Spolupráca Správy TANAP-u a Slovenských elektrární, a.s. člen skupiny Enel začala v roku 2007, kedy pracovníci Správy TANAP-u s finančnou podporou Slovenských elektrární realizovali projekt zameraný na monitoring a záchranu dvoch najvzácnejších druhov žijúcich v národnom parku – kamzíka vrchovského tatranského a svišťa vrchovského tatranského. Spolupráca pokračovala aj v ďalších rokoch pri projekte ochrany dravých vtákov - sokol sťahovavý, orol skalný a orol krikľavý.

Vzácny hosť

     Na území Slovenska je orliak morský (Heliaeetus albicilla) vzácny. Približne od polovice 90. rokov minulého storočia sa stále častejšie objavuje nad naším územím. Jedince, ktoré u nás zimujú je možné vidieť najčastejšie v blízkosti vodných nádrží a väčších vodných tokov v januári alebo februári. Aj začiatkom roku 2010 na Vodnej nádrži Liptovská Mara našiel útočisko jeden dospelý jedinec. Pozorovania zimujúcich orliakov z tejto oblasti sú v zimných mesiacoch viac-menej pravidelné už od roku 1996 (Majko in verb.). Pred rokom 1964 na Slovensku aj hniezdil, no potom nastala približne tridsaťročná prestávka, ktorá trvala až do roku 1997, kedy u nás zahniezdil prvý pár. V súčasnej dobe hniezdi v lužných lesoch Dunaja, na východnom Slovensku vo Vihorlate pri Zemplínskej Šírave a v povodí Latorice. Pokusy o zahniezdenie sú však známe aj z lužných lesov Moravy a dolného Váhu. Počet párov na našom území sa v súčasnosti odhaduje na 6 až 8 (Harvančík S. 2007: Dravé vtáky Slovenska vo fotografií). Živí sa prevažne rybami, no nepohrdne ani zdochlinou. Dospelé orliaky sa od mladých vtákov líšia jasnožltým zobákom, svetlejším sfarbením a podstatne svetlejším (niekedy až bielym) chvostom.

                                                                                                                                       foto: Bédi

foto: Harvančík

Strážcovia TANAP-u pretekali

     Šiesti strážcovia Správy TANAP-u sa v posledných februárových dňoch zúčastnili medzinárodných pretekov o „Puchar Parkov Narodowych w Narciarstve Wysokogorskim“( v skialpinizme) v Gorczaňskom Parku Narodowym (GPN) v Poľsku. O existencii tohoto národného parku sme až doteraz vedeli len to, že sa nachádza niekde v hradbe zalesnených hôr, vypínajúcich sa nad Nowym Targom, ktoré vidíme z našich Tatier pri pohľade smerom na severovýchod a to, že mu dominuje hora Turbacz ( 1310 m. n. m.).
Po príchode do rekreačného strediska Koninki v piatok 26.2.2010 nás privítal hlavný organizátor preteku Ing. Marek Kurzeja a riaditeľ GPN Ing. Janusz Tomasiewicz. Ihneď po ubytovaní sme absolvovali na lyžiach terénnu exkurziu po národnom parku v sprievode riaditeľa GPN Ing. Tomasiewicza ako aj riaditeľa Tatrzaňskiego Parku Narodowego Ing. Pawla Skawiňskiego.
Gorczaňski Park Narodowy bol vyhlásený v roku 1981 a v súčasnosti má výmeru 7 030 ha, z čoho 51 % podlieha prísnej ochrane. Okrem ukážky zachovalých bukovo – jedľových porastov, ktoré sú fragmentmi pôvodných karpatských pralesov, sme sa oboznámili aj s problematikou odkupovania ďalších pozemkov do vlastníctva štátu s cieľom zväčšenia chráneného územia v správe národného parku.
Počas exkurzie sme sa čiastočne zoznámili aj s „nástrahami trate“ pretekov, ktoré pre nás organizátori pripravili na nasledujúci deň - sobotu 27.2.2010. Sobotňajšie ráno nás bohužiaľ privítalo veľmi nepríjemným počasím – najskôr pršalo, potom začal padať dážď so snehom a za takýchto podmienok sme o 11:00 hod. vyrazili na trať. Začiatok pretekov bol v znamení veľmi strmého, nekonečného a na konci takmer infarktového stúpania na najvyšší bod trasy – Czolo Turbacza vo výške 1259 m. n. m. Ani potom však neprišla úľava - vo vrcholových partiách hrebeňa Turbacza sa k ťažkým podmienkam pridala ešte aj hmla a drobné sneženie. Na poľanách, odkiaľ sú inokedy pekné výhľady na Tatry, sme boli radi, že v difúznom svetle bieleho mlieka vôbec vidíme stopu pred sebou. Ale ani toto nebol koniec útrap. Potom nasledoval pokyn „Foki dole“ (pásy dole) a mal nasledovať už len zjazd. Pod pojmom „zjazd“ si ale organizátor skialpinistických pretekov zvyknutý na trasy vhodné pre bežkárov predstavoval niečo celkom iné ako my. Nasledovalo totiž niekoľko kilometrov nekonečného striedania miernych zjazdov a stupákov vhodných akurát tak na „Bielu stopu“, ale nie na beh na skialpinistických lyžiach bez pásov. Kto nezažil podobné utrpenie, ten nikdy nepochopí, čo znamená výraz siahnuť si na dno síl. Asi nikdy v živote sme tak túžobne nehľadali za každou zákrutou vrcholovú stanicu lyžiarskej zjazdovky pod vrcholom Tobolow, po ktorej sme síce s roztrasenými nohami ale všetci živí a zdraví zišli dole do cieľa v Koninkách. Mali sme za sebou 12,5 km dlhú a fyzicky nesmierne náročnú trať s prevýšením asi 600 m, ktorú všetci účastníci vlaňajších pretekov v poľských Tatrách ohodnotili slovami „zlaté Zakopané“, alebo „kde sa Tatry hrabú na Gorce“, prípadne „toto sme ešte nezažili“.
Napriek tomu že v týchto pretekoch zjavne nešlo len o športové zápolenie, tešili sme sa aj z dôstojnej reprezentácie našej Správy TANAP-u a z umiestnení vo svojich kategóriách : Paľo Gavlák (3. miesto), Štefan Bačkor (4), Zdeno Jurík (8), Roman Trizna (5), Paľo Tajboš (10), Ďuro Ksiažek (7).
Domov sme odchádzali s pocitom vďaky za tradičnú pohostinnosť našich poľských kolegov a pri rozlúčke sme s potešením prijali pozvanie na ďalšie pokračovanie série pretekov o „Puchar Parkow Narodowych w Narciarstve Wysokogorskim“ v TPN v Zakopanom.

Seminár: Ochrana miest a obcí pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou

     Dňa 25. februára 2010 sa vo vzdelávacom a kongresovom centre UVL v Košiciach konal seminár, ktorého hlavným cieľom bolo poukázať na komplexné riešenia, ktoré môžu prispieť k ochrane miest a obcí pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou na úrovní vodného plánovania a územného rozvoja miest a obcí.

     Seminár je súčasťou projektu „Voda bez hraníc“ financovaného z blokového grantu Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR, spravovaného nadáciou NPOA (Nadácia na podporu občianskych aktivít).
     Dianie za účasti starostov obcí, orgánov a organizácií z odvetví ochrany prírody, lesníctva a vodohospodárstva v zastúpení slovenskej, poľskej, ukrajinskej a českej strany otvorila veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva Trine Skymoen. Po nej nasledoval súbor prezentácií, ktorých hlavnou myšlienkou bolo poukázanie na problém odvodňovania a vysušovania krajiny spojený s ničivými povodňami (holorubná ťažba, veľkobloková orná pôda, likvidácia krajinnej zelene a prirodzených vodných tokov, urbanizácia bez verejnej zelene) a návrh praktických riešení predovšetkým formou prevencie ale aj sanácie nevhodného stavu v lesnej, poľnohospodárskej a urbanizovanej krajine.
     Na seminári bola prezentovaná nová publikácia „VODA BEZ HRANÍC – Vodou ku klimatickej stabilite regiónov“, ktorá má napomôcť odbornej aj laickej verejnosti pri pochopení dôležitosti riešenia vodohospodárskych a klimatických problémov v území.

Pod Tatry zavítali hostia zo severu

     Nezamŕzajúce rieky a rybníky v Podtatranskej kotline poskytujú vhodné prostredie pre vodných vtákov, ktorí k nám prilietajú zimovať zo severnej Európy. Aj túto zimu sme tu pozorovali labute (Cygnus olor), kormorány (Phalacrocorax carbo) aj volavku bielu (Egretta alba). Plody jarabiny vtáčej sú vyhľadávanou potravou celých kŕdľov drozdov čvíkotavých (Turdus pilaris). Tie takmer nič nenechali pre chochláče severské (Bombicylla garrulus), ktoré k nám, na rozdiel od minulých zím,  zatiaľ neprileteli. Neveľká vrstva snehu na podtatranských poliach a lúkach umožnila loviť hraboše myšiakom severským (Buteo lagopus) aj  myšiarke močiarnej (Asio flammeus). Na nezamrznutých  mokradiach sme pozorovali aj slučku malú (Lymnocryptes minimus). Ojedinele boli v otvorenej krajine pozorované aj kŕdle strnádky snežnej, starší názov snehule severskej, (Plextrophenax nivalis).

                                                            foto: J. Ksiažek

Umelý most pre zver ponad diaľnicu pri obci Lučivná

     Severná diaľnica D 1, ktorá prechádza na rozhraní TANAP-u a NAPANT-u vytvorila neprirodzenú bariéru oddeľujúcu obidve horstvá. Úsek od Liptovského Mikuláša až po Poprad výrazne zamedzuje prirodzenej migrácii zveri medzi národnými parkami lemujúcimi Liptovskú a Spišskú kotlinu. Zver má veľmi málo možností ako prekonať diaľnicu, ktorá je z veľkej časti oplotená. Prechody využíva pod premosteniami nad obcou Podtúreň, Dovalovo a Hybe. V týchto miestach je však migrovanie značne obmedzené pre urbanizáciu a cestnú sieť, ktorá sa tam nachádza. Ako veľmi dobré riešenie sa ukázalo vybudovanie nadchodu pre zver pri obci Lučivná v Prešovskom kraji (tunel Lučivná). Celková dĺžka premostenia je cca. 200 metrov. Na základe doterajších pozorovaní v zimnom období pracovníkmi Správy TANAP-u nadchod využíva prevažne jelenia zver, srnčia zver, diviaky, líšky a zajace. Taktiež tam boli pozorované stopy a trus veľkých šeliem – medveď, vlk a rys. Nadchod má po oboch stranách od vjazdu a výjazdu diaľnice vytvorený bambusový plot, ktorý vytvára čiastočnú optickú a protihlukovú bariéru. Jeho povrch je prevažne zalesnený borovicou lesnou, ktorá dobre znáša ohryz zverou, ale aj splodiny výfukových plynov z automobilovej dopravy.

Beseda o mokradiach

     Pri príležitosti Svetového dňa mokradí Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe v spolupráci s OÚ v Tatranskej Štrbe 2. 2. 2010 pripravila besedu o mokradiach, kde Ing. S. Celer oboznámil účastníkov stretnutia o dôležitosti týchto biotopov a starostlivosť o ne. Po besede M. Proháczková premietala filmy o mokradiach a prírodných lúkach. K Svetovému dňu mokradí bola vyhotovená i panelová výstava.
 

foto: M. Proháczková

Svetový deň mokradí
2. februára

V tento deň bol v r. 1971 v iránskom meste RAMSAR podpísaný
Dohovor o mokradiach
majúci medzinárodný význam,
najmä ako biotopy vodného vtáctva,
známy pod názvom
RAMSARSKÁ KONVENCIA.
Ochrana mokradí sa stala predmetom medzinárodnej spolupráce.
Mokrade sa považujú za ekosystémy mimoriadne významné pre ochranu
biodiverzity aj pre človeka.
Konvencia vošla do platnosti v r.1975.
V zozname mokradí medzinárodného významu je zapísaných 1 387 mokradí,
s celkovou plochou 122,7 mil. ha.
Na Slovensku evidujeme 14 mokradí medzinárodného významu,
ktoré sú zapísané ako Ramsarské lokality.
 

Inštalácia sovích búdok

     Zimné obdobie je náročné pre mnohé živočíchy žijúce na území Tatranského národného parku. Mnohé druhy vtákov sa pred zimou sťahujú do teplejších oblastí, no niektoré neopúšťajú naše územie celý rok. Tým, ktoré tu zostávajú Správa TANAP-u každoročne zlepšuje ich úkrytové a hniezdne možnosti rozvešiavaním vtáčích búdok. Aj v roku 2010 sme vo februári zrealizovali inštaláciu búdok pre sovy. Väčšie druhy sov, ako sova dlhochvostá a sova lesná, prirodzene hniezdia v priestrannejších dutinách, polodutinách, alebo vo vyhnitých zlomoch. Pre nedostatok vhodných miest sovy niekedy obsadia aj spráchnivené nestabilné zlomy, dutiny, ktoré po daždi vyplní voda, alebo zahniezdia nízko nad zemou, kde sa ich znášky a mláďatá môžu stať ľahkou korisťou predátorov. Vyvesené búdky by mali sovám aspoň čiastočne nahradiť vhodné prirodzené dutiny a pomôcť im úspešne vyviesť mláďatá.

                                                                                foto: J. Bistár

Jarabina pre kamzíky

     Kamzíky prežívajú zimu v drsných vysokohorských podmienkach, kde by človek bez potrebnej výstroje a oblečenia nevydržal hádam ani jeden deň. V týchto dňoch strážcovia zo Správy TANAPu spoločne s lesníkmi zo ŠL TANAPu začali pre kamzíky vynášať sušené plody jarabiny vtáčej. Jarabina sa kamzíkom predkladá na ich prirodzené zimné stanovištia, pod skalné previsy a na vyfúkané hrebienky. Plody jarabiny kamzíkom spestrujú skromnú potravnú ponuku a pomáhajú im prežiť najťažšie obdobie v roku. Aj vynášanie jarabiny a kamennej soli, ako aj celoročný monitoring a strážne služby prispievajú k tomu, že početnosť kamzíkov v Tatrách sa postupne zvyšuje.

Zimné sčítanie populácie kormorána veľkého na Slovensku

     Každoročne začiatkom januára organizuje organizácia Wetlands International - skupina pre výskum kormoránov, medzinárodné sčítanie kormoránov veľkých (Phalacrocorax carbo) v Európe. Na Slovensku sčítanie organizuje Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovensko v spolupráci so ŠOP SR a Slovenským rybárskym zväzom.
     Klasickým sčítaním lokalít počas dňa nebolo možné u kormorána zistiť veľkosť skutočnej zimujúcej populácie, keďže lovné teritórium kormoránov aj na hniezdiskách a nocoviskách je v porovnaní s ostatnými druhmi veľké a vtáky sa v rámci neho v priebehu jedného dňa presúvajú, preto sa monitoring kormorána na nocoviskách javí zatiaľ ako najpresnejší. Pre úplnosť výsledkov je nevyhnutné, aby sa každé nocoviská sčítavali v tú istú hodinu. V tomto roku sa sčítanie kormoránov uskutočnilo v sobotu 16. januára, zúčastnili sa ho aj pracovníci S TANAP-u. Keďže, vzhľadom na počasie, nie je vodná nádrž Liptovská Mara zamrznutá, kormorány si našli nocovisko na tzv. Vtáčom ostrove ne tejto vodnej nádrži. Nocovalo ich tu 180, ďalších 20 jedincov nocovalo v PR Ivachnovský luh. Na rybárskych revíroch sa na základe výnimky MŽP SR realizuje v zimných mesiacoch intenzívne plašenie i odstrel kormoránov, takže počty zimujúcich jedincov sú asi o ¾ menšie ako pred povolením výnimky.
 

                                                       foto: M.Zontag

Rok 2010 – medzinárodný rok biodiverzity

     Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) a s ňou mnohé krajiny sveta budú rok 2010 sláviť ako Medzinárodný rok biodiverzity pod mottom: Biodiverzita je život - Biodiverzita je náš život.
     Rok 2010 ako medzinárodný rok biodiverzity bol ustanovený na valnom zhromaždení OSN rezolúciou č. 61/203. Hlavným cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o význame biologickej rozmanitosti a pre podporu vzdelávacích akcií na miestnej, národnej a globálnej úrovni, vrátane podpory rozvojových krajín. Podujatie na vysokej úrovni na podporu Medzinárodného roku biodiverzity je naplánované na 21.-22. januára 2010 v sídle UNESCO v Paríži.

Zimné sčítanie vodného vtáctva

     V dňoch 16. – 17. januára 2010 prebehlo zimné sčítanie vodného vtáctva v rámci celoeurópskeho medzinárodného sčítania. Toto sčítanie sa zameriava na zistenie početností nehniezdnych populácií vodných a na vodu viazaných vtákov. Prioritou sčítania (rovnako, ako počas predchádzajúcich zím) bolo zmapovanie najvýznamnejších lokalít s výskytom vodného vtáctva. Na Spiši sú to rieky Dunajec, Hornád a Poprad, na Liptove hlavne rieka Váh a jej prítoky a vodná nádrž Liptovská Mara a Bešeňová. Nemenej významným bolo aj sčítanie menších riečok a potokov s výskytom rozptýlene zimujúcich vtáčích druhov, napr. vodnára, či rybárika. V oravskej časti podhoria Tatier boli zmapované Juráňov potok a Tichý potok, na Liptove rieka Smrečianka. Údaje z poslednej sezóny potvrdzujú veľmi chladnú predchádzajúcu zimu, čo malo súvis so zamrznutím mnohých lokalít vhodných práve pre zimovanie drobných druhov. Táto zima sa naopak podľa zamrznutosti skôr tvári ako jeseň. V rámci mapovania boli zaznamenané tieto druhy: kačica obyčajná, kačica chrapka, labuť hrbozobá, lyska čierna, volavka popolava, vodnár potočný, čajka sivá, kormorán veľký. Zo živočíšnych druhov sa v spišskej časti podhoria potvrdila aktívna prítomnosť bobra vodného, na Liptove a Orave vydry riečnej.

      
                                                        foto: A. Potaš                                                                foto: J.Holma 

Jedinečnosť svišťa tatranského potvrdená aj na základe genetických analýz

     Na základe objednávky a dodaných vzoriek zo Správy Tatranského národného parku pracovníci TU Zvolen genetickými analýzami potvrdili diferenciáciu tatranského svišťa od svišťa alpského. Analýzy potvrdili výraznú genetickú odlišnosť medzi alpskými a tatranskými populáciami svišťa.
     Jedinečnosť osobitnej tatranskej populácie svišťa, ktorú v roku 1961 popísal ako samostatný poddruh Jozef Kratochvíl na základe morfológie lebiek, bola teda potvrdená aj genetickými analýzami.

                                                  foto: P. Gavlák                                                                         fotopasca

Koledníci  na pracovisku Správy TANAPu v Liptovskom Mikuláši

     Dňa 16. decembra navštívili pracovisko Správy Tatranského národného parku v Liptovskom Mikuláši žiaci – koledníci zo Základnej školy Aurela Stodolu z Liptovského Mikuláša. Prišli sa poďakovať za spoluprácu pri organizovaní terénnych exkurzií a prednášok, ktoré pre nich strážcovia a odborní pracovníci pripravili v roku 2009. Žiaci svojimi koledami a vianočnými pesničkami potešili zamestnancov v predvianočnom období a navodili tú správnu vianočnú atmosféru.

Ochrana mokradí v Karpatoch

     V dňoch 16. až 19. novembra 2009 sa v Tatranskej Štrbe konala konferencia s názvom „Ochranamokradí v Karpatoch“.
Organizátormi konferencie boli Štátna ochrana prírody Banská Bystrica, Daphne Inštitút aplikovanej ekológie, Karpatský EkoRegion a Slovenská technická univerzita Bratislava. Správa TANAPu postermi prezentovala manažment lúčnych biotopov a rašelinísk v svojom kompetenčnom území. V rámci programu konferencie odprezentovala aj prednášku o prírodnom prostredí TANAPu, vzniku a vývoji TANAPu, územnej ochrane a súčasnom pôsobení i o aktivitách Správy TANAPu. Účastníkov konferencie informovala o projektoch zrealizovaných v ostatnom období, medzi ktoré patrí projekt Sokol sťahovavý, Reštitúcia svišťa zo Západných Tatier do Belianskych Tatier a Monitoring medveďa hnedého.

TURISTICKÝ CHODNÍK – HREBEŇOM SPIŠSKEJ MAGURY

     Hrebeňom Spišskej Magury bol otvorený obnovený turistický chodník časť Sedlo pod Príslopom – Bachledova dolina.

Združenie turizmu obce Ždiar získalo grand z nadácie Ekopolis a spoločnosti Toyota v rámci programu Živé chodníky. Finančné prostriedky boli použité na sprístupnenie chodníka turistom, odstránené boli popadané stromy. Nové drevené prístrešky a stoly s lavicami budú slúžiť na odpočinok prechádzajúcim turistom. Pri prístreškoch sú umiestnené informačné tabule s vyznačením trás do zamagurských obcí.

Turistický chodník je sprístupnený celoročne, v zime je vhodný aj pre lyžiarov – bežkárov. Dĺžka obnovenej trasy turistického chodníka je 5,5 km.

foto: B.Sedláková

Tretia lokalita Medvedíka alpínskeho (Arctous alpina (L.) Niedenzu) v Belianskych Tatrách
 

V severnej časti územia Belianskych Tatier v oblasti Zadných Jatiek vo výške 1804 m n. m. bola 20. 9. 2009 zistená tretia lokalita medvedíka alpínskeho (Arctous alpina (L.) Niedenzu).

Medvedík alpínsky (Arctous alpina (L.) Niedenzu) patrí do čeľade Ericaceae - vresovcovité . Na Slovensku je kriticky ohrozený (critically endangred) CR druh. Je zaradený do Červenej knihy ohrozených a vzácnych druhov rastlín v SR a ČR. Je typickým druhom s arkticko-alpínskym rozšírením, glaciálny relikt s výskytom vo vysokých pohoriach. Eurázie i  Severnej Ameriky.

Je to nízky krík (chamefyt), listy sú striedavé, vajcovité, počas vegetačného obdobia zelenej farby s červeným pílkovitým okrajom. Listy na jeseň nadobudnú výrazne červené až  bordové sfarbenie, neskoro v jeseni zoschnú. Suché listy neopadávajú, zostávajú na kríčkoch  celú zimu do ďalšej jari. Kvety tvoria biele kalichy s piatimi lupienkami, na konci zúžené s ohnutým ružovým okrajovým prstencom. Kvitne skoro na jar v druhej polovici mája. V tom čase je počasie premenlivé, stáva sa, že vymrznú. Plody sú tmavo sfarbené bobule, na kríčku ich možno nájsť ešte v októbri.

Na Slovensku a v Západných Karpatoch sú známe dve lokality. Prvá a pomerne známa lokalita je  v Tristárskej doline v jej hornej ľavej časti je  bohaté a rozsiahle územie. V pravej časti doliny na protiľahlej strane Tristárskeho potoka možno nájsť zopár jedincov.

Druhá lokalita sa nachádza vo  východnej hrebeňovej časti medzi Prednými a Zadnými Jatkami. Je to malá lokalita s výskytom zopár jedincov, hneď vedľa bývalého turistického chodníka, ktorý viedol v minulosti po hrebeni Belianskych Tatier.

Nová lokalita v severnom svahu Zadných Jatiek  má pomerne veľkú  plochu. Dominuje tu vŕba sieťkovaná (Salix reticulata) a  dryádka osemlupienková (Dryas octopetala). Plocha je skalnatá s nízkou vrstvou humusovej pôdy.

                                               Arctous alpina -biotop

                                             Arctous alpina - kvet                                                        Arctous alpina - plod

foto: B. Sedláková

Ďalší úhyn chráneného živočícha na diaľnici D1

     Dňa 8. októbra sme opäť zaznamenali na diaľnicu D1 v lokalite Liptovský Mikuláš – potok Iľanovka úhyn chráneného druhu vydry riečnej (Lutra lutra). Naša Správa každoročne eviduje na tejto diaľnici niekoľko úhynov chránených druhov živočíchov, najmä v úseku Bešeňová – Liptovská Mara, Liptovský Mikuláš – Iľanovka, Závažná Poruba – Podtureň (aj lokalita Velínok, Jamníček) a Hybe – Východná. Najčastejšie evidujeme zrazené vydry, každoročne v priebehu roka 3 – 4 jedince, ale aj iné chránené druhy ako je vlk dravý (Canis lupus), medveď hnedý (Ursus arctos), ale aj rys ostrovid (Lynx lynx). O všetkých úhynoch však určite nemáme vedomosti, pretože niektoré zrazené jedince zožerie iná zver, alebo si kadávery privlastnia nálezcovia bez toho, aby informovali príslušné inštitúcie.  Okrem chránených druhov dochádza na týchto úsekoch k stretom aj s inými druhmi živočíchov, hlavne s jeleňou a srnčou zverou.
     Kolíziami aut s chránenými ako aj s poľovnými druhmi zveri dochádza ku značným škodám. Každý chránený druh má vyčíslenú spoločenskú hodnotu a trofejovú a konzumnú hodnotu má aj zver poľovná. Kolíziami dochádza aj k poškodeniu aut, v najhoršom prípade aj k zraneniam osôb.
 

foto: Pavel Ballo

                                                                   foto: V. Kacerová

Poďakovanie za úrodu

     Dňa 4. 10.2009 sa v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline  konali oslavy  poďakovania za úrodu. Po programe, ktorý vystihoval ľudové tradície a práce v poľnohospodárstve, si návštevníci prezreli Informačné stredisko S-TANAP-u a mali možnosť odniesť si hodnotné propagačné materiály, o ktoré mali veľký záujem.

foto: M.Proháczková

Deň Svätého Huberta

     Deň Svätého Huberta si pripomenuli lesníci, poľovníci , ochranári i široká verejnosť dňa 27.9. 2009 v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Po slávnostnom otvorení sa návštevníci rozišli do areálu skanzenu, kde navštívili aj Informačné stredisko S-TANAP-u. Pracovníci im premietali filmy natočené počas prác v teréne. Taktiež si mali možnosť prezrieť stálu expozíciu.
 

foto: M.Proháczková

Návšteva pracovníkov Národného parku Rocky Mountain v TANAP-e

     V dňoch 1. až 3. októbra tohto roku navštívili náš národný park traja pracovníci amerického Rocky Mountain National Park. Po Tatranskom národnom parku ich sprevádzali pracovníci Správy TANAP-u a Štátnych lesov TANAP-u. Exkurziu začali v Múzeu ŠL TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Američania mali v priebehu troch dní možnosť vidieť všetky významné oblasti nášho národného parku, či už to boli rezervácie, ako PR Mokriny alebo NPR Tichá dolina, ale aj turisticky vyhľadávané Studenovodské doliny či Lomnické sedlo.
     Rocky Mountain National Park je významný americký národný park, ktorý leží neďaleko Denveru, hlavného mesta štátu Colorado. Bol založený v roku 1915. Od Denveru je vzdialený iba 165 km. Rozprestiera sa na rozlohe 1078 km2 a ročne ho navštívi priemerne viac ako 3 milióny ľudí. Svojou rozlohou, návštevnosťou a celkovým charakterom pohoria je americký park veľmi podobný slovenskému TANAP-u. Je v ňom päť návštevníckych centier. Najvyššie položené je „Alpine Visitor Center“, ktoré sa nachádza vo výške 3 594 metrov nad morom. Najznámejšia cesta vedúca do parku je „Higway 34“ a nazýva sa tiež „Trail Ridge Road“. Táto cesta prechádza celým parkom a je otvorená od konca mája do polovice októbra v závislosti od množstva snehu. V najvyššom bode dosahuje výšku až 3 713 metrov nad morom a je to najvyššie položená asfaltová cesta v USA. Pramení tu rieka Colorado. Park sa vyznačuje majestátnymi výhľadmi, množstvom fauny a rôznym klimatickým a ekologickým prostredím. Návštevníci majú veľkú šancu vidieť voľne žijúcu divú zver. Typickými predstaviteľmi fauny sú jelene wapiti, ktorých tam žije viac ako 3 tisíc, horské ovce „bighorn sheep“, svište, medvede, pumy, losy a mnohé ďalšie živočíchy.
 

Medveď  navštívil kolóniu svišťov

Od júla tohto roku v Západných Tatrách web kamera snímala naživo v priamom prenose svištiu kolóniu. Podľa vyhodnotenia záznamov v noci z 20 - 21. 9. 2009 kolóniu navštívil medveď. Následne osobnou návštevou kolónie boli zistené jeho pobytové stopy. Pri monitoringu svišťov takýto atak medveďa na svištiu kolóniu bol zistený už tretí krát. Medveďa zlákal pach svišťov z pripravovanej zimnej nory. Z tohto dôvodu svište na obrazovke nebolo nevidieť. Svište môžu byť naďalej v zimnej nore, prípadne migrovali do vedľajšej kolónie. Medveď vyhrabal ventilačnými norami dva veľké výhraby smerujúce k monitorovanej zimnej nore, čím oslabil jej bočné steny. Ak tu svište zostanú hibernovať a nenapadne dostatočná vrstva snehu, pri vysokých mínusových teplotách môže zimné hniezdo svišťov vymrznúť. Stratu izolácie, kde sú bočné výhraby medveďa hlboké 1 m môže teda nahradiť dostatočne hrubá snehová pokrývka. Medveďovi sa ku svišťom nepodarili prehrabať z dôvodu, že zimná nora je chránená z bokov veľkými skalnými blokmi. Vchod do zimnej nory svište pri návšteve medveďa narýchlo zamurovali kamením a to nezvykle z vnútra. Svište sa už 3 týždne pripravovali na zimný spánok- hibernáciu. Predpokladá sa, že do zimnej nory- hniezda nanosili cca 4 kg suchej vegetácie.
          Kolóniu medveď už raz navštívil podľa záznamu z kamery dňa 2.9. 2009 o 19 h 43 minúte. Z tohto dôvodu dňa 5.9.2009 bol kamerový monitorovací systém odpojený a prinesený na Správu TANAPu kvôli údržbe.
Svište budeme naďalej monitorovať osobnými návštevami až po ich vyhrabanie na jar 2010.
 

foto: Pavel Ballo

Invázne druhy v Tatrách a ich likvidácia

     Boľševník obrovský,  krídlatka japonská - česká - sachalínska,  lupina dlholistá, netýkavka malokvetá,  druhy ktoré osídlili Tatry a rozpínajú sa. Po zavlečení mimo zastavané časti sídla Vysoké Tatry, rýchlo osídľujú nové plochy vďaka veľkému množstvu semien  a vzniknutým podmienkam za neúmyselnej asistencie človeka. Majú invazívny charakter a bez intervencie voči ním môže dôjsť k vážnym dlhodobým zmenám v lesných biotopoch Tatier.

     „Invázne druhy sú nepôvodné druhy, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzených biotopov a znižujú biologickú rozmanitosť. Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov zahŕňa okrem iného aj odstraňovanie inváznych druhov. Pre ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystémov je zakázané invázne druhy dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu (§ 7 ods. 1 a 2 zákona).“

     Po zásahu proti boľševníkovi obrovskému v mesiacoch jún - júl,  vykonáva v súčasnosti Správa TANAPu zásah proti krídlatke. Expanzia týchto druhov nastala najmä po veternej smršti, keď došlo k prenosu semien, resp. koreňov druhov  v podobe štiepky a pôdy pri spracovaní padnutých stromov Tatier. Tak vznikli nové ohniská a línie rozšírenia  napríklad: skládka odpadu na Žakovskej poľane, kde sa boľševnik obrovský rozsial okolo smetiska a ciest.  A horšie - dostal sa do blízkeho toku v dĺžke takmer tri kilometre.“ Momentálne najrozšírenejšou inváznou rastlinou v Tatrách je lupina dlholistá. Tú by však pôvodná vegetácia, keď sa spamätá, mala vytlačiť späť. Lokality, ktoré invázne rastliny obsadili, sa systematicky monitorujú a rastliny likvidujú účinnými spôsobmi. Všetky plochy sa aj po odstránení rastlín sledujú, pretože v pôde zostala zásoba ich semien resp. vegetačných zvyškov a je viac ako pravdepodobné, že vo vhodných podmienkach zase vzklíčia, či vyrastú. To, že druh lokalitu navždy opustil sa napríklad u boľševnika obrovského dá povedať až po 10 rokoch. O krídlatke to môžeme konštatovať až po dvoch rokoch.

     Je to beh na dlhé trate, ale kým sa les vyvinie do svojej pôvodnej podoby, ktorá prirodzene bude brániť voči šíreniu inváznych druhov, čaká nás ešte pár rokov sledovania a boja s nežiadúcimi druhmi. 

            Boľševnik obrovský (Heracleum mantegazzianum)                  Krídlatka japonská (Fallopia japonica)

foto: A. Potaš

Exkurzia v okolí  Tatranskej  Lomnice

     V dňoch 24.9. a 25.9. 2009 sa žiaci ekokrúžku zo Základnej školy Trstená zúčastnili exkurzie v okolí Tatranskej Lomnice, počas ktorej navštívili Skalnaté pleso, Lomnický štít, Múzeum TANAP-u a Beliansku jaskyňu. Sprevádzali ich strážcovia zo Správy TANAP-u J. Hoľma a M. Brezovský.

Pod Tatry zaletel sokol myšiar až z Fínska

     Každý rok sa do opatery pracovníkov Štátnej ochrany prírody dostávajú poranené vtáky. Bývajú to predovšetkým dravce, najmä tie druhy, ktoré u nás patria k najpočetnejším. Sú to myšiak lesný (Buteo buteo) a sokol myšiar (Falco tinnunculus). Od ľudí, ktorým osud týchto vtákov nie je ľahostajný, sa k nám dostávajú často mláďatá sokola myšiara, ktorý hniezdi aj na budovách vo väčších mestách. Počas celého roka sa však vyskytujú prípady, kedy sa nájdu poranené vtáky neschopné letu, väčšinou po náraze do drôtov elektrického vedenia. Okrem niekoľkých iných, sa u nás takto ocitol aj sokol myšiar, nájdený 8. septembra 2009 neďaleko Kežmarku. Žiaľ, už po prvom obhliadnutí sme zistili, že pri náraze prišiel sokol o časť prstovej kosti na konci krídla, z ktorej vyrastá perie – letky. To znamenalo, že sokola by už nebolo možné vrátiť do prírody. Okrem toho sme zistili, že sokol je označený hliníkovým krúžkom. Najprv sme sa ale venovali ošetreniu rany na krídle. Sokolík však okrem rany javil známky vyčerpania, alebo vnútorného poranenia. Čakali sme najhoršie. Uhynul na druhý deň. Až vtedy sme preskúmali údaje na krúžku. Číslo S-303. 879 a pod ním text MUSEUM ZOOLOG. HELSINKI – FINLAND. Smutný koniec tohto sokola pod Tatrami priniesol vďaka krúžku aspoň ďalší poznatok o migrácii tohto druhu. Krúžkovanie je jedna z metód výskumu vtáctva, ktorá pomáha aj pri ich ochrane. Spätné pozorovanie, odchyt alebo nález okrúžkovaného vtáka aj po niekoľkých rokoch prináša cenné informácie o biológii vtáčieho druhu. Pri tomto spôsobe výskumu je vzhľadom na ďaleké migrácie vtákov nevyhnutná medzinárodná spolupráca. Kontaktovať budeme Zoologické múzeum v Helsinkách a veríme, že sa o tomto sokolovi dozvieme viac.

foto: J. Ksiažek

www.jansoft.org © 2008 TANAP