamžiku bol na mieste vyhotovený aj videozáznam.
     Upozorňujeme návštevníkov nášho parku, že skialpinistická sezóna skončila. Nedodržiavanie podmienok Návštevného poriadku budú naši strážcovia riešiť formou blokových pokút.
 

                                            Čerstvý výhrab - detail                                                                 Vyhrabaný svišť

                                                                                                                                   foto: P. Ballo

Environmentálna výchova návštevníkov Tatranského národného parku

     Správa TANAP-u má záujem, aby návštevníci, ktorí prichádzajú do národného parku mali možnosť vidieť chránené druhy živočíchov a rastlín, ako aj lokality, ktoré nie sú pre nich bežné a prístupné. Preto na niektorých najviac navštevovaných miestach národného parku umiestnili veľké plazmové obrazovky, a to v Infocentre Správy TANAP-u na Žiarskej chate, v reštaurácii Skalnaté Pleso pri vrcholovej stanici lanovky, v Múzeu Štátnych lesov TANAP-u v Tatranskej Lomnici a v Infocentre Správy TANAP-u v Pribyline. Finančné prostriedky na nákup plazmových obrazoviek boli získané z projektu v rámci revitalizačných opatrení. Návštevníkom je formu krátkych filmov a fotografií prezentovaná činnosť pracovníkov Správy Tatranského národného parku v oblasti praktickej ochrany prírody a zaujímavosti z jeho územia.

Návšteva Rocky Mountain National Park-u

     Pracovník Správy TANAPu Ing. Slavomír Celer a pracovník VSaM TANAPu, ŠL TANAP Ing. Peter Fleischer, PhD. sa zúčastnili pracovnej cesty do Rocky Mountain National Park (RMNP). Pracovná cesta sa uskutočnila na pozvanie partnerského národného parku Rocky Mountain National Park, Colorado, USA. Hlavným cieľom návštevy bola účasť na vedeckej konferencii, ktorú organizuje RMNP. Samotná konferencia trvala dva dni. Rokovanie sa uskutočnilo na radnici v sídle správy NP, v mestečku Estes Park. Na konferencii Ing. P. Fleischer, PhD. predniesol príspevok o disturbačnej ekológii tatranských lesov a jej aplikácii v lesníckej starostlivosti v kontexte klimatických zmien. Na druhý deň Ing. S. Celer a Ing. P. Fleischer, PhD. v sekcii posterov predstavili náš prístup ku kategorizácii prírodoochranných hodnôt ako východisko pre diferencovanú ochranu územia TANAPu formou zón. Počas návštevy RMNP pracovníci z TANAPu uskutočnili návštevu Štátnej Univerzity Colorado, Fort Collins, kde sa dohodla ďalšia spolupráca v oblasti výskumu lúčnych biotopov na území TANAPu a RMNP. Okrem toho sa pracovníci TANAPu sa oboznámili s prírodnými podmienkami RMNP a uskutočnilo sa stretnutie s pracovníkmi RMNP.
 

                                                                                                                                                                foto S. Celer

Nové informačné tabule v dolinách národného parku

     Návštevníci národného parku v týchto dňoch istotne zaznamenali nové veľké informačné tabule inštalované na existujúcich paneloch pri vstupe do niektorých dolín v Západných Tatrách. Tieto tabule poskytujú návštevníkom informácie o projektoch Správy TANAP-u realizovaných s finančnou podporou Slovenských elektrární, členom skupiny ENEL. Pekné fotografie pracovníkov štátnej ochrany prírody s krátkym výstižným textom (v skrátenej forme i v anglickom jazyku), umožňujú záujemcom získať základné informácie o prebiehajúcich projektoch, zameraných na ochranu fauny Tatranského národného parku.
     Nové tabule nahradili tabule s už neaktuálnymi informáciami a poškodené tabule pred Žiarskou dolinou, Račkovou dolinou, Bystrou dolinou, na Podbanskom, na lokalite Huty - Biela skala a pri Múzeu oravskej dediny Zuberec – Brestová.
     V najbližších dňoch budú tabule inštalované ešte na Štrbskom Plese, na Hrebienku a v Tatranskej Javorine.

Jarné aktivity

     Príchod jari nám každoročne oznamujú svojimi aktivitami druhy živočíchov, s ktorými sa počas zimy u nás nestretneme.
     Prvé bociany biele sme v predhorí Tatier tohto roku zaznamenali už 24. marca. Bociany sa každoročne vracajú na svoje hniezda z Afriky, kde zimujú. Prvý priletí samec a pár dní za ním aj samička. Svojmu hniezdu zostávajú verné po celý život. V poslednej dekáde marca sme zaznamenali aj návrat bocianov čiernych, ktoré zimujú v Afrike a na Blízkom Východe.
     Jarné oteplenie preberá zo zimného spánku aj žaby, ktoré ihneď cítia silnú potrebu rozmnožovania. Zo všetkých strán migrujú k vodám, kde sa vyvinuli a kladú tam svoje vajíčka. Cesta k vode však nie vždy býva bezpečná. Veľakrát je prerušená komunikáciou, ktorú vybudoval človek. Žaby sa musia cez ňu dostať k miestam ich rozmnožovania. Pri rýchlosti ich pohybu a rýchlosti áut, ktoré po ceste prechádzajú, nemajú tieto malé živočíchy bez pomoci človeka šancu dostať sa bezpečne k vytúženému cieľu, preto im človek musí pomôcť inštalovaním zábran v kritických úsekoch ciest a ich prenášaním cez cestnú komunikáciu. Pracovníci Správy TANAP-u v posledných marcových dňoch inštalovali zábrany popri ceste Tatranská Lomnica – Veľká Lomnica v lokalite Intercamp Tatranec, v obci Mlynčeky a na Orave v lokalite Zverovka Studená dolina. V týchto lokalitách budú pracovníci Správy ako aj dobrovoľní členovia ochrany prírody zabezpečovať prenos migrujúcich žiab.
 

Odchytená medvedica pre telemetrické sledovanie

     Dňa 2.4.2010 (na Veľký piatok) sme zrealizovali odchyt v poradí už druhého medveďa pre telemetrické sledovanie prostredníctvom GPS obojku v Tatranskom národnom parku.

     Prvý medveď (mladý samec) bol odchytený v tej istej lokalite dňa 6. októbra 2008. Medveď však obojok stratil na jar 2009 po zimnom spánku, kedy prišiel o podstatnú časť svojej hmotnosti. Avšak, aj počas polročného sledovania tohto mladého medveďa sme sa dozvedeli veľa zaujímavostí o jeho pohybe, aktivite a zimnom spánku. Pre zaujímavosť, medveď mal svoj brloh v nadmorskej výške cca. 1700 metrov v juhozápadnej expozícií v poraste kosodreviny. Tiež je zaujímavý údaj o teplote z brloha, ktorá bola viac-menej konštantná počas celého obdobia jeho zimného spánku a výrazne sa nemenila ani pri vysokých výkyvoch teplôt v tatranskej oblasti počas zimy 2008/2009. Teplota sa pohybovala v intervale od mínus 2 do plus 4 stupňov Celzia.

     „Veľkonočná medvedica“ bola odchytená do samonášľapného odchytového zariadenia, pričom ako návnadu sme použili rastlinnú potravu. Lokalitu, kde sme realizovali odchyt nám od konca februára do začiatku apríla postupne navštevovali 4 medvede. Vybrať toho správneho bola otázka najmä pre zoológov. Úspech v podobe nevodiacej dospelej medvedice sme ani neočakávali, no šťastie nám prialo. Máme tak možnosť a veľkú príležitosť sledovať cez satelit medvedicu, ktorá v tatranskej oblasti už preskákala nejaký ten rok a v minulých rokoch určite odchovala množstvo zdravých a silných medvieďat. Dúfame, že ak aj nie tento rok, potom určite ten budúci, privedie na svet medvieďatá a nám sa tak naskytne možnosť nahliadnuť do života medvedej rodiny. Jej vek sme odhadli na 10 rokov na základe obrúsenia zubov, osrstenia a morfológie jej tela. Zaujímavosťou je aj jej staré zranenie, ktoré sme objavili na pravom stehne. Išlo o jazvu veľkosti ľudskej dlane, ktorú pravdepodobne utŕžila počas súboja s iným medveďom, pri obrane mláďat alebo svojho teritória. Počas celej akcie bola nevyhnutá prítomnosť veterinára, ktorý aplikoval farmaceutické prípravky. Satelitný obojok je skonštruovaný tak, aby sa po určitom období (3 až 4 roky) sám diaľkovo odpojil a medveď tak má možnosť žiť ďalej bez nedobrovoľne nasadenej ozdoby skrášľujúcej jeho krk.

Svetový deň vody na základných školách

     Pri príležitosti Svetového dňa vody pripravila Správa TANAPu pre žiakov základných škôl v Žakovciach a Batizovciach besedy a celodenný program .
     V Žakovciach si deti počas besedy pozreli prezentáciu o vode, ktorú pripravila pracovníčka S - TANAPu M. Proháczková. Po besede spoločne vytvorili nástenku ku Dňu vody. V Batizovciach žiaci navštívili miestny potok a pomocou Kľúča na určovanie bezstavovcov tečúcich vôd zisťovali kvalitu vody. Počas dňa tiež besedovali o vode, prezreli si prezentáciu na tému voda a filmy súvisiace s touto tematikou.
 

I. domáca lesnícka konferencia

     Pracovnici Správy TANAPu sa zúčastnili na I. domácej lesníckej konferencií, ktorá sa uskutočnila 19.3. 2010 v Tatranskej Kotline. Konferenciu organizoval Mestský podnik Spišská Belá, s.r.o.. Cieľom konferencie bolo zhodnotenie výsledkov pri plnení úloh LHP za roky 2005 - 2009, problematika vetrových a podkôrníkových kalamít, pestovanie a ochrana lesa a vízia hospodárenia v lesoch vo vlastníctve mesta Spišská Belá do roku 2010. Na konferencii pracovník Správy TANAPu Ing. Slavomír Celer prezentoval prednášku "Zonácia TANAPu a problémy ochrany prírody z pohľadu ŠOP SR Správa TANAP a strážca p. Ksiažek prezentoval prednášku "Manažment ochrany fauny a flóry v NPR Belianske Tatry.

     22. marec - Svetový deň vody bol vyhlásený ako Deň vody v r.1992 Valným zhromaždením OSN na konferencii v Rio de Janeiro. Členské štáty boli vyzvané, aby tento deň venovali aktivitám súvisiacich s vodou a informovali verejnosť na ochranu tejto vzácnej tekutiny. Pripomínajú si ho ľudia na celom svete. Zázračná tekutina, bez ktorej neprežije žiadny živý organizmus na Zemi.
     VODA - jednoduché slovo. Najrozšírenejšia chemická látka na svete. Zem je jednou z najkrajších planét Slnečnej sústavy, nazývaná aj Modrá planéta, ktorá žije vďaka vode. Je základom všetkého bytia . Pre mnoho ľudí sa voda stala samozrejmosťou tak, ako i ďaľšie dary, ktoré od prírody dostávame. Pre jej jedinečnosť a nevyhnutnosť by sme jej mali venovať aspoň jeden deň v roku.

Úspešné zavŕšenie pretekárskej trilógie o „Puchar Parków Narodowych“ v Krkonošiach

     Traja strážcovia Správy TANAP-u Štefan Bačkor, Zdeno Jurík a Pavol Gavlák úspešne reprezentovali náš národný park aj v poslednom - treťom skialpinistickom preteku v rámci medzinárodnej súťaže zamestnancov národných parkov o „Puchar Parków Narodowych v Narciarstwie Wysokogórskim“, ktorý sa tentoraz uskutočnil v Krkonošskom národnom parku v sobotu 13.3.2010.
     Pretek, ktorý pre zmenu zorganizovali kolegovia z českého KRNAPu, sa uskutočnil v najvýchodnejšej časti NP, v oblasti rekreačného strediska Horní Malá Úpa. Štart bol o 9:45 hod. pri chate Horec neďaleko česko – poľského hraničného priechodu pri Pomezních boudách v nadmorskej výške zhruba 950 m. Trasa viedla po štátnej hranici smerom na Pomezní hřeben s najvyšším vrcholom Lysečinská hora (1168 m) a mala skôr bežkársky charakter s relatívne malým prevýšením a s dvoma nie príliš náročnými zjazdmi, čo vyústilo do veľmi svižného tempa zúčastnených pretekárov. O hodne väčším problémom však bolo počasie, ktoré pretekárom príliš neprialo – bola hmla, snežilo a na hrebeni úradoval silný vietor, ktorý okamžite likvidoval pretekármi prejdenú stopu. Naši strážcovia napriek tomu bežali výborne a po celý čas sa držali v popredí štartového poľa. Nakoniec dosiahli veľmi dobrý výsledok – v kategórii M1 – muži do 41 rokov skončil Štefan Bačkor na 3. a Zdeno Jurík na 4. mieste, v kategórii M3 – muži nad 51 rokov dobehol Pavol Gavlák na 4. mieste.
     Naši strážcovia dosiahli veľmi dobré umiestnenie aj v celkovom hodnotení súťaže o „Puchar Parków Narodowych“. Štefan Bačkor a Zdeno Jurík dosiahli v celkovom hodnotení „Pohára“ rovnaké umiestnenie ako pri poslednom preteku, čiže skončili na 3. a 4. mieste vo svojej kategórii M1, Pavol Gavlák skončil nakoniec vo svojej kategórii M3 na peknom 2. mieste.
     Okrem dôstojnej reprezentácie našej Správy TANAPu na športovom poli zabodovali naši strážcovia aj v spoločenskej oblasti, ktorá je nerozlučnou časťou takýchto akcií. Nadviazali nové priateľstvá, získali nové kontakty a navštívili veľmi pekné pohorie, o ktorom viacerí z nášho kolektívu doteraz vedeli iba to, že existuje.
 

                                                                                                                                                                             foto: ZS

Poľovníctvo a ochrana prírody v Liptove

     bol názov tematickej výstavy, ktorú dňa 12. marca  zorganizovala Stredná odborná škola lesnícka JDM v L. Hrádku.

Pracovníci S-TANAPu pripravili pre žiakov okolitých škôl zaujímavé dopoludnie, kde deťom

premietali prezentácie a filmy z terénu (záchrana vydry riečnej, reštitúcia svišťa vrchovského tatranského, telemetria medveďa, rozprávku ako rastie strom a iné). Činnosť pracovníkov  v teréne znázorňoval  STROM umiestnený vo vestibule. Účastníkom výstavy boli ponúknuté propagačné materiály, ktoré najviac ocenili pedagógovia.

POZVÁNKA 

                                                                                                                    foto: M. Prohaczkova

Strážcovia Správy TANAP-u úspešne zvládli ďalší medzinárodný skialpinistický pretek

     V sobotu 6.3.2010 sa pätica strážcov z našej Správy TANP-u zúčastnila druhého preteku z trojdielnej série medzinárodných skialpinistických pretekov zamestnancov národných parkov o „Puchar Parków Narodowych v Narciarstwe Wysokogorskom“, ktorý tentoraz zorganizovali naši tatranskí kolegovia z poľského Tatrzańskiego Parku Narodowego (TPN) v známom lyžiarskom centre na svahoch Kasprovho vrchu. Do Zakopaného sme pricestovali na osobné pozvanie pána riaditeľa Ing. Pawla Skawińského a vďaka ešte čerstvým zážitkom z NP Gorce sme sem prišli ako medzi svojich. Ukázalo sa, že máme veľa spoločného – máme radi hory a prírodu, vieme sa zabaviť a rýchlo sa skamarátiť, ale vieme aj zabojovať a siahnuť si až na dno svojich síl, ak treba. Hovorí sa tomu rovnaká krvná skupina a tá nepozná štátnu hranicu.
     Čaro skialpinistických pretekov spočíva v ich nevyspytateľnosti, pretože takmer vždy prebiehajú inakšie, ako človek očakával. Tak tomu bolo aj teraz. V NP Górce nás trápilo oteplenie spojené s dažďom a ťažkým mokrým snehom, teraz nás pre zmenu potrápil arktický mráz. Ale nielen to. Poľské Tatry sú celkom iný svet a opäť sa to potvrdilo. Našu slovenskú stranu sme opúšťali zavčasu ráno pri celkom jasnej oblohe a mraze – 11 °C, takže sme sa tešili, že počas preteku konečne aj niečo uvidíme. V Ždiari ale nastal zlom, vošli sme do hmly, sneženia a záľah snehu a tak tomu bolo až do Zakopaného. Tak nejako si človek predstavuje radostné Vianoce, lenže pre pretekára to znamená hotovú pohromu. Zhorší sa lavínová situácia a následne sa na poslednú chvíľu mení vyznačená trať, prešliapnutá stopa je plná čerstvého snehu, ktorý sa lepí na pásy, počas zjazdu býva zhoršená viditeľnosť a na prekonanie nástrah trate treba vynaložiť o hodne viac síl. No a meteorologická stanica na Kasprovom vrchu hlásila ráno teplotu okolo – 20 °C a silný vietor, takže omrznutie počas zjazdu bolo vysoko pravdepodobné. Nie nadarmo sme tesne pred štartom o 10:00 hod. pred Leśniczówkou v Kuźniciach viacerí pociťovali žalúdočnú nervozitu porovnateľnú so stavom pred významnými životnými udalosťami – rozličnými podľa veku a životných skúseností. Škoda, že Zdenove Juríkove prirovnanie, ako sa momentálne cíti, je nepublikovateľné – my sme vtedy od smiechu takmer nevyštartovali.
Naši strážcovia sú zvyknutí na tie najťažšie podmienky – celodenné makačky, strmé výstupy a ešte strmšie zjazdy, sem tam nejaké to lezenie. Naše myslenie je skôr horolezecké, nie sme pretekári v pravom slova zmysle. Naši poľskí kolegovia sú v tomto trošku iní – u nich sú preteky viac o behaní a o zjazdoch po zjazdovkách, s perfektnou výbavou a s profesionálnym zvládnutím každého detailu, na ktorom by mohli získať čo i len stotinu sekundy času na svojho súpera. S takými sa nám súťaží veľmi ťažko, navyše keď im do karát hrá aj znalosť domáceho terénu. Sú pritom medzi nimi naozajstní šampióni – napr. tradičný víťaz jednotlivých pretekov i celého pohára Marcin Nędza Chotarski podľa inernetovej stránky organizátora v minulosti reprezentoval Poľsko na MS v Albertville a podobne aj Marcin Trybała veľakrát štartoval v bielo – červených farbách nášho severného suseda v medzinárodných súťažiach. Takže žiadni trochári a o to viac nás teší, že sme sa v silnej konkurencii nestratili a dôstojne reprezentovali našu Správu.
     Škoda, že zhoršenie lavínovej situácie viedlo k zrušeniu pôvodne plánovanej trasy do Kondrackého sedla pod Kondratovú kopu. Veľmi sme sa tešili, pretože ťažké podmienky boli našou jedinou šancou, ako získať na Poliakov náskok a potom ho počas ťažkého zjazdu udržať. Takto sme absolvovali výbeh z Kuźníc (1000 m. n. m.) po jednej strane zjazdovky až takmer pod vrchol Kasprovho vrchu do výšky 1850 m. n. m. a následne zjazd po jej druhej strane dole – spolu 10,5 kilometrovú trasu. Ale aj tu sa ukázalo, že v kopcoch sme naozaj silní, a okrem najväčších favoritov nášmu strojovému tempu stačil len málokto. Čím väčšia strmina, tým lepšie pre nás. Draho získaný náskok sme ale strácali pri manipulácii s lyžami a pásmi na štande a hodne sme stratili aj neznalosťou miestneho terénu pri zjazde. Ak sa rútite obrovskou rýchlosťou dole a zjazdovka sa zrazu bez vyznačenia trasy preteku rozchádza do troch smerov, výklad trate v poľštine pred pretekami je vám v tú chvíľu platný ako....... (nechcem povedať čo).
     Napriek tomu sme nesklamali a dosiahli celkom slušné umiestnenie: v kategórii mužov M1 (do 41 rokov) skončil Štefan Bačkor na 5. a Zdeno Jurík na 6. mieste, Pavol Tajboš bol 10. V kategórii mužov M2 (do 51 rokov) skončil Juraj Ksiažek na 5. mieste a v poslednej kategórii mužov M3 (nad 51 rokov) prišiel Pavol Gavlák do cieľa na 2. mieste. Podmienky pritom boli naozaj tvrdé a v takom silnom mraze sme nedostali zápal priedušiek iba vďaka tomu, že sme na podobné výčiny počasia zvyknutí. Každý musel ukázať, čo je v ňom a čo má naozaj nachodené. Podporné prostriedky v podobe iontového nápoja v „camelbeku“ sa totiž ukázali ako neúčinné – v silnom mraze nápoj zamrzol už na prvom kilometri.
     Po pretekoch každému dobre padol „Posiłek regeneracyjny“ (obed) v Bare Yurta v Kuźniciach ako aj ďalšie občerstvenie v konferenčnej sále Správy TPN. O 15:00 hod. pán riaditeľ Skawiński, okrem iného taktiež účastník pretekov v kategórii M3, zahájil slávnostné vyhlasovanie výsledkov a odovzdávanie cien účastníkom. Naprázdno neodišiel nikto, za tú drinu si cenu zaslúžil každý, kto sa čo i len popasoval sám so sebou. V tom spočíva hlavné čaro týchto pretekov - zašportovať si, spoznať nové končiny a nových ľudí, nadviazať nové kolegiálne vzťahy, uzavrieť nové priateľstvá. Stálo to za to a dúfajme, že sa to iba športom neskončí. Najväčším šokom na záver bol asi prejazd štátnej hranice a návrat na našu stranu Tatier. U nás totiž bolo po celý deň jasno. A tak sa opäť potvrdilo staré známe: jedny Tatry – dva rozličné svety.
Viac o pretekoch na www.gis.tpn.pl/zawody/.
 

autor: AP

www.jansoft.org © 2008 TANAP